Môže to byť prekážka

Logan Ury je odborníčka na randenie, pochádza zo San Francisca a vyjadrila sa k prvotnej príťažlivosti a iskreniu, keď sa človek zamiluje. Tvrdí, že to z dlhodobého hľadiska môže byť prekážka. Vysvetľuje, že vzťahy, ktoré pomenovala ako „vzťahy pomalého horenia“ môžu byť zdravšou alternatívou k tým, ktoré sú ako vír vetra.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Logan Ury (@loganury)

Zároveň vo videu, ktoré zverejnila, vysvetľuje, že niektorí ľudia si myslia, že „iskra vo vzťahu môže časom rásť“, s čím ale nesúhlasí. „Ďalším problémom je, že ľudia si myslia, že ak cítia iskru, potom to musí byť dobré. To nie je pravda. Množstvo charizmatických a narcistických ľudí vyžaruje iskru,“ vysvetľuje. Okrem toho radí, aby si ľudia vyhľadávali ľudí, ktorí sú dôveryhodní a dá sa na nich spoľahnúť. Príťažlivosť nie je všetko.

Muži prezradili, čo im na ženách vadí. Ak nemáš koníčky a správaš sa drzo k čašníkom, vzťah z toho asi nebude

„Niektorí ľudia sú jednoducho veľmi iskriví. A toto je skôr odrazom ich samých než toho, čo sa vyvíja medzi vami dvoma,“ pokračuje. Okrem toho ďalej uvádza, že sa ľudia majú vykašľať na iskru a mali by vyhľadávať pomalšie vzplanutie. Odporúča venovať pozornosť niekomu, kto nemusí byť pri prvom stretnutí úplne očarujúci, ale zároveň by bol skvelým dlhodobým partnerom.

Reakcie na video

Video si vyslúžilo množstvo reakcií, ktoré s jej pohľadom súhlasia a dávajú jej za pravdu. Jeden používateľ opísal svoje skúsenosti, keď zažil oba typy randenia.

Skutočne fungujú?

V jednej kapitole radí, že na to, aby sa človek vyhol trápeniu, mal by praktizovať vďačnosť za to, čo má a vyhýbať sa porovnávaniu sa s inými. Novinárka Madeleine Aggeler na základe jeho odporúčaní vypracovala štvorbodový plán, aby otestovala, či jeho rady fungujú. Prvý krok, ktorý Galén navrhuje, je opýtať sa starších mužov, čo si myslia, že je na človekovi zlé. Nasleduje kondícia a tento krok Galén nazval ako „cvičenie s malou loptou.“ Informácie priniesol portál The Guardian.

„Nakoniec musím určiť svoju rovnováhu štyroch humorov – štyroch telesných tekutín, ktoré Galén považoval za kľúčové pre zdravie človeka a stravovať sa podľa svojej humorálnej rovnováhy,“ opisuje novinárka.

Galén

Pierre-roch Vigneron/Wikipedia

Aby si overila, či jeho rady uchopila správne, vyhľadala odbornú pomoc doktorky Katherine D. Van Schaik. „Myslím, že váš prístup je dobrý. Zahŕňa trojdielny prístup, ktorý sa zaoberá dušou, a tiež stravou a cvičením,“ vyjadrila sa k plánu doktorka. Okrem toho ale varuje, že to nie je formálne lekárske poradenstvo a plán je príliš doslovný. To znamená, že sa človek nemusí pýtať vyslovene len mužov, ale aj žien.

Doktorka Schaik ale upozorňuje, že keďže veľká časť Galénovho myslenia je založená najmä na presvedčeniach o ľudskej fyziológii, o ktorých sa v súčasnosti vie, že sú mylné (napríklad bod o štyroch humoroch), „lekárske úvahy, diagnostické kategórie, prognózy a terapeutické odporúčania závislé od týchto teórií sú v najlepšom prípade nerozumné a v najhoršom prípade nebezpečné.“ Doktorka ale dodáva, že sa snažila vybrať len také rady, „ktoré by moderný západný lekár mohol rozumne poskytnúť.“

Opýtaj sa starších, čo je s tebou zle

Galén tvrdí, že ak sa chceš stať lepším človekom, v prvom rade musíš zistiť, čo je v tebe zlé. „Kto sa chce stať skvelým a dobrým človekom, nech má na pamäti, že človek si nevyhnutne neuvedomuje mnohé vlastné chyby,“ píše. Aby sme tieto chyby dokázali vidieť a spoznať, Galén navrhuje, aby sme sa opýtali niekoho iného.

Praktizuj cvičenie s malou loptou

Galén veril, že cvičenie je nevyhnutnou súčasťou života a zdravia, ale nie všetky jeho formy. Neschvaľoval beh, pretože podľa jeho slov „má tendenciu zoštíhľovať stav tela a neposkytuje žiadny tréning odvahy“.

Ideálnym cvičením je podľa Galéna „cvičenie s malou loptou“. Túto činnosť opisuje ako „pohodlnú, dostupnú a komplexnú“ a okrem toho vraj aj „bystrí myseľ“. Problémom je, že grécko-rímsky lekár nikde neuviedol, ako sa cvik má vykonávať. Hovorí len, že sa hádže loptičkou a dodáva, že existuje „množstvo chvatov za krk a veľa zápasníckych chvatov“.

Dopujete sa proteínom? Lekári bijú na poplach, ak si nedáte pozor, veľké množstvo vám môže poškodiť tepny

Novinárka sa preto zaujímala u doktorky Schaik, aby jej s tým poradila. „Je to zábavná hádanka. Nie sme si úplne istí, ako to vyzeralo a aké boli pravidlá.“ Vysvetľuje ale, že sa počas cvičenia zišlo viacero ľudí. Novinárka preto hovorí, že keďže sa jej nepodarilo nájsť veľkú skupinu ľudí, s priateľom používa tenisovú loptičku, ktorú si hádžu a zároveň sa snažia držať ju najďalej od dosahu. Predstav si to ako provokačnú hru, keď ti niekto drží predmet nad hlavou, zatiaľ čo ty sa snažíš predmet chytiť.

Rovnováha štyroch humorov

Je hlavným bodom Galénovej koncepcie zdravia. Ide o rovnováhu telesných tekutín. V tom čase sa to nazývalo ako štyri humory: krv, žltá žlč, čierna žlč a hlien. Humorizmus, ako sa tento princíp medicíny nazýval, predpokladal, že jedinečná zmes týchto tekutín je u každého človeka iná. A prevaha jednej či druhej tekutiny určuje, aký má človek temperament. A práve nerovnováha týchto tekutín môže podľa neho viesť k chorobám.

Knihovníčka Angela He načrtla typy temperamentov. Tí, ktorí mali nadbytok krvi, boli sangvinici. Majú veselú povahu a ružové tváre. Cholerici majú zase nadbytok žltej žlče, preto boli často prchkí. Tvoriví a depresívni ľudia známi ako melancholici mali zase podľa tejto teórie nadbytok čiernej žlče, pričom flegmatici mali byť leniví, keď mali nadbytok hlienu.

Strava podľa humorovej rovnováhy

Galén hovoril, že aj jedlo by sa podľa tejto starodávnej medicíny malo konzumovať. Verilo sa, že každá telesná tekutina má určité základné vlastnosti. Krv bola napríklad horúca a suchá, žltá žlč horúca a suchá. A podľa toho by si mali ľudia vyberať aj potraviny. Pri sangvinikovi, ktorý má nadbytok horúcej a vlhkej krvi, sa odporúča konzumovať studené a suché potraviny. „Možno budete chcieť pridať do svojho jedálnička veci ako huby, šošovicu a čaj,“ radila knihovníčka novinárke.

Pomáha to?

Ako povedala samotná novinárka, vďaka Galénovým radám sa necítila lepšie. Navyše, princíp humorizmu bol dávno vyvrátený, cvičenie s malou loptou bolo viac mätúce ako užitočné a rady starších mužov tiež nemusia byť úplne nápomocné.

Aj napriek tomu, doktorka Van Schaik hovorí, že si Galéna veľmi váži najmä pre jeho vzdelanie. Okrem toho, jeho písanie by mala lekárom slúžiť aspoň ako pripomienka toho, aby zmiernili svoje odborné znalosti s určitou dávkou pokory. „Galén si bol taký istý, že má pravdu, a pritom sa vo viacerých veciach mýlil. Je dôležité, aby sme my, dnešní lekári, neboli takí. Aby sme sa viac zamýšľali nad tým, čo robíme zle? Čo by sme mohli urobiť lepšie?“ hovorí.

Na drahé autá zabudni

„Nová vyhláška nám nariaďuje, aby sme začali s nácvikom rizikových situácií vzhľadom na vysokú dopravnú nehodovosť, ktorá je tu, najmä u nových začiatočných vodičov,” vysvetľuje v reportáži ústredný metodik autoškôl Andrej Šteffek. 

Výcvik začínal už vtedy trenažérom, samozrejme technologicky ďaleko zaostávajúcim nad tými dnešnými. Ak chcel vyučujúci vytvoriť rizikovú situáciu, na projektor jednoducho umiestil obyčajnú gumu. Nasledovalo cvičisko, na ktorom budúci vodiči prvýkrát sadli do skutočného auta. Na základe reportáže mali na výber z dvoch modelov - Škody 120 a Favorit.

Rizikové situácie

V aute si však nesedel s inštruktorom - ten ti dával pokyny z neďalekej veže, odkiaľ mal výhľad na celé cvičisko. „Po jazde v skutočnej cestnej premávke sa v poslednej tretej etape vracia žiak na autocvičisko, kde pristupuje k nácviku rizikových situácií,” pokračoval Šteffek.

Každý, kto je držiteľom vodičského oprávnenia, musí tento kvíz zvládnuť na sto percent. Otestujte sa v našom kvíze

Táto časť pritom vyzerala veľmi originálne. V reportáži je vidieť, že inštruktor z veže stlačením gombíka uviedol na cvičisku do pohybu elektrický systém, ktorý spustil na cestu loptu. Pred ňou musel budúci vodič promptne zastaviť. Viac sa dozvieš v samotnej reportáži.

„Za stav nazývaný opica môže skutočnosť, že pečeň jednoducho nestíha premenu ethanolu obsiahnutého v alkohole a v našom tele zostáva nahromadený toxický acetaldehyd. S pribúdajúcim vekom sa znižuje nielen rýchlosť spaľovania, ale aj pokles aktivity pečeňových enzýmov, preto čím sme starší, tým horšie sa s následkami pitia vyrovnávame,“ hovorí nutričná špecialistka Kateřina Šimková zo Zdravého stravovania.

Máš príšernú opicu? Lekár prezradil, pri akých príznakoch už radšej vyhľadaj odbornú pomoc

Nezabúdajte piť vodu

„Opicu môže zhoršiť dehydratácia. Alkohol vďaka malému objemu tekutín v organizme v ňom optimálne nemôže prúdiť,“ upozorňuje špecialistka.

Skratka a dobre, stavu po prehýrenej noci je lepšie sa vyhnúť. Následky sa „liečia“ horšie. „Dehydratácia je typická stratou vody aj minerálnych látok, ako sú sodík, chloridy a draslík, preto odporúčam striedať pitie alkoholu s nealkoholickými nápojmi, najmä čistou vodou. Pre rozklad alkoholu sú dôležité dva vitamíny, a to B1 a C. Pred očakávaným popíjaním alkoholu je dobré si dať dávku týchto vitamínov,“ dopĺňa Šimková.

Pred akciou si oddýchni

Vedel si, že stres a únava môžu ovplyvniť vstrebávanie alkoholu? Je to spôsobené znížením žalúdočnej motoriky. Nie je preto na škodu si pred plánovaným popíjaním dostatočne odpočinúť. Aj to ťa totiž môže pred nepríjemnou opicou ochrániť.

Opica

Brainee X Canva/

Radšej vodku ako rum

Kongenery sú vedľajšie látky vznikajúce pri fermentácii alkoholických nápojov a majú tendenciu intenzitu opice zhoršovať. Sú súčasťou nápojov, ako sú brandy, whisky, červené víno a rum. Z tohto dôvodu sú vhodnejšie alkoholické nápoje ako gin, vodka, pivo či biele víno.

Rýchlosť vstrebávania alkoholu ovplyvňuje aj teplota vypitého alkoholického nápoja. Studené nápoje sa vstrebávajú oveľa pomalšie než nápoje, ktorých teplota sa pohybuje okolo 18 stupňov.

Ráno polievka alebo banánový kokteil

Po prehýrenej noci zapracuj na svojom jedálničku. Organizmus potrebuje ľahko stráviteľné sacharidy a minerálne látky. Ideálna je vlažná, nie príliš tučná, a teda ľahko stráviteľná polievka. Tuk by mohol zaťažiť pečeň a to nechceme. Paradoxne, telo prahne po tučnejších jedlách.

Pokiaľ tuk, tak siahni po zdravších. Vhodným zdrojom môžu byť na raňajky miešané vajcia s avokádom. Pokiaľ to zvládneme, môžeme sa napraviť aj banánovým mliečnym kokteilom. Banán je dobrým zdrojom horčíka, ktorý je pri opici žiaduci, a mlieko zneutralizuje prekyslenie žalúdka.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Alkohol poškodzuje orgány

Stav po noci s alkoholom nebýva sám o sebe úplne príjemný a určite ho väčšina z nás veľmi dobre pozná. Počas opice si určite každý sľúbil, že nebude piť, ale o pár dní si už zabudol, ako si sa cítil a popíjaš znovu. Zatiaľ čo v niektorých prípadoch ľudia zvládnu opicu vyležať v posteli pri pozeraní filmov či seriálov, existujú príznaky, ktoré si podľa lekára vyžadujú aj lekársku starostlivosť, píše sa na portáli Ladbible.

Mávaš brutálnu opicu? Nemusí to byť len z množstva vypitého alkoholu

Samozrejme, každý človek opicu prežíva inak a nie každý musí deň po prepitej noci stráviť nad záchodovou misou. Ale sú aj ťažké prípady, keď sú príznaky o niečo horšie. Doktor Joshua Berkowitz opísal, čo treba robiť, keď sa zdravotný stav po záťahu začne zhoršovať. V prvom rade to nemôžeš brať na ľahkú váhu s tým, že si dáš tabletku a prejde to. 

„Alkohol je toxický a dráždi sliznicu žalúdka, čo zvyšuje nevoľnosť a zvracanie. K utrpeniu prispieva aj to, že alkohol sa mení na acetaldehyd, ktorý je veľmi toxický pre pečeň a mozog. Spôsobuje silnú, prudkú bolesť hlavy, ktorá patrí medzi charakteristické znaky ťažkej opice,“ vysvetľuje. 

Berkowitz tvrdí, že orgány pri konzumácii alkoholu produkujú stále väčšie množstvo potrebných enzýmov, ktoré slúžia na to, aby sa vyrovnali s rastúcim množstvom toxickej látky. Niektorí ľudia si síce môžu vypestovať väčšiu toleranciu na alkohol, neznamená to ale, že sa opici na druhý deň vyhnú a že je to neškodné. „Táto údajná tolerancia ale spôsobuje poškodenie rôznych orgánov, najmä mozgu a pečene,“ vysvetlil.

Opica

Brainee x Canva

Kedy navštíviť lekára?

Asi nikto počas toho, ako večer s partiou kamarátov popíja alkohol, nemyslí na to, ako sa bude cítiť na druhý deň. A už vôbec nie na to, že aj opica môže niekoho priviesť do nemocnice. Lekár totiž upozorňuje, že ak sa počas opice veľmi potíš a máš hnačku, pravdepodobne je čas na návštevu lekára. „Dehydratácia je príznak, na ktorý si treba dať pozor, pretože môže zhoršiť tvoj úsudok, rovnováhu, kognitívne funkcie a metabolizmus,“ hovorí. 

Lekársku pomoc by si mal vyhľadať aj v prípade, ak si sa za posledných desať hodín nevymočil, alebo si v stolici či zvratkoch objavil krv. Zároveň doktor odporúča, aby si po prehýrenej noci nepil nápoje obsahujúce kofeín, pretože môžu zhoršiť dehydratáciu. „Udržuj si vysokú hladinu tekutín počas celého dňa. Pi, aj keď nie si smädný. Stravu a tekutiny tiež doplň o elektrolyty,“ povedal. 

Opitý rekordér sa rútil Partizánskym na bicykli. Promile, ktoré tento 70-nik nafúkal, by iných priviedlo do kómy

Ak sa ale chceš vyhnúť hospitalizácii, doktor odporúča, aby si sa pri pití s kamarátmi vyhýbal „silným koncentrovaným nápojom“, ako napríklad whisky, tequila či bourbon. Tieto liehoviny totiž môžu spôsobiť práve tú ťažkú opicu, pretože obsahujú veľké množstvo toxických chemických látok, ktoré sa nazývajú kongenéry. „Tiež sa vyhni pitiu príliš veľkého množstva kokteilov, pretože sú veľmi sladké a maskujú svoj toxický potenciál, keďže máme tendenciu hltať ich príliš rýchlo,“ uzatvára. 

Samozrejme, najlepšie by bolo, keby sa alkohol prestal brať ako povinná jazda pri zábave. V tom prípade by sa ľudia nemuseli trápiť pre to, ako dopadnú na druhý deň a či náhodou nebudú trpieť príznakmi, ktoré si môžu vyžiadať aj lekársku starostlivosť. 

Ušetriť viac peňazí

Ak to patrí medzi tvoje predsavzatia, ktoré si dávaš každý rok a nikdy si ho ešte nenaplnil, určite vieme, ako sa cítiš. Existujú ale rôzne spôsoby, ako peniaze ušetriť, len si treba nájsť aj systém. Niekedy si to nestačí len povedať, ale aj urobiť. V minulosti sa na šetrenie peňazí používali pokladničky v podobe prasiatok. Keď sa nad tým zamyslíš, nie je to úplne zlý nápad. Samozrejme, nemusí to byť práve to, ktoré sa dá otvoriť len tým, že ho rozbiješ. Založ si nejakú škatuľku, ktorú si niekde skryješ a z výplaty si každý mesiac odlož rovnakú sumu.

Tieto trendy prekvapivo skutočne fungujú. Vďaka radám a tipom ušetríš peniaze

Ďalším spôsobom je rozdeliť si svoju výplatu tak, aby si pokryl povinné platby, ako je nájom či účty. Zostatok si rozumne rozdeľ do rôznych kategórií. Niečo si daj na voľné míňanie na posedenia s priateľmi a niečo si odlož do kategórie, ktorá bude slúžiť na šetrenie. Tento systém ti umožní aj si niečo dopriať, aj ušetriť. Samozrejme, vyžaduje si to aj tvoje odhodlanie a vôľu, preto to nevzdaj hneď po týždni. Uvidíš, že sa ti to na konci roka vyplatí.

Začať cvičiť

Asi najčastejšie predsavzatie, ktoré si väčšina ľudí dáva. Následkom bývajú preplnené posilňovne plné začiatočníkov, ktorí niekedy ani nevedia, čo tam majú robiť. Niet sa preto čudovať, že ich to po týždni prestane baviť. Ak aj ty chceš začať cvičiť, asi najlepším spôsobom je zaplatiť si trénera, ak máš možnosť. Pomôže ti to vytvoriť si istý záväzok, ktorý ťa bude nútiť skutočne cvičiť a navyše nebudeš v posilňovni stratený.

V prípade, ak si trénera zaplatiť nemôžeš, veľkú úlohu zohrá tvoja vôľa a vytrvalosť. Na internete totiž nájdeš množstvo videí od profesionálnych trénerov. Môžeš si ich zacvičiť doma. Je potrebné si nájsť videá, kde ti vysvetlia aj techniku a správne prevedenie. A potrebné je si uvedomiť, že na kvalitný tréning ti postačí aj hodina. Je veľmi dôležité si vyhradiť tú jednu hodinu denne, ktorá bude patriť jedine tebe a cvičeniu. A najmä trpezlivosť, keďže niektorí to vzdajú aj preto, že nevidia výsledky hneď po prvom týždni. Prípadne ak máš nejakého kamaráta, ktorý sa cvičeniu venuje, požiadaj ho o pomoc. 

Okrem toho na TikToku sa nachádzajú tiež rady a tipy, ako cvičiť v posilňovni. Napríklad zahraničný tréner Jackson Johnson sa venuje reakciám na videá cvičiacich ľudí a vysvetľuje, či sú správne alebo nie. Je veľa spôsobov, ako toto predsavzatie splniť, ale aj tak dôležitým článkom si ty a tvoja vytrvalosť. 

@b00tybyjacks Reacting to "deep core exercise" 😅 🤡 #trainerreacts #deepcoreexercises #onlinept #coreexercises ♬ original sound - Jackson Johnson BBJ🍑

Túžba schudnúť

Aj toto patrí medzi najčastejšie predsavzatia. Niektorí majú veľké oči a siahajú po šialených diétach, len aby svoj cieľ dosiahli. Výsledok sa síce dostaví, ale s ním aj kopec zdravotných problémov. Rýchle chudnutie nie je nikdy riešenie.

Každý organizmus je iný a každému vyhovuje niečo iné. Preto ak si chceš toto predsavzatie splniť, dohodni si konzultáciu s výživovým poradcom, ktorý ti môže nastaviť vhodný systém a najmä bezpečný. Tak si zaručíš, že sa s výsledkom nedostavia žiadne ťažkosti. A okrem toho, budeš pod dohľadom, aby sa chudnutie nedostalo do extrémov. Aj na to si treba dať pozor. Oblasť chudnutia by sa vždy mal konzultovať s odborníkom, keďže niekedy sa v zrkadle vidíme pribratí a skutočnosť je úplne iná.

A zelená? Tá znamená voľno. Vodič smie pokračovať v jazde. Ale môže ísť iba vtedy, ak skutočne môže križovatkou bezpečne prejsť. Nie, ak by ju zablokoval alebo napríklad narazil do oneskoreného chodca, píše portál iDnes.

Jazykovedci identifikovali novú reč. V uliciach tohto mesta znie angličtina, akú svet ešte nepočul

Aj z toho fádneho opakovania je zrejmé, že ten dobre zaužívaný systém troch farieb semaforu má svoje muchy. Podieľa sa síce na spoluriadení premávky, napovedá účastníkom cestnej premávky, ale ponecháva určitý diel iniciatívy na samotných vodičoch. Popri striktných „musíte“ kladie okolnosťami podmienená „môžete“.

Dáva tým priestor ľudskému faktoru, a ten je tiež najčastejším zdrojom chýb. Napríklad pri odbočení vľavo, ktoré krížia protismernú prevádzku. Pri ňom vodič musí dať prednosť protiidúcemu vozidlu, idúcemu rovno alebo odbočujúcemu vpravo. A často aj chodcom alebo cyklistom, prechádzajúcim vedľajší smer. Do jeho „môže“ tým vstupujú nové „musia“.

Tá okolnosťami podmienená voliteľnosť, spolu s priemernou rýchlosťou reakcie konkrétneho vodiča, je potom tou najčastejšou príčinou narastajúceho oneskorenia v prejazde križovatkou, a an najčastejšou príčinou kolízií. Dopravných nehôd. Vodiča totiž pravidlá cestnej premávky sprevádzané svetelnými signálmi semaforu vedú do situácie, ktorá ich núti očakávať zmenu, predpokladať správanie ostatných, a okamžite reagovať na novo sa objavujúci podnet.

Kolóny na zúženej diaľnici D1 na obchvate Brna pri začiatku rozširovania na šesť pruhov.

Mafra/filip Fojtík/

Celá tá situácia nie je nepodobná prvému nesmelému bozku: urobím to ja, začnem s tým ako prvý? Stihnem to? Ako zareaguje ten druhý? Mám s tým prestať, pretože ten druhý už robí niečo iné? Bude to dokonalé alebo sa to zase nepodarí? A tú ľudsky prirodzenú trápnosť celej situácie by teraz mohlo vyriešiť štvrté, biele svetlo.

Nie teda pri prvých bozkoch, ale na semaforoch, umiestnených nad križovatkou.

Teraz už dopravu riadia autá samotné

Pokiaľ by sa rozsvietilo biele svetlo, znamenalo by to, že prevádzku už neriadia signály semaforu, ale autonómne vozidlá. Keď sa rozsvieti biele svetlo, signalizuje to, že autonómnych vozidiel sa pri tej jednej konkrétnej križovatke stretlo viac, a sú schopné prebrať kontrolu nad dopravným tokom. Pretože autonómne vozidlá sú schopné spolu bleskovo komunikovať. Vyhodnotiť situáciu a dohodnúť sa.

Bez všetkých tých romantických alebo fatálnych prestávok a prestávok, bez zbytočných zdržaní. Efektívnejšie. Oni totiž „vedia“ kto pôjde ako prvé a ktoré koho pustí. Kde je v tom systéme miesto pre normálnych ľudských vodičov? Pokiaľ svieti biele svetlo na semafore, tak hneď za takýmto autonómnym vozidlom. Stačí sa zaň zaradiť, a ono už ho prevedie križovatkou. Vodičovi stačí nasledovať auto pred nimi. Pokiaľ sa toto auto pohne, pohnú sa aj oni. Pokiaľ zastavia, zastavia sa aj oni. Dopravu počas doby, kedy na semafore svieti biele svetlo, totiž preberajú autonómne vozidlá.

Slováci tam veselo skupujú nehnuteľnosti, robotníci pri ich výstavbe umierajú. Toto je odvrátený lesk Dubaja

Bojíte sa? Zatiaľ ešte nemusíte

Je to len návrh, koncept pre budúcnosť. Ktorý popísal a teoreticky otestoval Ali Hajbabaia. Profesor z Katedry pozemného staviteľstva a environmentálneho inžinierstva na Štátnej univerzite Severnej Karolíny. Vôbec prvýkrát predstavil ten systém v roku 2020, a odvtedy ho spolu s kolegami z univerzít digitálne „testuje“. Ladí k dokonalosti.

Idea, ktorú pritom rozvíja, sa týka takzvanej distribuovanej koordinácie. Znie to zložito, ale ľudsky popísané ide o nový spôsob riadenia prevádzky na križovatkách, ktorý v princípe na riadenie využíva autá samotné. Teda, tá múdra autá. Autonómne. Ktorá si medzi sebou vymieňajú informácie a spoločne sa dohovoria, ako najlepšie križovatkou prejdú. Technicky je to pre laika zložitejšie.

Aj preto, že počas trvania onoho bieleho signálu prevádzku na križovatke neriadi jeden centrálny počítač, ale jednotlivé autonómne vozidlá spoločne. Jedno každé, preto je to konanie nazývané distribuované. Pričom tie vozidlá sú mobilné, v pohybe. A do komplikovanosti popisovaného systému sa premieta aj to, že je zmiešaný.

Sadnite si rozumne. Ktoré miesta vo vlaku a autobuse vám ponúkajú najväčšiu šancu na bezpečie v prípade nehody?

V dopravnom toku sa nepohybujú len autonómne vozidlá, ale aj tie riadené ľuďmi, vodiči, ktorí sa počas bieleho svetla na semafore majú pridržať autonómnych vozidiel a nechať sa nimi koordinovať. Viesť.

Viac autonómnych počítačov viac vie

Celé to pritom vychádza z toho, že každé „múdre“ autonómne vozidlo má vstavaný počítač, ktorý dokáže vypočítať jeho rýchlosť, vzdialenosť a polohu. Svoju vlastnú aj tých okolo. Tieto vozidlá tak dohromady vytvárajú sieť pohyblivých riadiacich jednotiek, ktoré dokážu organizovať dopravu efektívnejšie ako priemerný ľudský faktor za volantom.

Ten popis nemožno dopovedať bez dvoch podstatných vecí. A to, že biele svetlo na semafore sa nerozsvieti vždy. Paradigma distribuovanej koordinácie prevádzky na križovatke sa rozbehne len vtedy, ak bude na križovatke tých autonómnych vozidiel súčasne prítomných viac. Len vtedy, ak dokážu tú dopravnú situáciu nasmerovať a zriadiť.

Jedna lastovička jar nerobí a ani jedno autonómne auto nedokáže skoordinovať prevádzku na celej križovatke. Takže pre tieto momenty bude križovatka ďalej spoluriadená tým klasickým a vodičom dôverne známym trojfarebným schémou. Systém priamo závisí od počtu automatizovaných vozidiel prítomných v danom okamihu na mieste. Keď ich nebude dosť, bude sa ďalej jazdiť červená – žltá – zelená.

Semafor

Pexels.com/

A tá druhá? To je vlastne odpoveď na otázku, na čo je to všetko vlastne dobré. V krátkosti: umožňuje to vozidlám prechádzať križovatkou (takmer) bez zastavenia.

Ak svieti biela, jednoducho sa len zavesíte a nasledujete príklad vozidla pred vami. Odpadajú tým tie trápne neistoty. Skracuje sa tým doba prejazdu križovatkou, čakanie. Mení sa tým hustota prevádzky – ten sa stáva efektívnejším – a taktiež sa znižuje spotreba paliva.

Konkrétne čísla a zhrnutia, o koľko je takýto systém distribuovanej koordinácie lepší, k tomu nechýbajú. Len teda koncept bol zatiaľ testovaný na mikroskopických simulátoroch, nie v reálnej prevádzke. Mieru oneskorenia „tlmí“ minimálne o 3,2 percenta (a maximálne o 94 percent). V závislosti na tom, koľko sa tých šikovných vozidiel na križovatke stretáva, a ako sa v pomere k bežným a celkom neautonómnym vozidlám v prevádzke koncentrujú.

Čo samozrejme vyzerá sľubne do budúcnosti. S narastajúcim zastúpením autonómnych vozidiel v bežnej prevádzke tak scenár, v ktorom sa prežije trojfarebná schéma a nad prevádzkou v križovatke tu a tam preberú kontrolu koordinujúcu sa inteligentné vozidlá, neznie nepravdepodobne. Či potom ľudským vodičom napovie biele svetlo alebo iný signál? Na to si asi budeme musieť počkať.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Na základe štúdií má pitie alkoholu negatívny vplyv na zdravie. Ženy sú dokonca náchylnejšie na poškodenie mozgu a srdca. Výskumy preto hovoria jasne. Ak sa alkoholu vzdáš na jeden celý mesiac, prinesie ti to zdravotné benefity, ako napríklad zlepšenie spánku, viac energie a pozitívne to ovplyvní aj tvoje orgány, píše sa na portáli UC Davis Health. A samozrejme, uvoľní aj tvoju peňaženku.

Počul si už o výzve triezvy október? Vedci ponúkajú návod, ako ho čo najlepšie zvládnuť

Koľko by si ušetril?

Samozrejme, občasné návštevy podnikov ti peňaženku až tak nezaťažia, ale sú aj takí, ktorí popíjajú skutočne často a zo supermarketov bežne vychádzajú aj z niekoľkými fľašami. Výskum sa vykonával v Spojenom kráľovstve, avšak nič to nemení na fakte, že keby si si sám spočítal, koľko mesačne míňaš práve na alkohol, sám si by si videl, že by si ušetril nemalú sumu.

Výskumníci uviedli, že ak vypiješ napríklad päť litrov piva týždenne, pri priemernej cene päť libier (5,75 eur), by si mesačne ušetril približne 200 libier (230 eur), píše sa na portáli LadBible. Existuje ešte jeden mesiac - október, keď sa táto výzva spája aj s príspevkom na charitu. Ľudia sa na mesiac vzdajú alkoholu a ušetrené peniaze darujú na charitu. 

Pivo

Unsplash

Niektorí sa rozhodnú upustiť od alkoholu aj po lete, keďže práve toto obdobie je tiež lákadlom pre rôzne alkoholické drinky. „Po lete môže mesačná prestávka pomôcť nielen zlepšiť vaše zdravie a pohodu, ale aj zvýšiť stav vašich úspor pred sviatočným obdobím,“ dodáva Maxine McCreadieová, špecialistka na dlhové poradenstvo.

„Mnohí ľudia pravidelne minú aspoň päť eur za drink v bare. To sa môže rýchlo zrátať, najmä ak ste zvyknutí si po práci odskočiť na drink,“ vysvetľuje.

Takže ak sa aspoň na mesiac vzdáš alkoholu, nepoďakuje ti len tvoje zdravie, ale možno aj tvoja peňaženka. Peniaze si môžeš tiež odložiť na svoje ciele či vysnívanú dovolenku

Pravidlo

Barman Joshua na svojich sociálnych sieťach vysvetlil, že keď pracuje, zvyčajne má pripravených a čakajúcich 12 príloh, ktoré sú určené na kokteily. „Teraz sú ozdoby či prílohy umiestnené dostatočne blízko môjho baru, aby zákazník, keď príde a sadne si pred bar, pochopil, že sa toho nesmie dotýkať,“ vysvetľuje, píše sa na portáli Unilad. Vo videu sa nachádza video muža, ktorý si z baru zobral pomaranč a následne sa čudoval, prečo za neho platil. Ovocie sa často používa práve do kokteilov a niekedy sa stane, že sú umiestnené aj v blízkosti zákazníkov, ktorí sedia pri bare. Barman preto vysvetľuje, že sú určené jemu a zákazník by sa ich nemal len tak dotýkať.

„Toho sa musí dotknúť barman. Pretože on tieto ozdoby zdvihne, vloží ich do kokteilu a potom ich podá zákazníkovi. Keď má zákazník kokteil v ruke, môže si s ozdobami robiť, čo chce,“ pokračuje. Opísal, že musel zakročiť, keď sa jedna dáma začala prstami v jeho pripravených ozdobách premŕvať. Urobila tak po tom, ako sa s barmanom začala rozprávať a pravdepodobne si myslela, že je to v poriadku, keď zoberie jeden z muškátových orieškov a opýta sa, na čo to je.

@driftersjoint Bar Rule No. 1 Dont touch the garnishes #bar #bartending #bartender #cocktails ♬ original sound - Joshua

„Pretože bola taká milá, chcel som byť aj ja zdvorilý. A ja som len povedal, že je to vlastne pre mňa, aby som si to nastrúhal na kokteily,“ opísal. Avšak aj keď sa za to ospravedlnila, oriešok, ktorý vzala, nevyhodila, ale dala späť do hrnca.

A samozrejme, že takto obchytanú prílohu už použiť nemohol. „Už som ho nemohol použiť, ale bol som diskrétny, pretože som ju nechcel uviesť do rozpakov,“ vysvetlil. Zároveň dodal, že žena sa o chvíľu vrátila, a aj napriek tomu, že jej povedal, aby sa muškátových orieškov nedotýkala, vzala si ďalší a vložila si ho do úst. „Teraz si uvedomte, že sa to všetko stalo v priebehu troch sekúnd a ja som naozaj nemal čas zareagovať,“ vysvetlil.

Reakcie ľudí

Na sociálnej sieti sa k tomu vyjadrilo viacero používateľov. Niektorí s ním súhlasili a pohoršovali sa, ako môže niekto len tak niečo zobrať a myslieť si, že je to zadarmo. Preto ak nechceš nahnevať niekoho, kto pripravuje tvoj drink, radšej sa nepremŕvaj v niečom, o čom nevieš, že je zadarmo a určené pre zákazníkov.

Toto po prebudení nerob

Odborníci na spánok hovoria, že neležia 15 minút v posteli a netrávia ten čas scrollovaním na mobile, kým z postele vylezú. „Snažím sa nezdržiavať sa v posteli, pretože mám pocit, že to určite spôsobuje, že sa cítim viac lenivý alebo ospalý,“ povedal doktor Wu, píše sa na portáli Huffpost.

Nevieš večer zaspať? Známy lekár poukázal na päť zlozvykov, ktoré zrejme robíš aj ty a ničia ti spánok

Rovnaký názor má aj Chelsie Rohrscheibová, ktorá pracuje ako neurologička a odborníčka na spánok. „Nikdy nezostávam v posteli a nerobím činnosti, ktoré nesúvisia so spánkom a intimitou. To znamená, že keď sa zobudím, okamžite vstanem z postele a idem niekam inam do domu. pomáha to udržiavať asociáciu môjho mozgu, že spálňa je len miestom odpočinku, čo podporuje kvalitný spánok,“ hovorí.

Taktiež sa okrem toho neodporúča zostávať v tmavej spálni. Napríklad, ak máš stiahnuté rolety, doktor Chris Winter odporúča, aby si do izby po prebudení pustil hneď svetlo. „Je nevyhnutné dostať sa na svetlo. Účinne vypína produkciu melantonínu v mozgu a dáva telu najavo, že sa začal deň,“ vysvetľuje.

Spánok

Brainee x Canva

Vyspávanie

Odborníčka na spánok a asistentka na State University of New York vysvetlila, že okrem zostávania v posteli po prebudení môže byť problém aj vyspávanie. „Pravidelné vstávanie pomáha biologickým hodinám regulovať fyziologické funkcie, nielen spánok. Spanie cez víkendy vedie k sociálnemu jet lagu a spôsobuje ťažkosti so sústredením, únavu, podráždenosť a bolesti hlavy,“ hovorí. Na tomto probléme sa tiež zhoduje aj doktor Raj Dasgupta, ktorý je štvornásobne certifikovaným lekárom v odbore internej medicíny.

„Aj keď občasné vyspávanie pravdepodobne nebude mať trvalý vplyv na celkovú kvalitu vášho spánku, môže ovplyvniť vašu schopnosť zaspať neskôr večer. Udržiavanie konzistentného spánkového režimu, keď sa každý deň budíte a chodíte spať v rovnakom čase, je naozaj dôležité na zabezpečenie kvalitného spánku,“ vysvetľuje.

Čo sa stane, keď definitívne vysadíš kofeín? Odborník vysvetľuje skryté výhody aj nepríjemné príznaky

Čo odporúčajú robiť hneď ráno?

Prvým krokom, ktorý doktori odporúčajú, že vystavenie sa svetlu hneď po prebudení. To znamená, že žiadne ležanie v posteli so stiahnutými roletami. „Jednou z prvých vecí, ktoré ráno urobím, zvyčajne do 30 minút po prebudení, je vystavenie sa prirodzenému slnečnému svetlu tým, že vyjdem von alebo si sadnem k oknu. Štúdie ukázali, že nedostatočné vystavenie slnečnému svetlu môže znížiť kvalitu spánku, prispieť k nespavosti a negatívne ovplyvniť náladu,“ hovorí jeden z nich.

Ďalším odporúčaním je cvičenie. „Rýchla aktivita je fantastický spôsob, ako dať mozgu signál, že sa deň začal. Cvičenie nemusí byť obzvlášť intenzívne,“ vysvetľujú. Ráta sa aj ranná prechádza so psom, prípadne aj prechádzka do práce.

Cítiš sa, akoby si za noc zostarol o desať rokov? Vedci skúmali ako ovplyvňuje spánok vnímanie nášho veku

Doktor Winter napríklad hovorí, že dbá na ustlanie postele po prebudení. „Je to nielen symbolicky silné, ale je to aj skvelý odstrašujúci prostriedok pre jednotlivcov, ktorí by počas dňa mohli chcieť skĺznuť do postele,“ hovorí. Spánkoví odborníci ale nespomínajú vzdanie sa kávy, čo určite ocenia milovníci tohto nápoja.

HCG diéta

Najviac rozšírená bola v 50. rokoch 20. storočia. Diétu navrhol britský lekár Albert T. W. Simeons. Odporúčal ľuďom, aby dodržiavali len 500 kalórií denne a okrem toho mali prijímať doplnky hormónu ľudského choriogonadotropínu (HCG). Hormón sa vstrekoval priamo do krvného obehu, prípadne sa vmasíroval do pokožky vo forme krému. HCG sa ale používa pri liečbe problémov s plodnosťou a je na predpis. Hoci niektoré druhy sú voľnopredajné, neexistujú žiadne dôkazy, že by pomáhal s chudnutím a rovnako nie sú ani bezpečné.

Telo pri prijímaní 500 kalórií denne začalo rýchlo chudnúť. Problém ale je v tom, že telo nedostáva žiadne dôležité minerály a vitamíny. To môže byť veľmi nebezpečné a môže to spôsobiť ďalšie zdravotné problémy. Niektoré výskumy produkty obsahujúce HCG na chudnutie spájajú so zvýšením rizika rakoviny.

Extrémny pôst skúša čoraz viac ľudí. Odborníčka vysvetľuje, prečo jedno jedlo denne prináša viac problémov ako pozitív

Očistný program

Jedlo je pre telo a celkové fungovanie veľmi dôležité. Túto diétu používajú aj slávne osobnosti ako Beyoncé, Pink či Ashton Kutcher. To ale neznamená, že sú aj dobré. Je to v podstate tekutá pôstna diéta, ktorá sa pripravuje z limonády, javorového sirupu a kajenského korenia. Neznie to príliš chutne a odporúča sa, aby netrvala viac ako desať dní. Len veľmi ťažko sa dá predstaviť, kto by niečo také pil takú dobu.

Diéta, ktorá sa v originálnom znení nazýva ako „Master Cleanse“, nie je rozumná. Výsledky sa síce rýchlo dostavia, ale pri jej používaní svoje telo oberieš o potrebné živiny a pevné potraviny. Trpí pri tom nielen tvoje telo, ale aj celková pohoda. Keďže jedlo ti dodáva aj energiu, pri tejto diéte jej veľa neprijmeš. Budeš len unavený, čo výrazní ovplyvní aj tvoje každodenné fungovanie.

Diéta s detskou výživou

Podchádza z Hollywoodu a nazýva sa ako Baby Food Diet. Ľudia používajúci túto diétu v podstate trikrát denne jedia detskú výživu. Okrem toho, že telo prijíma malé množstvo kalórií, oberá ho aj o podstatné živiny pochádzajúce z plnohodnotného jedla.

Detská výživa síce obsahuje vysoký obsah vitamínov, ale nemá výhody tak, ako plnohodnotné a kvalitné potraviny. Samozrejme, hmotnosť začne klesať, ale akonáhle sa detskej výživy zbavíš a začneš jesť, kilá opäť narastú. A určite si každý vie domyslieť, že existovať len na detskej výžive je neudržateľné a zároveň nebezpečné.

Neskúšaj ich

Je veľmi dôležité uvedomiť si, či ti to rýchle schudnutie bude stáť za tie zdravotné problémy, ktoré sa môžu objaviť. Jednu diétu už zakázali. Bola založená na tom, že sa v bruchu vypestovala pásomnica, ktorá požierala to, čo ľudia zjedli. Vďaka tomu síce schudli, ale mať v bruchu takéhoto hosťa a dobrovoľne, je už skutočne extrém. 

Ako chudnúť správne?

Kanadský sprievodca stravovaním odporúča, aby si si každý deň vyberal rôzne zdravé potraviny. Zahŕňa to predovšetkým potraviny rastlinného pôvodu. Odporúčajú znížiť konzumáciu vysoko spracovaných alebo ultra-spracovaných potravín.

Samozrejme, je veľmi dôležité dbať na denný príjem ovocia a zeleniny, obilnín, jedál s vyšším obsahom proteínov a piť hlavne čistú vodu.

Diéta by mala byť rozumná a hlavne by mala obsahovať zdravé a plnohodnotné potraviny. Ak chceš schudnúť, odporúčame vždy kontaktovať odborníka, ktorý ti poradí a navrhne plán, pri ktorom budeš chudnúť rozumne a zároveň to nijak neohrozí tvoje zdravie. Je preto veľmi dôležité konzultovať to s výživovým poradcom, pretože jedine tak budeš mať istotu, že to budeš robiť správne a hlavne bezpečne. Aj keď sa možno výsledky nedostavia tak rýchlo ako pri drastických diétach, stále je to lepší spôsob ako vedome ohrozovať zdravie svojho tela. 

Čo robiť?

Ak sa v noci príliš často budíš a nemôžeš opäť upadnúť do kvalitného spánku, neustále sa v posteli prehadzuješ a možno sa ti v hlave začnú vynárať otravné myšlienky na povinnosti, ktoré ťa čakajú na druhý deň, asi potrebuješ radu odborníka. A tú ti teraz ponúkame.

Nevieš večer zaspať? Známy lekár poukázal na päť zlozvykov, ktoré zrejme robíš aj ty a ničia ti spánok

Na základe informácií uvedených na portáli Science Direct, tento problém „postihuje až 35 percent populácie aspoň niekoľkokrát týždenne.“ Píše sa na portáli Unilad. 

„Nespavosť je vážna vec. Môže zvyšovať riziko mŕtvice, obezity, depresie a množstva iných ochorení,“ píše Headspace. Avšak odborník na spánok a generálny riaditeľ spoločnosti LumosTech Biquan Luo má pre teba niekoľko tipov, ako po prebudení v noci opäť zaspať.

V prvom rade je veľmi dôležité, aby si automaticky nesiahal po telefóne. Väčšina z nás totiž prerušenie spánku využije na to, aby si skontrolovala novinky, keďže nemôžu znovu zaspať a nechcú ležať v posteli a len tak pozerať do plafóna. Taktiež sa vyhni aj pozeraniu sa na hodiny. „Kontrola času môže zvýšiť stres a sťažuje spánok. Navyše, ak kontroluješ čas na telefóne, obsah telefónu môže byť príliš stimulujúci, čo ti ďalej bráni v uvoľnení a zaspávaní,“ hovorí.

Spánok

Unsplash/Kinga Howard

Preto sa namiesto kontrolovania času a pozerania do telefónu snaž zostať v posteli. Vhodné je tiež vyskúšať nejaké dychové cvičenia, ktoré ti pomôžu uvoľniť sa. Taktiež môžeš vyskúšať prístroje s bielym šumom, ktoré ťa môžu dostať viac do spánkovej zóny.

Luo ale upozorňuje, že ak sa ti nepodarí zaspať do desiatich až pätnástich minút, odporúča nájsť si „tiché a pohodlné“ miesto v dome a robiť niečo, ako je napríklad čítanie knihy, prípadne niečo iné, čo je upokojujúce. Slúži to na to, aby si sa trochu unavil predtým, ako sa vrátiš do postele.

Prečo sa ale v noci budíš?

Je dôležité si povedať, prečo sa vlastne zvykneme niekedy v noci zobudiť. Luo vysvetľuje, že náš spánok riadia dva kľúčové faktory. „Na začiatku noci je to nahromadenie spánkového tlaku, potreba nášho tela odpočívať, ktorá nám pomáha zaspať aj zostať v spánku,“ hovorí. „Neskôr v noci zohrávajú naše vnútorné hodiny, známe ako cirkadiánna signalizácia, kľúčovú úlohu pri udržiavaní spánku.“

Zvykneš si cez deň na chvíľu zdriemnuť? Expert tvrdí, že ti to môže pomôcť viesť omnoho energickejší život

Spánok sa teda uprostred noci môže prerušiť aj preto, že „spánkový tlak vyprchá“ skôr, ako sa ďalší cyklus stihne rozbehnúť. Národný inštitút pre srdce, pľúca a krv odporúča dodržiavať pravidelný režim pred spaním. Taktiež radí spať na chladnom a tichom mieste a dodržiavať pravidelný rozvrh jedál.

Samozrejme, určite sa pred spaním vyhni aj pitiu nápojov, ktoré obsahujú kofeín. Venuj sa ale pravidelnému cvičeniu a vyhni sa spánku počas dňa.

Prečo rozčuľovanie sa škodí?

Ako už bolo povedané, vedie k vyplaveniu hormónov adrenalínu a kortizolu, ktoré pripraví telo na boj alebo útek. Človeku sa zvyšuje srdcový tep a krvný tlak, krv prúdi do svalov a mobilizuje energetické rezervy.

Namiesto boja a utekania si moderný človek dá cigaretu a kávu. Lenže tým sa krvný tlak ešte zvýši a hormóny sa nespotrebujú. To predstavuje pre srdce veľkú záťaž, ktorá vedie časom k infarktu, cievnej mozgovej príhode a ďalším vážnym ochorením srdca a ciev.

Terapeuti pomáhajú aj na TikToku. My ti prinášame zoznam tých najlepších, ktorých sa oplatí sledovať

Neustále rozčuľovanie sa môže tiež zvýšiť riziko cukrovky druhého typu. Nahnevaný človek často trpí napätím svalov, bolesťami hlavy a chrbta. Hnev sa negatívne podpisuje aj na psychike. Nenávistné myšlienky môžu ovplyvniť duševné zdravie, vyvolať úzkosť a tiež nespavosť. Tá, pokiaľ trvá dlhšiu dobu, sama o sebe vedie k duševným problémom.

Rýchle zvládnutie hnevu

Keďže hnev pripravuje telo na boj alebo útek, ideálnym riešením je ísť si zacvičiť, zabehať si alebo vyjsť si na svižnú prechádzku a hnev „rozchodiť“. Nie vždy je ale táto možnosť k dispozícii.

Čo je ale vždy po ruke, je dych. Ten poslúži ako prvá pomoc pri zvládnutí hnevu. Nie náhodou sa odporúča niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť, vydýchnuť a sústrediť sa na prítomný okamih.

Nemenej účinnou metódou je fyziologický vzdych, počas ktorého v krátkej dobe vdýchneme veľké množstvo kyslíka a vydýchneme veľké množstvo oxidu uhličitého. Ide o dva hlboké nádychy nosom nasledované dvoma až troma predĺženými výdychmi úst. Následne sa rýchlo zníži stres aj srdcový tep a hnev prejde. Pre telo je to celkom bežné, robí to automaticky počas spánku.

Čo hnev vyvoláva?

Aby sa človek dlhodobo zbavil hnevu, mal by najskôr zistiť, čo ho vyvoláva. Je ale potrebné si na to urobiť čas, zastaviť sa a v pokoji sa zamyslieť. Pokiaľ to nepomôže, je potrebné niekoľko dní pozorovať, aké situácie hnev vyvolávajú. Je dobré mať po ruke ceruzku a papier, a napísať si ich.

Ďalším krokom je uvedomiť si, prečo návaly hnevu prichádzajú. Niekedy ich vyvolávajú zakorenené myšlienky typu „všetci sú lepší než ja“, „stále musím byť lepší“, „neustále ma niečo ruší“, a môže ich byť oveľa viac.

Hnev

Brainee X Canva/

Okrem zamyslenia sa v tichu je nutné zaujať k sebe úprimný postoj. Neospravedlňovať sa, nič si nenahovárať. K rozhodnutiu prestať sa rozčuľovať napomôže tiež pravidelný, kvalitný spánok. Unavený človek má sklon konať skratkovito, ľahko sa rozčúli. Keď je oddýchnutý, zvláda lepšie záťaž aj hnev.

Čo prináša zvládnutý hnev?

Kto má svoj hnev pod kontrolou, namiesto rozčuľovania sa hľadá riešenie. Uvedomuje si, že hnev problém nerieši, naopak ho zhoršuje. Nezalezie do kúta ani nedusí hnev v sebe.

Nevyčíta, reaguje pokojne, jasne formuluje, čo ho nahnevalo a prečo. Dokáže sa na konflikt pozerať s nadhľadom. Nenechá sa vyprovokovať a konflikt ustane. Pomôže tiež postaviť sa k nemu s humorom, vedieť sa zasmiať sám sebe a dôvodom, ktoré zvyčajne vedú k zbytočnému rozčuľovaniu sa.

Potláčanie nie je riešením

Niektorí ľudia zvládajú návaly hnevu jeho potlačením. Lenže potom sa hnev hromadí a nakoniec sa obráti proti nim v podobe mnohých telesných či psychických problémov.

Príkladom je úzkosť, vyčerpanie, problémy so spánkom, chronická únava, bolesti hlavy, chrbta, vysoký krvný tlak a ďalšie srdcové problémy, astma, problémy s dýchaním, svrbenie kože, vyrážky, žalúdočné vredy, žlčníkové kamene, nechutenstvo alebo naopak prejedanie sa a následne priberanie na váhe.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Každý mesiac končíš v mínuse

Hoci zarábaš dosť na to, aby si dokázal pokryť základné výdavky, nejakým spôsobom na konci mesiaca peniaze zmiznú. A ak si nedáš pozor, môže sa ľahko stať, že sa dostaneš do nepríjemných dlhov. Ak ale míňaš viac ako zarábaš, je veľmi pravdepodobné, že si nemôžeš našetriť na dosiahnutie svojich cieľov, píše sa na portáli Insider. 

Tipy na cestovanie, brutálne fotky či lacné letenky. Týchto slovenských travel blogerov musíš sledovať

Je veľmi dôležité urobiť si plán, ktorý ti umožní roztriediť si financie tak, aby si si mohol aj niečo odložiť na svoje sny či ciele. Je to vhodné najmä pre tých, ktorí míňajú hlava nehlava a napokon zistia, že na konci mesiaca im takmer nič nezostalo. 

Nevieš, kde tvoje peniaze vlastne idú

Ak máš niekedy pochybnosti, kde tvoje peniaze vlastne idú, pravdepodobne nejdú na správne miesto. Je totiž veľký rozdiel, či peniaze minieš na zmysluplné veci, ako na svoje ciele či sny alebo na darček pre svojich blízkych či priateľov. Ak ale nakupuješ nezmyselné veci, ľahko na tieto výdavky zabudneš a neskôr len budeš premýšľať, kde sa peniaze podeli. 

Peniaze. eurá, bankovky, mince

Dreamstime

Preto je veľmi dôležité venovať pozornosť tomu, kde peniaze míňaš. Je to síce práca navyše a asi nikoho by nebavilo každý mesiac viesť si „denník“ toho, čo si kupujeme, ale je to spôsob, ako si peniaze ustrážiť a kupovať veci, ktoré využiješ ty alebo tvoji blízki. A tie, ktoré neminieš, si môžeš odložiť na to, čo chceš v budúcnosti. 

Nerobíš žiadne pokroky v dosahovaní cieľov

Platenie účtov je, samozrejme, dôležité. Keď ich zaplatíš, určite ti nejaká čiastka zostane navyše pre tvoje potreby. Nezabudni si niečo odložiť na tvoje ciele. Či už je to nové auto, dom či vysnívaná dovolenka, je potrebné niečo pre to urobiť. A niekedy je treba aj niečo obetovať. 

Sú zadarmo, no napriek tomu vysoko hodnotené. Toto je desať najlepších bezplatných hier, ktoré si môžeš okamžite zahrať

Nemáš žiadne ciele v oblasti výdavkov

Míňaš bezcieľne, bezhlavo a vôbec nemáš prehľad. V tom momente by si sa mal zamyslieť. Výdavkové ciele slúžia na to, aby ťa dokázali udržať pod kontrolou. Týmito cieľmi môže byť jednoducho rozpočet, ktorý si môžeš dovoliť minúť na vysnívanej dovolenke alebo na darček pre niekoho, koho máš rád. Aj v oblasti výdavkov treba mať istý plán. 

V roku 2019 ho aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne uznala za „syndróm“. Definovala ho ako „chronický stres na pracovisku, ktorý sa nepodarilo úspešne zvládnuť“. V súčasnosti sa tento pojem považuje za vrcholný prejav psychického utrpenia, ktorý spôsobuje „život v neskorom kapitalizme“, píše sa na portáli Vice.  

Únava, stres, vyhoretie. Nauč sa 7 spôsobov ako oddychovať fyzicky aj duševne

Aký je rozdiel?

Ako sa ukazuje, je zrejmé, že množstvo ľudí sa jednoducho nebaví. Dokazuje to aj fakt, že fráza „som unavený“ je najvyhľadávanejšia na Google od roku 2004. Podľa nedávneho prieskumu, ktorý bol publikovaný minulý rok, je svet ešte smutnejším, vystresovanejším a unavenejším ako kedykoľvek predtým.

Ďalší prieskum, ktorý vykonala spoločnosť Future Forum zase uvádza, že vyhorenie zo stresu na pracovisku je na historicky najvyššej úrovni. Ale sme všetci skutočne vyhorení?

Nový výskum Aalto University totiž prišiel na to, že únava môže byť v skutočnosti len dôsledkom nudy. Vedúca štúdie Niina Nurmi napísala, že „očakávala, že ľudia budú zo stretnutia na diaľku v strese. Výsledok bol ale opačný.“ Prišla na to, že vyčerpanie, ktoré ľudia opisovali, nevyplývalo z toho, že by mali stres alebo boli duševne preťažení. Podľa nej vyplývalo skôr z duševného nedostatku.

Vyhorenie

Brainee x Canva

K téme sa vyjadrila aj psychologička Ree Langhamová, ktorá pôsobí v spoločnosti Impulse Therapy. „Stres je zvyčajne krátkodobý a závisí od situácie. Je to akútna a okamžitá reakcia na konkrétnu úlohu a po jej dokončení sa často zmierni,“ opisuje. 

„Nuda zvyčajne pramení z nedostatočnej angažovanosti a zmierňuje sa zmenou prostredia,“ dodáva. Tiež tvrdí, že vyhorenie môže vyvolať dlhodobý stres. Dôležitý je ale moment, keď sa príznaky začnú meniť z akútnych na chronické. „Stres môže viesť k hyperaktivite a naliehavým pocitom, ale vyhorenie je spojené s beznádejou a neangažovanosťou,“ vysvetľuje. 

Samozrejme, to, že môžeš byť z práce vystresovaný ešte neznamená, že si automaticky aj vyhorený. Jill Cottonová, odborníčka na kariérne trendy v spoločnosti Gumtree, hovorí, že „sa môžeš nudiť, ale nemusíš byť vyhorení.“ Zároveň dodáva, že vyhorenie sa začalo najčastejšie používať práve v období pandémie covid-19. 

Tiktoker prezradil, čo mu pomáha na úzkosti. Jeho metódy komentovala psychiatrička, čo si o nich myslí?

Je však veľmi dôležité rozlišovať, či je tlak a stres len dočasný, alebo ide o skutočne chronický stav vyhorenia. „Skutočné vyhorenie je oveľa väčší problém. Môže spôsobiť ochromujúce vyčerpanie a spôsobiť úplnú neangažovanosť voči ľuďom, s ktorými pracuješ a voči úlohe, na ktorú si bol vybratý,“ vysvetľuje.

Odborníčka ponúka aj jednoduchý test, na základe ktorého môžeš zistiť, či ide skutočne o vyhorenie alebo sa len jednoducho nudíš. „Ak máš v mysli stále priestor na premýšľanie o iných veciach, je pravdepodobné, že to pre teba nie je výzvou a skôr sa len nudíš.“

Georgina Fairhallová, zakladateľka a výkonná riaditeľka spoločnosti WAC naznačuje, že k psychickej kríze môžu prispieť aj zmeny v pracovnej kultúre. „Ľudia si často sami diagnostikujú vyhorenie, hoci v skutočnosti zažívajú stres z toho, že sú neustále k dispozícii bez rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom,“ navrhuje. Je pravda, že v súčasnosti je množstvo ľudí v jednom pracovnom kolotoči a nedokážu vypnúť. Preto sa niet čomu čudovať, že sa na Googli často používa práve fráza „som unavený.“

Vyhorenie

Brainee x Canva

Čo môže viesť k vyhoreniu

Mnohí zamestnanci sa musia pasovať s veľkým pracovným zaťažením. Dobra-Kiel to nazýva ako syndróm „všetko naraz“. Hovorí, že zamestnanci často neustále preskakujú z jednej úlohy na druhú, pričom si medzi tým nedoprajú žiadny čas na oddych či zotavenie.

A práve nedostatok oddychu a času na zotavenie spôsobuje, že ľudia sú čoraz viac vystresovaní a unavení, čo môže viesť k vyhoreniu. Spoločnosť MQ Mental Healts Research si nedávno dala urobiť výskum, ktorý sa zameriaval na vyhorenie a stres na pracovisku. Zistili, že každý štvrtý zamestnanec je vystavený vysokému riziku vyhorenia.

„Mnohí zamestnávatelia naďalej prehliadajú kľúčovú úlohu, ktorú pracovisko zohráva pri podpore duševného zdravia a pohody zamestnancov. Namiesto toho naďalej zameriavajú na individuálne intervencie, ktoré odstraňujú symptómy, a je oveľa menej pravdepodobné, že budú mať trvalý vplyv na zdravie zamestnancov, než na systémové riešenia,“ hovorí Kate Duckworthová. 

Výsledok je však rovnaký - prídeš domov, začneš „scrollovať“ sociálnymi sieťami a internetovými stránkami a všade sa ti zobrazuje reklama na presne ten istý typ grilu, o akom ste sa celý čas rozprávali. Ako je to vlastne možné a čo sa deje? Dokáže nás telefón skutočne odpočúvať? 

Jasné, vyzerá to tak a preto je to automaticky najčastejšie vysvetlenie. Zamyslel si sa však niekedy nad tým, že všetky potrebné údaje dávaš svoju telefónu aj bez toho, aby ťa musel „odpočúvať“? 

Je to len na nás

Ako informuje webový portál The Conversation, väčšina z nás pravidelne zverejňuje svoje informácie širokej škále webov a aplikácií. Robíme to vtedy, keď im udelíme určité povolenia alebo rovno povolíme „cookies“ na sledovanie našich online aktivít.

Ilustračná snímka

Pixabay/

​Takzvané súbory cookies prvej strany umožňujú webovým serverom pamätať si určité podrobnosti o našej interakcii so stránkou. Napríklad prihlasovacie súbory cookies ti umožňujú uložiť svoje prihlasovacie údaje, aby si ich zakaždým nemusel znova zadávať.

Súbory tretích strán však vytvárajú domény, ktoré sú externé k navštíveným stránkam. Treťou stranou je často marketingová spoločnosť v partnerstve s webom alebo aplikáciou prvej strany. Na nich sa objavujú aj iné reklamy a spoločnosť tak získa prístup k údajom, ktoré od teba zhromažďuje.

Na to si mu však dal prístup ty sám, napríklad kliknutím na niektoré neškodne vyzerajúce vyskakovacie okno. Inzerent si tak môže vytvoriť obraz o celom tvojom živote - o rutinách, potrebách, záľubách či želaniach. Získať môže aj také údaje, ako sú vek, pohlavie, výška, váha či zamestnanie.

​Klasifikáciou a zoskupením týchto informácií inzerenti vylepšujú svoje odporúčacie algoritmy pomocou takzvaných systémov na zacielenie správnych zákazníkov na správne reklamy. Aké jednoduché, všakže?

Umelá inteligencia zohráva zásadnú úlohu

Zabúdať však nemôžeme ani na umelú inteligenciu, ktorá sa učí na pozadí internetu a činností, ktoré na ňom robíme my. Existuje niekoľko techník strojového učenia, ktoré pomáhajú systémom filtrovať a analyzovať vaše údaje, ako je napríklad zhlukovanie údajov, klasifikácia, asociácia a posilnenie učenia.

Tá sa potom učí na základe spätnej väzby získanej z interakcií používateľov, podobne ako sa malé dieťa naučí opakovať nejakú činnosť, ak tá vedie k odmene. Prezeraním alebo stláčaním Páči sa mi to v príspevku na sociálnych sieťach odošleš signál odmeny, ktorý potvrdzuje, že ťa príspevok zaujal - alebo že sa zaujímaš o osobu, ktorá ho uverejnila.

Máte pocit, že vás vlastný telefón odpočúva?

Unsplash/Franki Chamaki

​V každom prípade sa odošle správa o tvojich záujmoch a preferenciách. Na základe toho dokáže umelá inteligencia zostaviť niečo ako tvoje „digitálne ja“. Dokonca okolo teba dokáže zoskupiť ľudí podľa toho, ako veľmi ti na ich záleží (opäť podľa interakcií). 

Potom je už jednoduché cieliť na teba reklamy založené nielen na tvojich vlastných údajoch, ale aj na údajoch zhromaždených od tvojich priateľov a členov rodiny, ktorí používajú rovnaké platformy ako ty.

Napríklad Facebook ti môže odporučiť vyššie spomínaný gril, ktorý si nakoniec po tom, čo ti ho ukázal tvoj známy či známa, kúpil. Na to nebolo potrebné „počúvať“ samotný rozhovor medzi vami.

Veríme viac UI ako známym

Možno ti nevadí, že prijímaš cielené reklamy na základe svojich údajov. Zaujímavé však je, že výskum ukázal, že ľudia s praktickejším svetonázorom v skutočnosti uprednostňujú odporúčania od umelej inteligencie pred odporúčaniami od ľudí.

Máte pocit, že vás vlastný telefón odpočúva?

Unsplash/Jonas Leupe

​To znamená, že je možné, že odporúčania týkajúce sa umelej inteligencie môžu obmedziť výber ľudí a z dlhodobého hľadiska minimalizovať náhodnosť. Spoločnosti môžu tým, že ponúknu zákazníkom algoritmicky upravený výber toho, čo pozerať, čítať a streamovať, implicitne udržiavať vkus a životný štýl podľa ich predstáv.

Pokiaľ sa ti to nepáči, existuje mimoriadne jednoduché riešenie. Otvor si nastavenia telefónu a poriadne si skontroluj, aké povolenia majú konkrétne aplikácie. Dnes už nie je problém pri väčšine z nich povolenia vypnúť. Samozrejme, nebude to znamenať, že už žiadne reklamy neuvidíš. Ale aspoň ti nebude vyskakovať sústavne to isté, všakže.

Ako totiž informuje portál Futurism, aj keď je online terapia cenovo dostupná a ľahko použiteľná alternatíva k osobnému stretnutiu, na internete sa množia doslova hororové príbehy o tom, ako zle v niektorých prípadoch prebehla.

Niektorí online terapeuti totiž nielenže nepomáhajú, ale dokonca využívajú na „liečbu“ svojich pacientov neprofesionálne a zastarané metódy. Svoje by o tom vedel povedať aj Caleb Hill, ktorého príbeh patrí k tým najextrémnejším.

Coming out nedopadol podľa predstáv

Ako prezradil pre Wall Street Journal, v mladosti ho jeho konzervatívni kresťanskí rodičia vyhodili z domu po tom, ako spravil coming out a oznámil im, že je gej. O niekoľko mesiacov neskôr, keď mal 22 rokov, ho dobehla depresia a osamelosť.

Vyhýbal sa svojej komunite a preto sa rozhodol vyskúšať online terapiu BetterHelp, ktorú často promovali v podcastoch, ktoré počúval. Požiadal o pridelenie LGBTQ+ špecialistu, no namiesto toho dostal niečo úplne iné.

Komunikovať s ním začal terapeut, ktorý sa na svojej osobnej webstránke propagoval ako kresťanský poradca. Na tom by ešte možno nebolo nič zlé, no potom nasledovali smiešne neprofesionálne rady.

Terapeut povedal 22-ročnému mužovi, aby prestal byť gej

Cottonbro/Pexels

Obetovať rodinu, alebo to, že je gej

Hovoril mu, aby sa udobril so svojou rodinou a nakoniec mu navrhol, aby jednoducho prestal byť gej. Toto bizarné a samozrejme nereálne riešenie je tak neprofesionálne, že Americká psychologická asociácia sa proti nemu bráni už pomaly 50 rokov.

„Povedal, že ak sa rozhodnem vrátiť sa k tomu, kto som bol, a poprieť tieto pocity, môže ma to dostať tam, kde som potreboval,“ povedal Hill je Wall Street Journal. Terapeut mu údajne povedal, že musí „obetovať rodinu, alebo to, že je gej“.

„Potreboval som niekoho, kto by mi povedal, že som gej a to je v poriadku,“ povedal Hill. „Mám presný opak.“ Asi ťa to neprekvapí, no samotný terapeut odmietol na otázky novín reagovať. Ruky preč však dáva aj platforma BetterHelp.

Chromík vyzýva premiéra, aby boli trans ľudia „liečení“. Plaváková z PS: Chce ubližovať iným ľuďom

Odborníci varujú

„Vzhľadom na rozsah služby nie sú nešťastné a negatívne skúsenosti úplne prekvapivé,“ oznámil BetterHelp v písomnom vyhlásení. „To platí vo všetkých terapeutických prostrediach, či už tradičných alebo online.“

Samozrejme, mnohí by mohli argumentovať, že Hill je len jedným sťažujúcim sa človekom, no skutočnosť vyzerá inak. Odborníci na duševné zdravie a dokonca aj niektoré internetové celebrity varujú pred službami ako BetterHelp a jeho konkurentom Talkspace.

Tie zažili boom počas pandémie čoby dostupnejšia alternatíva k osobnej terapii. Podobné platformy vznikli aj v Česku a na Slovensku. Podľa kritikov sú tieto služby sužované nepriehľadnosťou cien, obáv o súkromie údajov až po problémy s udeľovaním licencií.

Terapeut povedal 22-ročnému mužovi, aby prestal byť gej

Sharon Mccutcheon/Pexels

Terapeuta si vyberaj dôkladne

Okrem toho je tu nedostatok odborných znalostí v oblasti životného štýlu alebo duševných chorôb, ktoré pacienti s online terapiou potrebujú. Niektorí dokonca hovoria, že znalosti ich terapeutov boli doslova útržkovité.

Treba totiž myslieť na to, že, podobne ako v prípade Hilla, výsledky, ktorá prinesie stretnutie so zlým terapeutom počas zraniteľného obdobia, môžu zásadne ovplyvniť daného človeka. Veľmi dobre si preto sleduj recenzie či osobné skúsenosti svojich známych. Terapia je tu na to, aby nám pomohla, a nie ešte viac uškodila.

My sa však teraz zameriame na vývoj dopravnej situácie. Aj keď sme ešte stále nedokončili diaľnicu D1 do Košíc, samotné autá si polepšili hlavne z hľadiska bezpečnosti. Na druhú stranu je ich však viac. Omnoho viac.

Majka si na vysnívanú čajovňu zarobila jazdením na kamióne: Cúvanie bol neustály boj, najhorší vodiči sú v Portugalsku

Zatiaľ čo v roku 1993 bolo u nás registrovaných 1,6 milióna vozidiel, dnes je to už 3,5 milióna. Okrem toho bolo za prvý rok existencie Slovenska zaznamenaných 50 198 dopravných nehôd, čo je skutočne šialené číslo.

Enormné množstvo nehôd

Pre lepšiu predstavu, za predminulý rok to bolo len 11 886 nehodových udalostí. To nás vracia k reportáži spred 35 rokov, konkrétne z 25. novembra 1988. Vtedy sme síce ešte boli súčasťou Československa, no z celovej bilancie poriadne mrazí.

Ako totiž informuje moderátorka, „štatistika dopravnej nehodovosti za minulý víkend nebola priaznivá”. Na cestách sa totiž v priebehu 48 hodín stalo až 997 nehôd, ktoré si dokopy vyžiadali 14 obetí. To znamená jednu nehodu v priemere každé tri minúty.

Smrteľné nehody klesli o vyše polovicu

Samozrejme, ide o územie celého Československa a reportáž nespresňuje, v ktorých častiach sa nehody stali, no beztak ide o mimoriadne desivé číslo, pod ktoré sa zo značnej časti museli podpísať aj Slováci.

Nič bizarnejšie už dnes neuvidíš. Poliak napchal 23 ľudí do jedného auta, prešli takto najmenej 1200 kilometrov

Počas tridsiatich rokov samostatnosti našťastie klesol aj počet usmrtených osôb na cestách, a to o viac ako o polovicu. Z 582 ľudí v roku 1993 sa znížil na 226 osôb v roku 2021.

Toto nie je správa z Pakistanu či Sierry Leone. A nie je to ani novoročný vtip, ale nemeckými úradmi potvrdená realita. Príslušníci švajčiarskej colnej správy totiž v utorok 3. januára nemohli uveriť vlastným očiam, keď pred desiatou hodinou ráno zastavili na hraničnom priechode z Nemecka na diaľnici A5 postaršie MPV značky Seat, z ktorého sa postupne vysúkalo 23 pasažierov.

To najluxusnejšie, čo ponúkajú. Pozreli sme sa na elektromobily, ktoré predáva Rolls-Royce, Porsche či Audi

Jedna rozvetvená rodina

Španielsky minivan Seat Alhambra má pritom iba sedem miest na sedenie. Bez uvedenia ďalších podrobností, napríklad o veku cestujúcich, o tom na svojom Twitteri informovala nemecká polícia.

Podľa Thomas Batzela z policajného riaditeľstva vo Freiburgu všetci patrili k „rozvetvenej rodine“, ktorá vyrazila v Alhambre z Poľska a mierila pôvodne do Bernu. „Vodič auta, ktorý má švajčiarsky pas, musí teraz počítať s pokutou za prepravu detí bez akéhokoľvek zabezpečenia,“ dodal Batzel.

Napriek tomu, že Poliaci sú vyhlásenými kaskadérmi európskych ciest, nad vypečeným kúskom sa pozastavil aj poľský magazín Moto. Vodiča skritizoval, že nielenže porušil všetky možné predpisy, ale hlavne preukázal nedostatok úsudku a zdravého rozumu.

Seat Alhambra

Wikipedia/Vauxford

Bolo nás 23, teraz sme len siedmi...

Seat Alhambra, ktorý je homologovaný na prepravu siedmich osôb (všetky sedadlá sú však na rozdiel od väčšiny súčasných vozidiel MPV plnohodnotné, takže aj v treťom rade dospelí celkom pohodlne zvládnu aj dlhšiu cestu) má úžitková hmotnosť okolo 600 kilogramov.

To by nestačilo ani na prevoz iba spomínaných deviatich dospelých – auto teda muselo byť extrémne (a očividne) preťažené. To tiež môže byť dôvodom, prečo ho colníci zastavili.

Ako uviedol nemecký policajný hovorca, všetci cestujúci boli síce do Švajčiarska vpustení, v ceste Alhambrou však mohlo pokračovať iba sedem ľudí. Ostatní museli čakať na zabezpečenie iného odvozu. Colníci ani polícia ich ďalší osud neupresňujú.

Ikonická Tesla model S oslavuje 10 rokov. Takto elektrické auto Elona Muska zmenilo svet

Pokutám sa nevyhnú

Vodičov čaká nielen pokuta za prevoz väčšieho než povoleného počtu osôb, ale aj za nepripútanie detí v sedačkách (v Nemecku 50 eur).

Poľskí filúti však aj tak určite ušetrili, preprava takého množstva ľudí by hromadnou dopravou vyšla oveľa drahšie. O ich životom nebezpečnom hazardérstve však niet pochýb...

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

„Volkswagen, najväčší výrobca automobilov na svete, nedávno oznámil, že vypredal elektrické vozidlá v Spojených štátoch a Európe na zvyšok roka 2022. Ford E-Transit sa vypredal skôr, ako ich vôbec začal vyrábať,” hovorí Tom Stacey, senior lektor v oblasti prevádzky a riadenia dodávateľského reťazca z Anglia Ruskin University.

Kladivo na Teslu prichádza do Európy. Poznáme ceny top elektromobilu sveta

Na nové auto si počkáš

Dokonca aj najzákladnejšia (nižšia špecifikácia) verzia vozidla Tesla Model 3 sa teraz nebude dodávať viac ako rok, a to aj napriek tomu, že spoločnosť dokáže vyrábať najväčšie objemy na svete – bez ohľadu na nedávne zastavenie výroby v Číne. Otoč čas späť do roku 2019, keď sa revolúcia elektrických vozidiel skutočne rozbiehala z hľadiska predajných čísel a Tesla mala v Spojenom kráľovstve zásoby áut, ktoré mohla dodať zákazníkom v priebehu niekoľkých dní.

Teraz, aj keď dokážu vyrobiť oveľa viac vozidiel, si pravdepodobne počkáš poriadne dlho, kým sa nového auta dočkáš.  Motoristi, ktorí túžia vlastniť úplne nové elektrické vozidlo, budú mať teda problém napredovať. Rovnako tak aj tie vlády, ktoré plánujú zakázať predaj nových benzínových a naftových áut.

Elektromobil

Unsplash/michael Fousert/

Napríklad v Nórsku má zákaz vstúpiť do platnosti v roku 2025, vo Veľkej Británii nateraz platí rok 2030. „Tieto ciele sa z veľkej časti spoliehajú na zvyčajný cyklus výmeny vozidiel. A aby sa staré vozidlá nahradili novými, ponuka musí byť na úrovni, ktorá dokáže doplniť tie autá, ktoré sa vyraďujú, a zároveň umožniť určitý rast dopytu,” hovorí Stacey.

V súčasnosti sa jednoducho nevyrába dostatok elektrických vozidiel na uspokojenie tohto dopytu. „Zapájam sa do prebiehajúceho výskumu, ktorý skúma, ako a kedy rôzne firmy nahrádzajú svoje staré vozidlá so spaľovacím motorom elektrickými – a zdá sa, že jednou z hlavných prekážok je ich získavanie. Vládne ciele pre cesty plné elektrických vozidiel sa teda môžu čoskoro zdať beznádejne nereálne.”

Výrobcovia hrali na istotu

Čo sa teda pokazilo? Na začiatok, v prvých dňoch elektrických vozidiel, výrobcovia hrali karty na istotu. Bol to pre nich nový a neznámy svet a nebolo jasné, či iné konkurenčné technológie (napríklad vodíková energia) môžu byť u spotrebiteľov obľúbenejšie. Batérie však zvíťazili a spotrebiteľský dopyt, podporený plánmi na zákaz benzínu a nafty, prudko vzrástol.

Stúpajúcemu počtu elektromobilov v Európe chýbajú nabíjačky, tvrdí štúdia

Aktuálne problémy čiastočne vyvolal COVID-19 ovplyvňujúci globálne dodávateľské reťazce a nedostatok polovodičov, ktoré sú dôležitou súčasťou moderných vozidiel. Na jar 2022 musela Tesla na tri týždne zatvoriť svoju továreň v Šanghaji z dôvodu lockdownu v Číne. Predtým vyrábala približne 2-tisíc áut denne pre ázijský a európsky trh, takže spoločnosť mohla prísť o produkciu približne 42-tisíc vozidiel.

To sa rovná približne trojmesačnej zásobe pre trh ako Spojené kráľovstvo. A práve keď továreň opäť otvorila, musela znížiť výrobu kvôli problémom s dodávateľským reťazcom. Je to preto, že Tesla nevyrába všetky diely v jednej továrni (hoci vyrába viac, ako je priemer v odvetví), takže továrne, ktoré dodávajú pre Teslu a boli zatvorené pre pandémiu, sa zasekli. Je to v podstate nekonečný kolobeh.

Frustrácia zákazníkov aj výrobcov

Elon Musk teraz navrhol, že jeho spoločnosť zrejme prestane prijímať objednávky, pričom pre Financial Times povedal: „Frustrácia, ktorú vidíme zo strany zákazníkov je, že nemôžu zohnať auto. V skutočnosti pravdepodobne prestaneme prijímať objednávky po určitom časovom období, pretože niektoré dodania sú naplánované až o rok.”

Elektromobilita

Unsplash/ralph Hutter/

Toto sa samozrejme netýka len automobilky Tesla. Problémy s polovodičmi prebiehajú a mnohé vozidlá sa dodávajú bez funkcií alebo sú zaparkované na poliach a čakajú na súčiastky. „Vyriešenie týchto nevybavených vecí bude trvať dlho a všetkým, ktorých sa to týka, to spôsobili veľké bolesti hlavy,” hovorí Stacey.

Výrobcovia a zákazníci budú frustrovaní, zatiaľ čo politici, ktorí sa v budúcnosti dopravnej politiky spoliehajú na elektrické vozidlá, možno budú musieť upraviť svoje očakávania a požiadavky. Najdôležitejšie je, že súčasná situácia je hroznou ranou pre globálne snahy o zníženie emisií uhlíka a riešenie klimatických zmien.

Potlačenie dôležitých cieľov pri automobiloch by mohlo byť pre planétu katastrofou, ale vozidlá stále potrebujeme. „Možno sa teraz budeme musieť posunúť smerom k používaniu menšieho počtu áut prostredníctvom väčšej spolujazdy, alebo sa poobzerať po alternatívnych formách dopravy a dokonca aj pri premene starších áut na elektrické. Ak to neurobíme, cesta k nulovým emisiam bude čoskoro prázdna,” dodal na záver Stacey.

Neodmysliteľnou kapitolou je i test, ktorý dôkladne preveruje vaše vedomosti o všeobecných pravidlách cestnej premávky, riešení situácií na križovatkách a napríklad i znalosti dopravných značení.

V našom najnovšom kvíze sme sa teda venovali práve pravidlám cestnej premávky, ktorých ovládanie je pre bezpečnú jazdu kľúčové. Mnohí však majú aj napriek tomu v tejto oblasti medzery, alebo po rokoch od získania vodičského oprávnenia na niektoré pravidlá skrátka zabudli.

Dokážete teda správne odpovedať na všetkých 10 otázok? Preverte svoje vedomosti v kvíze nižšie a uistite sa, že vás žiadna situácia v premávke určite neprekvapí.

Ich horná hranica je 480 forintov (1,26 eura), čo pri pohľade na slovenské ceny benzínu a nafty pôsobí ako prebratie zo škaredej nočnej mory. Ceny u nás medzitým atakujú sumu 1,65 € za benzín, respektíve 1,55 € za naftu.

Tankovanie v Maďarsku

V Rajke, ktorá sa nachádza iba niečo vyše 20 minút od Bratislavy, sa posledné dni pravidelne tvoria kolóny áut. Všetky spájajú dve veci - slovenské ešpézetky a snaha natankovať čo najviac. Ako môžeš vidieť aj na našich fotografiách, je úplne jeho, v ktorej časti dňa na pumpu zavítaš, dlhé rady ťa neminú.

brainee

​Bežná čakacia doba sa dokáže natiahnuť aj na pol hodinu, čo je však, pri pomyslení na o pomaly 40 centov drahšie tankovanie na našich čerpačkách, veľmi malá daň. Pri plnej 50-litovej benzínovej nádrži ušetríš takmer 19 eur, pri nafte je to už viac ako 14 eur.

brainee

​Prečo sú benzín a nafta v Poľsku a Maďarsku také lacné? 

Naši južní susedia sa rozhodli zatlačiť neustále sa zvyšujúce ceny pohonných hmôt ešte minulý rok. Ceny palív sa na tri mesiace zastropovali na sume 480 forintov. Nakoniec by však tieto sumy mohli platiť až do polovice mája. Na to odpovedali aj Poľsko, ktoré znížilo daň na pohonné hmoty z 23 na osem percent.

​Tankovanie v Rakúsku či Česku sa momentálne rovná samovražde pre tvoju peňaženku. U našich západných bratov stojí benzín už 1,85 €, nafta zase prekonala hranicu 1,90 €. Na niektorých rakúskych pumpách už môže svietiť aj postrach vodičov - dvojka na začiatku číselného radu. Česi však už otvorene uvažujú o zastropovaní cien.

Prečo u nás ceny stále rastú? 

Naša vláda len nedávno priznala, že opatrenia nemá. To, že podobný návrh na stole u nás nie je, potvrdila pre HN Michaela Lovásová, hovorkyňa ministerstva financií. „Sledujeme, čo a v akej forme schváli Česko,“ hovorí.

brainee

​Každá minca však má dve strany. Jasný príkladom sú menšie maďarské pumpy, ktoré sa dostali do bodu, kedy museli zákazníkov doslova prosiť, aby u nich netankovali, lebo zbankrotujú.

Niektoré ku koncu februára predávali benzín so stratou približne osem forintov na liter a pri nafte to bolo dokonca 18 forintov. Niektoré sa preto rozhodli obmedziť tankovanie na 10 litrov, iné pre istotu svoje podnikanie zastavili. 

Štatistiky hovoria, že len približne 30 - 35 % všetkých vozidiel na Slovensku je havarijne poistených. Jedným z dôvodov môže byť aj skutočnosť, že priemerný vek áut jazdiacich po slovenských cestách je 13 rokov. Často sú majiteľmi starších vozidiel mladí vodiči, pre ktorých je voľba „jazdenky“ pri nákupe prvého auta prirodzená. „Mám 11-ročné auto, na ktorom jazdím do Brna, kde študujem. Na parkovisku pred internátom mi niekto nacúval do kufra a nenechal na seba žiadny kontakt. Opravu v servise vyčíslili na 450 eur,“ hovorí dvadsiatnik Adam, ktorý by bez havarijného poistenia musel o financie požiadať rodičov. „Vek vozidla nie je dôvod na to, aby ste riskovali, že opravu budete hradiť z vlastného vrecka. Priemerná výška škody hradená z havarijného poistenia našich klientov v minulom roku predstavovala sumu takmer 1 200 eur, čo je v porovnaní s priemernou cenou ročného havarijného poistenia podstatne vyššia suma,“ hovorí Dušan Zemánek, riaditeľ úseku neživotného poistenia KOMUNÁLNEJ poisťovne a pokračuje: „Aj jedenásťročné auto má význam poistiť. O to viac v prípade, ak ide o prvé auto mladého vodiča, čo často znamená aj relatívne čerstvé vodičské oprávnenie jeho majiteľa a vyšší predpoklad, že spôsobí haváriu. U nás si klienti môžu poistiť auto až do veku 15 rokov.“

Kupujete ojazdené auto? O dôvod viac zvážiť havarijné poistenie Adobe Stock Nie všetko rieši PZP pripoistenie

Vybrané riziká, ako sú napríklad poškodenie čelného skla, stret so zverou alebo odcudzenie vozidla, je možné pripoistiť si aj v rámci PZP. „Najčastejšie likvidujeme škody na čelných sklách, takáto oprava sa pohybuje na úrovni od 250 - 350 eur za bežné vozidlo,“ vysvetľuje D. Zemánek. Podľa jeho slov sú však stále častejšie aj živelné udalosti, či už ide o silné búrky v lete alebo sneh a ľad padajúce zo striech v zimnom období. Samostatnou kapitolou sú potom „parkovacie nehody“ spomínané v úvode. „Takéto situácie pripoistenie k PZP nerieši a pokiaľ nepoznáte vinníka, nie je od koho vymáhať náhradu škody. Samozrejme, bez ohľadu na to, koľko rokov má vaše auto, vždy hradíme plnú cenu nových náhradných dielov aj cenu opravy,“ upresňuje. Ďalším silným argumentom pre havarijné poistenie starších vozidiel sú aj asistenčné služby. „Riziko, že vás zaskočí porucha, je pri starších autách určite vyššie a náklady na odtiahnutie vozidla či opravu na mieste sa môžu vyšplhať na rádovo stovky eur. Asistenčné služby kryjú v nastavených limitoch aj tieto náklady.“

Ide to aj online

Rovnako ako PZP, aj havarijné poistenie je dnes možné uzatvoriť online. Postup je podobný, do kalkulačky stačí uviesť EČV vozidla. Jediným rozdielom je povinnosť obhliadky vozidla, ktorú poisťovňa väčšinou dohodne v rámci nasledujúcich 48 hodín. Odborník odporúča spolu s uzatvorením havarijného poistenia udeliť poisťovni aj súhlas s elektronickou komunikáciou. „Šetrí to čas a zjednodušuje mnoho vecí – od základnej komunikácie a zasielania avíz na úhradu poistného až po riešenie poistných udalostí,“ dodáva D. Zemánek.

(PR)

Je však nesmierne dôležité uvedomiť si, že zaobstaranie si vozila nekončí jeho kúpou. Finančné prostriedky je potrebné investovať aj do jeho prehlásenia/registrácie, či už pravidelným (výmena oleja, filtrov a pod.) alebo akútnym servisným úkonom (náhla porucha a pod.), prípadne tiež do ďalších položiek.

​Auto si vyžaduje v závislosti od využívania po niekoľkých rokoch výmenu pneumatík, dielov podvozku a množstvo iných komponentov, ktoré sa počas jazdy opotrebúvajú. Veľa majiteľov a vodičov však zanedbáva dôležitosť udržiavania čistoty vozidla a to najmä mimo letnej sezóny.

Množstvo z nich totiž prikladá pozornosť automobilu iba počas dlhých teplých slnečných dní, no veľké škody môže spôsobiť práve prebiehajúca zimná sezóna s množstvom nepriaznivých faktorov. Vysoká miera vlhkosti, sneh, poľadovica a s tým súvisiace veľké množstvo posypovej soli na cestách sa dokáže nepekne podpísať na častiach vozidla i karosérii.

Umývanie aj v zime

Moderné novšie vozidlá už majú ochranu proti korózii na najčastejšie postihnutých miestach veľmi dobrú a zároveň i spôsob či kvalita lakovania je u nových áut podstatne lepšia, než tomu bolo v minulosti. Nie každý si však môže dovoliť nové alebo iba pár rokov staré auto a na cestách majú početné zastúpenie aj staršie vozidlá.

Ich ochrana voči agresívnej soli nemusí byť práve dokonalá a veľkú úlohu tiež zohráva stav karosérie. Ak totiž dôjde k poškodeniu lakovania na neplastových dieloch (ťukance z parkoviska na dverách, blatníkoch a podobne), výsledkom môže byť kokteil na rozvinutie korózie.

Čiastočky soli totiž aj vo veľmi malých škrabancoch urýchľujú proces okysličovania a výsledkom je po čase korózia, ktorá prispieva k znehodnocovaniu auta a môže byť i nebezpečná, ak napadne dôležité diely. Postupom času oslabuje spoje a dokáže vám najmä do podlahy vozidla urobiť i diery. Často postihne tiež časti výfuku a podbehov.

Pixabay/VintageBlue

​Dbajte preto na dôkladnú očistu aj v zimnom období, kedy sú cesty podstatne znečistenejšie a pokryté agresívnou soľou. Dôležité však je, vedieť kedy tento úkon vykonať a tiež ovládať jeho správny postup, ten nájdete v galérii vyššie. V zimnom období odporúčajú odborníci očistu vozidla najmä cez deň, pri plusových teplotách a pred umývaním s autom dostatočne dlho jazdiť, aby sa jeho povrch zohrial.

Taktiež si dajte vždy záležať na dôkladnom usušení vozidla - najmä karosérie, zámkov a gumových tesnení, aby ste predišli nechcenému primrznutiu. Prípadne ho môžete zaparkovať a nechať vyschnúť v podzemných garážach obchodných centier. Odporúčajú tiež niekoľkokrát poriadne zošliapnuť brzdový pedál, aby sa odstránila voda z brzdových kotúčov a zabránilo sa tak ich hrdzaveniu.

Dôkladná očista po zime

Auto nemusíte počas zimy každý druhý deň dokonale vydrhnúť a naleštiť. Je však dobré vozidlo pomerne často aspoň opláchnuť tlakom vody a odstrániť tak usadenú špinu či soľ. Ideálnym krokom je ešte pred začiatkom zimnej sezóny vozidlo dokonale vyčistiť a dopriať mu ochranu v podobe vosku. Ten do veľkej miery zabráni poškodeniu karosérie vplyvom poveternostných podmienok a zároveň zaistí, že sa špina z vozidla bude odstraňovať jednoduchšie.

Pexels (Ilustračná snímka)

​Ak ste pedant, vosk by ste vozidlu mali dopriať čo najčastejšie. Po využití aktívnej peny v bezkontaktných umývacích boxoch je totiž lak takmer "bez ochrany" a záchranou môže byť buď následné klasické navoskovanie vozidla, využívanie špeciálnych šampónov alebo aspoň siahnutie po prípravku priamo na prevádzke v podobe tekutého vosku. Vždy je to lepšie, ako nič.

Ďalšiu veľkú očistu by sme mali vozidlu dopriať na jar, kedy teploty začínajú stúpať a zlepšuje sa i počasie. Vhodné je dôkladne auto vyčistiť zvonku i zvnútra, ideálne ručne a do detailu. Nezabudnite ani na podvozok, kolesá, prahy dverí či motorový priestor (ak si netrúfate, zverte auto do rúk profesionálov).

Márna snaha o naštartovanie auta nie je ničím výnimočným v aktuálnom období. V noci prituhne a ak cestujete do práce v skorých ranných hodinách, môže byť "nakopnutie" motora nemalým problémom. Existuje dokonca hneď niekoľko možností, prečo sa vám po otočení kľúčika v spínacej skrinke nepodarilo vozidlo naštartovať.

Prevencia je však v tomto prípade kľúčová. Neobnáša to iba výmenu letných pneumatík za tie zimné a prehodenie látkových koberčekov za odolnejšie gumové. Ak totiž majiteľ podcení údržbu a prípravu auta, môže zostať v tej najmenej vhodnej chvíli nemilo prekvapený a nútený narýchlo vyhľadať inú alternatívu dopravy. Čo teda nezanedbať?

ProfiAuto

​Keď protestuje akumulátor

Povedzme si pravdu, jedným z najčastejších dôvodov nenaštartovania v zime je práve zlá autobatéria. Stačí zanedbať jej preventívnu kontrolu pred sezónou a vypomstiť sa môže znížená kapacita práve pri rannom štarte. Najmä teraz, keď sa rozmohla práca z domu namiesto každodenného dochádzania do roboty, upustenie od ciest za rodinou alebo známymi, zastavené víkendové výlety.

Auto teda pokojne stojí aj niekoľko dní či týždňov vonku a to batérii rozhodne neprospieva, hoci ak je v dobrom stave, mala by aj takúto "skúšku" vydržať. Akumulátor by mal zostávať najmä suchý a čistý, pretože nečistoty a vlhkosť medzi svorkami môžu spôsobiť výskyt bludných prúdov, ktoré urýchľujú vybitie akumulátora.

Keď už sa dostanete k štartovaniu, zobuďte akumulátor k činnosti tým, že na niekoľko sekúnd spustíte "odberateľov" prúdu (svetlá, rádio, prieduchy). Následne vypnite všetky prijímače, ktoré odoberajú prúd, a skúste naštartovať. Svoj pokus však nerealizujte dlho, aby ste úplne nevybili batériu či nepoškodili iné diely (najmä štartér). V dieselových motoroch pred štartom rozohrejte, aj niekoľkokrát, žhaviace sviečky.

Nabiť akumulátor sa odporúča vždy, keď úroveň klesne pod 12,4 V. Dokonca i keď je akumulátor ľahko prístupný, odborníci radia ho radšej nabiť, než odpojiť a vybrať. Elektronické systémy v novších vozidlách môžu vysielať správy o chybách alebo stratiť údaje v prípade, že sa vyskytne prestávka v napájaní. Obnovenie ich činnosti potom vyžaduje návštevu servisu.

​Pokiaľ ste už pri štartovaní batériu úplne vybili, snažte sa čerpať prúd z externého zdroja - o pomoc môžete v takomto prípade požiadať taxikára alebo mestskú políciu, tí pri sebe v zimnom období zvyknú štartovacie káble nosiť ako "povinnú výbavu". Ak chcete mať istotu, káble si zaobstarajte sami a následne vám už stačí v prípade núdze nájsť iba ochotného vodiča navôkol.

Staršie vozidlá môže zachrániť roztlačenie, u moderných vozidiel to radšej neskúšajte - môžu vás následne čakať nemalé technické problémy, hrozí, že dôjde k pretrhnutiu rozvodového remeňa či k stretu piestu s ventilmi.

Archív HN

​Pozor na štartér

Veľmi citlivým komponentom na nízke zimné teploty a vlhkosť je aj štartér vozidla, pripojený priamo k batérii. Keďže štartér spotrebováva pri štartovaní motora prúd, je dôležité, aby bola aj samotná batéria plne funkčná. V opačnom prípade bude mať totiž problém i štartér.

Doba štartovania by potom nemala ani pri „zamrznutom“ motore byť dlhšia než 12 sekúnd, inak sa už môže vybiť aj pomerne schopná batéria. Zvoľte radšej štartovanie niekoľkokrát za sebou a kratšie.

​Zhoršovať situáciu pri ťažkom rannom štarte môže aj používanie nesprávneho oleja a zvyšovanie odporu. Najmä majitelia starých automobilov šetria a volia často polosyntetický alebo dokonca minerálny olej, ktorý je až príliš hustý a spôsobuje veľký odpor s ktorým si batéria a štartér v zime podstatne ťažšie poradia.

To nie je všetko, problémy totiž môžu vzniknúť aj pri skorodovaných kontaktoch štartérov, ktoré nie sú dostatočne chránené pred nemilosrdnými vonkajšími vplyvmi. Pri poruche štartéra, väčšinou nie je možnosť opravy na mieste, je nutné privolať asistenčnú službu/odťah do servisu - príznaky sú cvaknutie v motorovom priestore pri štartovaní, ale motor sa nepretáča, prípadne sa po spustení štartu ozve zvuk elektromotora štartéra, ale motor sa nepretáča.

Zradiť môže nafta, ale aj benzín

Ak máte akumulátor skutočne v poriadku a v rovnako dobrom stave je i štartér, problémy pri štartovaní môže spôsobovať i nesprávne palivo a problémy v palivovom systéme. Stále platí, že naftové vozidlá to majú so štartovaním v zime ťažšie a to tiež preto, že teplota zamrznutia benzínu je až -45 stupňov Celzia a v našom podnebnom pásme tak problém so zamŕzaním benzínu prakticky neexistuje.

Motorová nafta predávaná v lete na čerpacích staniciach však môže tuhnúť už pri nulovej teplote. Zimná, predávaná zhruba od polovice novembra do marca, hustne až pri teplote -20 stupňov Celzia, čo je hodnota, ktorá v niektorých oblastiach môže byť počas zimy reálna.

Uistite sa teda, že v nádrži máte počas zimy zimnú naftu, prípade do nej doplňte aditívum, ktoré si môžete zakúpiť na čerpacích staniciach alebo v obchodoch s auto-moto doplnkami. U dieselov používajte prísadu pôsobiacu proti vyzrážaniu parafínu, vďaka tomu sa palivový filter neupchá (jeho výmenu však nezanedbávajte, zlý stav prispieva k nepriechodnosti).

Pixabay

​Aj napriek tomu, že benzín ako taký u nás zrejme nezamrzne, neznamená to, že majiteľom benzínových áut sa problémy vyhýbajú. Kvôli dodávaniu biozložiek a vstrebávaniu vody z ovzdušia sa môže vlhkosť dostávať do nádrže a následne vyzrážať do podoby vody. Benzín je o asi 25 percent ľahší než voda a nemieša sa s ňou. Voda sa teda vždy zhromažďuje na dne a pokiaľ ju potom nasaje čerpadlo, môže zmrznúť buď vo filtri alebo v hadiciach a zamedziť možnosť štartovania. Voda a vlhkosť v nádrži môže tiež časom spôsobovať koróziu.

Dôležité teda je, aby v oboch prípadoch používatelia benzínových i naftových áut nejazdili na rezervu. Dobrým riešením je tiež používanie prostriedkov do palív viažucich vodu, odmrazujúcich palivo a chrániacich ho pred opätovným zamrznutím. U dieselov následne aditíva zamedzujú najmä vyzrážaniu parafínu, upchatiu filtra a podporujú lepší prietok nafty.

Tankujte na osvedčených, renomovaných čerpacích staniciach a snažte sa udržiavať nádrž čo možno najplnšiu. Ak totiž jazdíte len s minimom paliva alebo na rezervu, hrozí vám nielen vyššia miera kondenzovania vody a mrznutia/upchatia, ale i mnohé ďalšie problémy súvisiace s jazdou "takmer len na výpary".

​​Nezanedbávajte cestu

Keď auto naštartujete, počkajte maximálne niekoľko sekúnd, kým sa olej rozšíri po celej olejovej zbernici a následne opatrne vyrazte na cestu. Dlhšie čakanie nemá zmysel. Motor pracovnú teplotu dosiahne rýchlejšie práve pod jemnou záťažou - teda počas jazdy. Na prvých kilometrov ho však príliš netrápte, vyhnite sa strmému stúpaniu a jazde po diaľnici.

V rámci možností by cesta autom mala v zimnom období trvať od 20 až 30 minút, kedy by počas tejto doby mal alternátor zaistiť plné nabitie akumulátora a rovnako by sa mali správne zahriať všetky časti vozidla. Krátke mestské jazdy nie sú pozitívne či už s ohľadom na batériu alebo motor, najmä teda dieselový.

Medzi dôležité body v celom procese prípravy vozidla je tiež skladovanie pneumatík mimo sezóny. Neodbornou manipuláciou a zlými podmienkami si totiž svoje pneumatiky viete časom poškodiť - znížiť ich životnosť.

​V súčasnosti pritom mnohé pneuservisy ponúkajú šikovnú možnosť po prezutí pneumatiky alebo celé kolesá ponechať priamo v ich sklade. Vo väčšine prípadov sa to dokonca neviaže na využitie služieb výmeny kolies, takže si môžete v týchto priestoroch odložiť aj kolesá, ktoré ste si prehodili na parkovisku pred panelákom.

Takýto spôsob je vítaný najmä v prípade, keď nemáte mimo sezóny pneumatiky alebo kolesá kde uložiť vo vlastných priestoroch. Pneuservisy ponúkajú i ošetrenie takýchto kolies, takže pri následnom prezúvaní pred začiatkom ďalšej sezóny budú "ako nové".

Zrelé na vyhodenie?

Samozrejme, vhodnou alternatívou je aj skladovanie doma, no treba dať pozor na vhodné podmienky. Ešte pred svojpomocnou výmenou sa uistite, či sú pripravované zimné/letné pneumatiky vo vyhovujúcom stave alebo treba zaobstarať nové. Skontrolujte teda poškodenia každej pneumatiky zvlášť a pozor si dajte najmä na trhliny, praskliny, vypukliny či obnažené kordy.

Pixabay

​Podľa legislatívy má byť hĺbka dezénu letných pneumatík 1,6 milimetra, avšak pre vaše vlastné bezpečie a bezpečie cestnej premávky odporúčame minimálnu hĺbku dezénu najlepšie štyri až tri milimetre. Jednoducho to zistíte aj za pomoci mince s hodnotou dve eurá, ktorej strieborný okraj má práve štyri milimetre.

Ak lem v dezéne zmizne, pneumatika ešte nejaký čas vydrží. Odporúčame tiež poznačiť si napríklad bielou kriedou, kde boli konkrétne pneumatiky na aute osadené - viete si tak následne vyvážiť ich opotrebenie jednotlivým prehodením na iné koleso.

Priemerná životnosť pneumatík je zhruba päť rokov - po tomto období sa pneumatiky odporúča využívať s bezpečnostnými obmedzeniami. Je lepšie pneumatiky radšej meniť skôr, než následne (prinajlepšom) ľutovať. Dôležité je to pri zimných pneumatikách, ale aj pri tých letných, u ktorých sa zhoršia vlastnosti priľnavosti.

​Vodiči sa okrem toho často domnievajú, že ak v predajni nedostanú pneumatiky vyrobené v roku zakúpenia, dostávajú nekvalitný a starý tovar. Ak sú však pneumatiky správne skladované, ich životnosť je dlhšia ako päť rokov. Až potom dochádza k zhoršeniu ich vlastností. Takže ročné pneumatiky určite nie sú "po záruke", ale dá sa chápať, keď chce niekto gumy čo najčerstvejšie - aby mu dlho vydržali.

Vek skontrolujete nájdením čísla DOT (Department of Transportation), ktoré sa nachádza na bočnej strane pneumatiky a môže vyzerať asi takto: DOT H2UV YC3B 0319.

ETLMA/Ilustračná snímka

​V označení sa skrýva výrobná továreň, veľkosť pneumatiky a jej obdobie výroby. Na určenie veku pneumatiky vám však bude stačiť posledná časť čísla DOT. V našom prípade hovoríme o údaji 0319. Prvé dve číslice uvádzajú týždeň výroby pneumatiky a druhé dve číslice zas uvádzajú rok výroby. Pneumatika s označením 0319 bola vyrobená počas tretieho týždňa minulého roka.

Skladovanie

Ak ste už kolesá z automobilu demontovali alebo vám v pneuservisy "vyzuli" pneumatiky, je potrebné ich vyčistiť (disky najmä od soli a celkovo od nečistôt) a najlepšie tiež zbaviť sa všetkých kamienkov v drážkach dezénu. Ich skladovanie by malo byť v tmavej, chladnej (do 20-25 stupňov Celzia) a suchej miestnosti, bez vlhkosti a slnečného UV žiarenia.

Rozhodne neodporúčame nechávať pneumatiky či kolesá priamo vonku, keďže veľmi rýchlo dochádza k vysušovaniu a praskaniu pneumatík vplyvom poveternostných podmienok.

​Pneumatiky na kolesách skladujte v stĺpcoch a pri dlhodobom skladovaní sa odporúča meniť ich poradie, prípadne ich otáčať. Ak máte možnosť, lepším riešením je aj ich zavesenie za otvor v disku alebo osadenie na špeciálny stojan, ktorý dnes môžete kúpiť v špecializovaných predajniach autodoplnkov.

V prípade, že máte pneumatiky voľné (bez diskov), odporúčame skladovať ich vo zvislej polohe a niekoľkokrát mimo sezónu ich otáčať. Správnou starostlivosťou pri skladovaní im zaistíte dlhšiu životnosť a v konečnom dôsledku teda šetríte financie, ktoré by ste museli investovať do kúpy nových plášťov. Nevhodná je najmä plechová garáž, kde je v zime chvíľu teplo, chvíľu mráz a v lete neskutočné teplo. Nič z toho totiž nerobí pneumatikám dobre.

Mnohí však výmenu kvôli veku alebo pomerne zjazdenému dezénu odložia a povedia si, že počas letnej sezóny pneumatiky dojazdia a následne ich vyhodia. Takéto zmýšľanie má mnoho vodičov a pritom možno ani len netušia, akému nebezpečenstvu vystavujú seba a ostatných pasažierov či účastníkov cestnej premávky.

​​Dojazdenie sa neoplatí

Využívať zimné obutie kolies v letných teplých mesiacoch im má priniesť finančnú úsporu. Veď prečo vyhadzovať zdanlivo ešte použiteľné pneumatiky, keď ešte môžu pár mesiacov poslúžiť?

Slovenská legislatíva takéto používanie zimných pneumatík v lete v podstate nijak priamo nezakazuje. Postačí, ak pneumatiky v lete spĺňajú predpísanú minimálnu hĺbku. Zdá sa teda, že vám vo využívaní zimných pneumatík aj po skončení chladných dní nič nebráni.

Mnohí odborníci sa však zhodujú v tom, že ide o zbytočný risk, ktorým nielen že neušetríte, ale dokonca ohrozujete všetkých naokolo a rovnako i seba. Prečo? Zmes, ktorú zimné pneumatiky využívajú a z ktorej sú vyrobené, je odlišná a prispôsobená požiadavkám i nárokom klimatických podmienok daného obdobia.

Zimné plášte teda musia dosahovať čo možno najlepšie výsledky v priľnavosti a ovládateľnosti počas chladných dní, ale taktiež na ľade či snehu. Tvrdšia zmes, ktorú ešte viac ovplyvní "prešvihnutý" vek pneumatiky, je teda úplne nevhodná pre letné jazdenie po horúcom asfalte. Už v týchto dňoch, keď na Slovensku nepanujú tropické teploty, môže mať asfalt na miestach vystavených priamemu slnečnému žiareniu aj 30 či 40 stupňov Celzia.

Pixabay

​​Ľahko sa teda môže stať, že vo vysokej rýchlosti počas veľmi teplého počasia pneumatika neznesie takúto tepelnú záťaž, na ktorú nie je stavaná, a hrozí je deštrukcia v podobe defektu. To môže mať počas diaľničných presunov nepekné následky a spôsobiť nehodu.

Aquaplaning

Počas letných mesiacov nie sú ničím výnimočným prietrže mračien, kedy sa počas niekoľkých minút počasie zmení a spustia sa prívalové dažde. Takýto scenár nie je ideálny ani pre nové letné pneumatiky, ktoré budú mať "plné ruky práce" s tým, aby dokázali obrovské množstvo vody na ceste dostatočne rýchlo a spoľahlivo odviesť.

Slúžia na to odvodové kanáliky, ktoré sú práve na letných pneumatikách výraznejšie, je ich viac a zaisťujú maximálne odvádzanie vody spod kolies počas dažďa. Majú teda výrazne lepšie vlastnosti na mokrej vozovke, než je tomu u zimných pneumatík.

Test letných pneumatík pre populárne SUV

​​Na zimných plášťoch sa totiž upriamuje pozornosť skôr na záber, udržiavanie smeru a stabilitu na snehu alebo na ľade. Vzhľadom na to, že ide o úplne odlišné funkcie, dôležitým by malo byť striedanie a teda výmena zimných a letných pneumatík. Nestačí teda, ak máte dostatočne hlboký dezén, kľúčovým je i jeho tvarovanie a drážkovanie.

Brzdná dráha a spotreba

Výhodou nie je ani núdzové brzdenie. Rozdiel v dĺžke brzdnej dráhy môže byť podľa odborníkov v prípade zimných pneumatík v lete až 45 percent na mokrom povrchu a 10 percent na suchom.

Taktiež sa o 12 percent znižuje priľnavosť v zákrutách na mokrom povrchu a až o 20 percent sa zvyšuje opotrebenie behúňa zimnej pneumatiky. Brzdná dráha sa na zimných plášťoch predlžuje so stúpajúcimi teplotami, na ktoré nie sú pneumatiky dimenzované.

ETLMA/Ilustračná snímka

​​To však nie je všetko. Okrem zhoršenej stability vo vyšších rýchlostiach (najmä v zákrutách) dochádza aj ku zvýšeniu valivého odporu pneumatík a teda i zvýšeniu spotreby pohonných hmôt. Ak si teda myslíte, že ponechaním zimných plášťov na aute o niekoľko mesiacov dlhšie ušetríte, ste na omyle. Taktiež sa zníži komfort počas jazdy, nakoľko zimné pneumatiky sú kvôli svojmu špecifickému vyhotoveniu hlučnejšie.

Ak na aute nejazdíte často alebo nejazdíte dlhé trasy (používate ho na krátke presuny v meste), riešením môže byť skôr zaobstaranie si celoročných pneumatík. Aj tu však treba myslieť na isté kompromisy, ktoré osadenie takýchto pneumatík prináša. Najideálnejším riešením preto zostáva pred každou sezónou (leto/zima) pneumatiky skontrolovať, vymeniť alebo kúpiť v prípade opotrebenia nové.

Práve plášte sú kľúčovým prvkov vozidla, ktoré zaisťujú dobrý kontakt s vozovkou, a preto by ste im mali venovať patričnú pozornosť. Odhliadnuc od pomyselného minimálneho ušetrenia nákladov (ktoré sa v konečnom dôsledku vytráca), by sme mali dbať najmä na bezpečnosť. A tá je využívaním zimných pneumatík v lete výrazne ohrozená.

Jazda v daždi totiž so sebou prináša zhoršenú viditeľnosť, mení sa ovládateľnosť auta a na mieste by mala byť aj väčšia obozretnosť, keďže riziko nehody je v takýchto chvíľach omnoho väčšie. Samozrejme, bezpečnosť na cestách záleží aj na ostatných účastníkoch cestnej premávky a na ich prístupe k danej situácií.

Vidieť a byť videný

Pri daždi, nezáleží pritom či ide o prietrž mračien, by malo byť základným pravidlom zapnutie stretávacích svetiel. Moderné automobily dnes disponujú denným svietením, ktoré je však za zhoršenej viditeľnosti nedostatočné a v mnohých prípadoch zadné svetlá nesvietia. Väčšinou sa "stretávačky" rozsvietia automaticky pri aktivácií stieračov, no ak by k ich zapnutiu z rôznych dôvodov nedošlo, prepnite režim svietenia manuálne.

TASR

​Automobily počas dažďa vrhajú kvapka za seba a vytvárajú tak "vodnú clonu", ktorá znižuje viditeľnosť svetiel. V prípade, že jazdíte na diaľnici počaws hustého dažďa, môžete aktivovať i hmlové svetlomety (najmä teda zadné), ktoré už v diaľke prichádzajúce auto upozornia na prítomnosť iného vozidla pre ním.

V meste či dokonca v kolóne používanie hmlových svetiel obmedzte, môžete vodičov skôr oslepovať, než im pomáhať. Zabúdať netreba ani na čelné a zadné sklo, ktoré by mali byť čisté a vybavené spoľahlivým stieračom. Na prelome sezóny (zima/leto) odpočúvame ich kontrolu, prípadne výmenu a to najmä vtedy, ak pri stieraní stierač vynecháva nejaké miesta.

Na trhu sú i špeciálne prípravky s obsahom nano častíc, ktoré odvádzajú vodu z čelného skla automaticky a zvyšujú tak bezpečnosť počas jazdy. Ak dôjde k zahmlievaniu skiel z vnútornej časti, najlepším pomocníkom je klimatizácia - tá totiž vzduch vysúša.

Prispôsobte jazdu

Počas dažďa a najmä hustého, keď voda nestíha dostatočne rýchlo odtekať z ciest, je kľúčové znížiť rýchlosť a prispôsobiť štýl jazdy aktuálnym podmienkam. Je nutné uvedomiť si, že pri pomalšej jazde má v daždi auto lepší kontakt s vozovkou, pneumatiky poskytujú lepšiu trakciu a celkovo máte väčšiu kontrolu nad vozidlom.

TASR/Miroslava Siváková

​​S tým súvisí problém zvaný aquaplaning. Situácia, keď auto či konkrétne jeho pneumatiky nestíhajú odvádzať vodu, stratia priľnavosť a kontakt s vozovkou, môže byť extrémne nebezpečná. V tej chvíli totiž vodič nemá kontrolu nad autom a jediným možným riešením je spomaliť (zložiť nohu z plynu, ale nebrzdiť) a čakať na obnovenie trakcie.

Z tohto dôvodu, aby sa v prípade potreby dokázala čo najrýchlejšie znížiť rýchlosť jazdy pri aquaplaningu, sa neodporúča počas hustého dažďa používať obľúbený asistenčný systém v podobe tempomatu. V rámci prevencie nezabudnite pravidelne sledovať hĺbku dezénu a celkový stav pneumatík, čo je pre bezpečnosť počas jazdy kľúčové.

Zabudnúť netreba ani na to, že v daždivom počasí má auto dlhšiu brzdnú dráhu ako na suchej vozovke. Predvídajte, dodržiavajte väčší odstup od vozidla pred vami a začnite brzdiť skôr, než je tomu pri slnečnom počasí a suchej vozovke.

Zaplavené miesta obchádzajte

V mestách (ale aj mimo nich) sa môže najmä pod mostami tvoriť vysoká vrstva vody a neraz dochádzalo počas prívalových dažďov k zaplaveniu niektorých podjazdov. Ak na takýto úsek natrafíte a nie ste si istí hĺbkou vody, radšej zvoľte obchádzkovú trasu.

​​Ak už sa rozhodnete cez väčšiu vrstvu vody prejsť, dbajte na to, aby ste išli len minimálnou rýchlosťou, výrazne nebrzdite (aby ste neponorili prednú časť auta), a netvorili tak pred sebou "vodnú stenu", ktorá by mohla spôsobiť nasávanie vody cez otvory a následne nenávratné poškodenie motora.

Aj majitelia SUV či crossoverov, ktoré sú v dnešnej dobe trendy, majú nasávacie otvory pomerne nízko a v prípade zaplavených úsekov vám tak hrozí poškodenie motora rovnako, ako keby ste mali menšie auto. Taktiež je rizikom zapadnutie, nakoľko mútna voda môže ukrývať nánosy blata, ktoré však na prvý pohľad nemáte šancu zbadať.

A na záver rada týkajúca sa i chodcov. Keďže kvalita cestných komunikácií nie je na mnohých miestach ideálna a odvádzanie vody nemusí byť dostatočné, v mestskej premávke by sme mali myslieť aj na chodcov pohybujúcich sa po chodníkoch vedľa cesty. Mnoho vodičov zabúda na ohľaduplnosť a neprispôsobí svoju jazdu povrchu vozovky. Ak sa teda na chodníku nachádza chodec a vidíte pred sebou mláku, pribrzdite alebo ju obíďte.

Samozrejme, spôsobiť "ťukanec" na parkovisku sa môže podariť komukoľvek. Niekedy za to môže chvíľka nepozornosti, inokedy preplnené a úzke parkovacie miesta. Tak či onak, žiadna výhovorka neobstojí, ak z miesta incidentu odídete a majiteľ poškodeného auta sa odrenine na karosérii začne skutočne naplno venovať.

​Sankcie sú už miernejšie

Ak sa vám náhodou podarí poškodiť cudzie vozidlo, malo by byť nevyhnutnosťou (nielen zo slušnosti) zostať na mieste a ak sa majiteľ poškodeného auta nenachádza v okolí, je potrebné aj pri menších škodových udalostiach privolať políciu.

​Netreba sa spoliehať na papierik ponechaný za stieračom s kontaktnými údajmi, keďže práve takýto scenár môže vyústiť až do pokút či vážnejších trestov. Donedávna s atakýto scenár klasifikoval ako "útek z miesta dopravnej nehody" a očakávať ste mohli pokutu od 300 až do 1 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na jeden až päť rokov.

No tento rok (novela nadobudla účinnosť konkrétne od začiatku decembra 2019) sa už rozlišuje medzi reálnym útekom z miesta dopravnej nehody a "útekom" z miesta škodovej udalosti, čo sa v minulosti pri pokutovaní previnilcov nezohľadňovalo. V súčasnosti teda bude možné za odídenie z miesta udalosti uložiť políciou pokutu 200 až tisíc eur a zákaz činnosti do päť rokov.

​​Správny postup je kľúčový

Čo teda po správnosti robiť, keď už sa vám nepríjemnosť s poškodením cudzieho auta podarila? V prvom rade je potrebné celú situáciu riešiť a nie zbabelo utiecť - uškodíte tak sebe i samotnému majiteľovi poškodeného auta. Práve na takéto prípade sú totiž poistenia PZP.

Mali by ste sa teda snažiť vyhľadať majiteľa poškodeného vozidla. Ak sa škodová udalosť stala napríklad na parkovisku obchodného centra, môžete majiteľa skúsiť vyzvať na dostavenie sa k automobilu pomocou rozhlasu alebo na majiteľa pri aute počkať - na parkoviskách alebo u prevádzok, kde je predpoklad, že sa majiteľ príliš nezdrží.

Archív HN (Ilustračná snímka)

​Ak sa vám podarí majiteľa zastihnúť, ak nebol nikto zranený, neboli poškodené verejné zariadenie (napríklad zvodidlá alebo dopravná značka) a ak škoda nepresahuje štyritisíc eur, postačí spísať len správu o nehode pre poisťovne.

Ak čokoľvek z toho neplatí, voláte políciu, ktorá situáciu rieši ako dopravnú nehodu rovnako, akoby sa stala na bežnej ceste. Hoci sa v tom prípade pokute možno nevyhnete, stále je to lepšie, než by ste mali byť sankcionovaný ako za útek z miesta nehody či škodovej udalosti.

​Ak by sme to mali zhrnúť, po poškodení auta napríklad na parkovisku je potrebné:

• zastaviť vozidlo a zachovať pokoj
• kontaktovať poškodeného/poškodenú (v prípade incidentu pred nákupným centrom vyhlásiť majiteľa na informáciach, na podujatiach sa môžete spojiť s organizátorom akcie) alebo, ak to nie je možné a je poškodené verejné zariadenie alebo škoda prevyšuje štyritisíc eur, kontaktovať políciu na telefónnom čísle 158
• vzájomne si po nájdení majiteľa vymeniť osobné údaje
• správne vypísať tlačivo o nehode z PZP
  - osobné údaje vodičov vrátane čísla vodičského preukazu
  - identifikácia auta (najmä evidenčné číslo vozidla; dlhé VIN číslo je pre poisťovne len plusom)
  - číslo poistnej zmluvy (u vinníka je kľúčové aj číslo poistnej zmluvy, naopak, číslo zelenej karty netreba riešiť)
  - správny nákres situácie - nezáleží na umeleckých vlohách, ideálne je aj nakresliť situáciu pred a po samotnom náraze a očíslovať v poradí
  - označenie vinníka: bez tohto údaju nie je správa o nehode kompletná
• urobiť opatrenia, aby nebola ohrozená plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky

Tie dnes už môžu ponúknuť naozaj luxusné cestovanie, no počas niekoľkohodinovej cesty za slnečným oddychom oceníte v horúcom počasí najmä jednu vec. V starých autách by ste klimatizáciu hľadali pomerne ťažko, dnes však tvorí súčasť základnej výbavy v drvivej väčšine modelov.

​Stretnúť sa teda s autom, ktoré je odkázané "vychladiť" posádku len za pomoci otvorených okien, je v súčastnosti na cestách celkom rarita a väčšinou patria tieto vozidlá opäť k tým skôr vyrobeným.

Klimatizácia teda dokáže výrazne zvýšiť komfort počas cestovania. Veľa majiteľov a vodičov však zabúda na jej správne používanie a najmä zanedbávajú údržbu. Ak totiž starostlivosť o chladiaci systém ignorujete, koledujete si o problémy.

Servis nepodceňujte

Všeobecne odporúčame skontrolovať klimatizáciu aspoň raz ročne, v rámci pravidelnej servisnej prehliadky, alebo pred začiatkom letnej sezóny a po jej skončení. Veľa užívateľov to nevie, no klimatizáciu využijete veľakrát aj v zimných mesiacoch (na zahmlené okná) a tak je po náročnom letnom období vhodné skontrolovať jej stav i funkčnosť.

Pred horúcimi mesiacmi ide zase o prípravu na náročné "pracovné" obdobie chladiaceho systému, kedy funguje naplno, takže je dobré mať po správnej kontrole v servise istotu, že vás klimatizácia nenechá v štichu v tej najmenej vhodnej situácii. Odporúča sa skontrolovať tesnosť a funkčnosť systému, vhod padne vyčistenie klimatizácie a prípadne i doplnenie chýbajúceho chladiaceho média.

Škoda Auto

​Všetky tieto úkony nechajte radšej na odborníkov. Celý proces servisu a kontroly klimatizácie trvá zvyčajne asi hodinu. Cena by sa nemala pohybovať vyššie ako na úrovni sto eur, vie ju však mierne navýšiť výmena peľového filtra, čo patrí taktiež k dôležitým krokom pravidelnej údržby.

Sušíte systém?

Pomerne málo známe opatrenie vám dokáže ušetriť financie i problémy s nalomeným zdravím. Ide o sušenie vnútorných priestorov klimatizácie po jej využívaní a teda po jazde.

Klimatizácia totiž okrem chladenia odoberá zo vzduchu vlhkosť, ktorá zostáva na takzvanom výparníku (väčšinou je pod palubnou doskou auta) a v nej sa zachytávajú i čiastočky nečistôt zvonku.

​Takýto kokteil potom praje roztočom, baktériám, vírusom i hubám. Ak sa problém spojí s nepravidelným čistením, cirkulujú všetky tieto nečistoty spolu s ochladeným vzduchom v interiéri a mieria z výduchov na palubovke priamo do vašich pľúc.

Hyundai

​Výrazne zmierniť tento problém viete správnym zaobchádzaním s klimatizáciou - jej sušením. Znamená to, že pred vypnutím motora (niekoľko minút pred cieľom) klimatizáciu vypnete a necháte čistý vzduch, ktorý zvonku prúdi cez ventiláciu, vysušiť vnútornosti chladiaceho systému.

Keď už sa stretnete so zápachom vychádzajúcim z klimatizácie, najúčinnejšie sú podľa odborníka metódy, pri ktorých je pomocou sondy a stlačeného vzduchu výparník tlakovo omývaný účinnou chemickou suspenziou.

Tým dôjde k mechanickému odstráneniu nečistôt, ako aj k likvidácii mikroflóry. Rovnako môžete využiť čistenie ozónom. Touto metódou sa do vzduchu v kabíne dostanú zložky, ktoré otrávia mikróby a huby vo výparníku.

Okrem toho, klasifikácia úsekov či štvrtí ako obytnej zóny slúži hlavne na ochranu chodcov a detí, ktorí sa tu pohybujú. Mnohí vodiči však dopravné označenie IP 28a - Obytná zóna ignorujú, porušujú zákon svojou bezohľadnou jazdou a ohrozujú obyvateľov.

V obytnej zóne totiž platia pre vodičov prísne pravidlá, ktoré zdá sa nie každý ovláda a riskuje tak poriadne problémy. Ako správne v takýchto zónach jazdiť?

Za takéto parkovanie by mal prísť trest. Jeden a pol metra pre chodcov nie je zjavne dodržaných. Archív HN

​Obytná zóna? Spomaľ

V úseku vyznačenom dopravnými značkami Obytná zóna platia osobitné ustanovenia paragrafu 59 zákona o cestnej premávky v platnom znení. Medzi hlavné prvky zvyšujúce bezpečnosť patrí zníženie maximálnej povolenej rýchlosti z 50 kilometrov za hodinu, určených pre jazdu v obci, na maximálne 20 kilometrov za hodinu.

V obytnej zóne však majú deti možnosť hrať sa aj priamo na ceste, pričom chodci môžu okrem chodníkov využívať aj cestu v celej jej šírke. Pred vozidlami majú dokonca vždy prednosť.

Vodič je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých nesmie ohroziť a ak je to nevyhnutné, je povinný zastaviť vozidlo - na čas, kým chodci alebo deti vozidlu (povinne) uvoľnia cestu pre prejazd.

​Pozor na parkovanie

Ak plánujete návštevu známych, ktorí bývajú práve v obytnej zóne, miesto pre odparkovanie auta si poriadne premyslite. V obytnej zóne je totiž podľa platnej legislatívy státie motorových vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak. Zastaviť vozidlo je povolené, avšak len na nevyhnutne potrebný časť na vyloženie/naloženie nákladu alebo osôb.

Ak plánujete vozidlo odparkovať, musíte v obytnej zóne hľadať na to určené miesta - parkovisko. Výnimku pritom nemajú ani rezidenti bývajúci priamo v tejto zóne. Ani obyvateľ obytnej zóny nesmie svoje auto parkovať na ceste či pred vlastným domom, vchodom alebo pozemkom.

Opodstatnenie je jednoduché - obytné zóny sú zriaďované, ak sa v nich nachádzajú vyhradené parkovacie státia a/alebo v prípade, že rezidenti disponujú vlastným pozemkom pre bezpečné odparkovanie vozidla.

Zatiaľ čo význam zelenej a červenej snáď každý držiteľ vodičského oprávnenia (ale aj chodec) pozná, oranžová (respektíve žltá) môže trochu miasť. Na problém, ktorý do istej miery trápi vodičov a pri pokutovaní spôsobuje búrlivé debaty s príslušníkmi polície, sa zamerala vo svojom videu na facebookovej stránke i Polícia Slovenskej republiky.

Vo videu znie, že "ak svieti žlté svetlo zároveň s červeným, vodič sa musí pripraviť na jazdu". Ak však svieti iba žlté svetlo samostatne, vodič je povinný zastaviť ešte pred križovatkou. Jasne stanovené je to i v zákone: Signál s plným žltým svetlom “Pozor!” znamená pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením.

Znenie však pokračuje a určuje, kedy je jazda aj napriek svietiacemu žltému signálu povolená. Ak je totiž vozidlo pri rozsvietení tohto signálu už tak blízko, že by vodič nemohol vozidlo bezpečne zastaviť pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením, smie pokračovať v jazde.

Vodič je teda povinný počas svietiaceho žltého signálu na semafore vozidlo zastaviť, no iba vtedy, ak je takýto úkon bezpečný a neohrozil by ním ostatných účastníkom premávky. Extrémne dupnutie na brzdu tesne pred križovatkou teda z hlavy vyhoďte a to najmä vtedy, ak je v tesnom závese za vami iné auto.

Ak však už pomerne z diaľky vidíte prebliknúť zelený signál na žltý, nepridávajte a nesnažte sa stihnúť prejazd križovatky. V opačnom prípade by sa vám to mohlo vypomstiť mastnou pokutou (od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov) alebo v horšom prípade aj nehodou. Dohadovanie a dokazovanie vašej "neviny" je pri zastavení hliadkou pomerne zložité - na rýchlosť zastavenia vozidla pritom vplýva množstvo faktorov.

​​Tieto pravidlá sa týkajú len Slovenska a v dovolenkovom období, kedy mnohí vycestujú do zahraničia, môže byť jazda na žltú (oranžovú) úplne zakázaná. Ak je to teda možné, nepokúšajte šťastie a snažte sa pri svietení žltého signálu na semafore bezpečne zastaviť.

Nastať môže i úplne iná situácia, ktorej sa menej skúsení vodiči obávajú. Ak totiž svetlo žltého signálu svieti prerušovane, nejde o križovatku s premávkou riadenou svetelnými signálmi a semafor je teda "mimo prevádzky". Tento stav nastáva najčastejšie na menej frekventovaných úsekoch v nočných hodinách, kedy už hustota premávky nie je tak veľká. Vtedy je potrebné sa riadiť dopravnými značkami, pravidlami pravej ruky a zvýšiť pozornosť pri prejazde.

Netreba zabúdať ani na všeobecné pravidlo, podľa ktorého vodič nemôže vojsť do križovatky, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde, čím by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke (neplatí pri odbočovaní doľava). Mnohí vodiči však toto pravidlo ignorujú a aj keď je evidentné, že kolóna áut sa za križovatkou nikam neposunie, zablokujú stred križovatky a znemožnia tak prejazd áut z ostatných smerov.

Ihneď teda zabudnite na ponechávanie zvierat či dokonca detí vo vozidle, platí to aj v prípade, že si odbehnete "len na minútku" do obchodu alebo ak necháte pootvorené okno. Každopádne, asi málokto si v súčasnosti dokáže predstaviť existenciu a využívanie automobilu bez modernej klimatizácie.

​Tá je už viac-menej štandardom vo výbave všetkých novo predávaných áut a platí to aj pri niekoľko rokov starých vozidlách. Málokto však vie, ako správne využívať vlastnosti tohto užitočného pomocníka (nielen v letnom období) a ako čo najrýchlejšie vychladiť pekelne rozpálený interiér odparkovaného auta.

​Okno alebo klimatizácia?

Interiér je vhodné udržiavať primerane vychladený a to čo možno najskôr alebo najlepšie ešte pred samotným nastúpením. Vodič totiž počas jazdy pri vysokej teplote stráca pozornosť, je ospalý, malátny a znižujú sa i reflexy. Pomôcť môže nezávislá klimatizácia či moderné otváranie okien pomocou diaľkového ovládača (kľúča) už pri príchode k vozidlu.

Aj tých niekoľko sekúnd či minút dokáže pomôcť s vetraním rozhorúčeného vzduchu v aute. Je však následne efektívnejšie pri jazde otvoriť okno alebo využívať ihneď klimatizáciu? Rozhodujúca je rýchlosť jazdy a vzdialenosť, na ktorú vyrážate. Ak plánujete prejsť len veľmi malý úsek, klimatizácia nestihne vychladiť interiér a jediným riešením je teda na ten okamih stiahnuť okná a horúčavu pretrpieť s prievanom.

Logicky okno zatvorte pri veľmi vysokých diaľničných či státí v kolóne, kedy vzduch do auta neprúdi. Vtedy je tu len jediná možnosť - klimatizácia. Pri plánovanej dlhšej jazdy je najlepšie najskôr stiahnuť okná alebo otvoriť dvere, aby sa najhorúcejší vzduch čo najskôr vyhnal von (ideálne teda ešte pred jazdou). Keď už je to možné, tak čo najskôr naštartujte a vydajte sa na cestu.

Škoda Auto

​​Po prejdení niekoľkých stoviek metrov okná zatvorte a aktivujte klimatizáciu. Najrýchlejšie dosiahnete zníženie teploty tak, že predné okná zatvoríte úplne, ale zadné necháte po zapnutí klimatizácie mierne otvorené - zhruba päť centimetrov. Studený vzduch prúdiaci z palubnej dosky bude vytláčať ten teplý práve cez zadné okná a postupne ochladzovať kabínu.

Po niekoľkých minútach ich zatvorte úplne a prácu ponechajte len na klimatizáciu. Rovnaký princíp platí aj pri manuálnej klimatizácii, ktorú pustite na začiatku naplno a na nízku teplotu. Na úvod sa odporúča tiež spustiť vnútornú cirkuláciu vzduchu, keď kompresor nemusí navyše ochladzovať vzduch, ktorý nasáva zvonku.

Pozor na teplotný šok

Po uzavretí všetkých okien a deaktivácii vnútorného okruhu si môžete nastaviť klimatizáciu na vami požadovanú teplotu, no dbajte na to, aby bola oproti vonkajšej teplote nižšia maximálne o päť až osem stupňov Celzia. Ak plánujete skutočne dlhú trasu (napríklad sto a viac kilometrov) môžete ju ešte o nejaký stupeň znížiť, no pred cieľom ju postupne zvyšujte.

Toyota Hilux - automatická prevodovka Toyota

​​V opačnom prípade hrozí vášmu telu po vystúpení z auta teplotný šok, prechladnutie, nádcha a ďalšie zdravotné komplikácie. A kašlať na verejnosti v období pandémie koronavírusu rozhodne nechcete. Taktiež nesmerujte studený vzduch priamo na telo a nohy, radšej namierte prúd vzduchu na okná či strop.

Odborníci odporúčajú klimatizáciu niekoľko minút pred úplným zastavením a vypnutím motora deaktivovať, nechať zapnuté len klasické fúkanie a vlhkosť v útrobách systému klimatizácie vysušiť. Vďaka tomu budete predchádzať plesniam, vzniku baktérii a zápachu, ktoré by z výduchov klimatizácie smerovali priamo do vašich dýchacích ciest.

Z časti to je pravda, no nemožno zachádzať až do úplných extrémov. Pri plynulej ustálenej jazde na rovine konštantnou rýchlosťou spotrebuje auto skutočne menej paliva pri zaradenom piatom rýchlostnom stupni, ako keby išlo napríklad "na štvorke".

Netreba však zabúdať na to, že aj tu existujú mnohé situácie, kedy vyššie zaradené stupne môžu naopak výrazne uškodiť. Čomu by ste sa teda pri ekonomickej jazde mali vyhnúť?

Podtáčanie motora

Problémom je najmä jazda do kopca, kedy chce šetrný vodič jazdou na vyšší stupeň spotrebovať menej paliva, no vozidlo nemá dostatočnú rýchlosť pre zvládnutie stúpania. Ak nepodradí a neposkytne tak motoru vyššie otáčky, s ktorými prichádza i vyšší výkon, dochádza k duseniu motora, čo identifikujete dunením i zvýšenými vibráciami.

Nielen že sa v takomto prípade o šetrení paliva naozaj nedá hovoriť, ale takouto až príliš šetrnou jazdou spôsobujete aj podstatne výraznejšie opotrebenie viacerých dôležitých častí agregátu. Dlhodobým podtáčaním motora a teda jazdou na príliš nízkych otáčkach dochádza najmä v motoroch s priamym vstrekovaním k tvorbe karbónových usadenín.

Okrem toho sa môže nadmerne opotrebovávať i dvojhmotný zotrvačník či samotná prevodovka a neprospieva to ani na štýl jazdy náchylným DPF filtrom. Platí to pritom aj pri akcelerácii z nízkej rýchlosti pri vysokom stupni bez adekvátneho podradenia.

​Ono v zásade platí, čím je požiadavka na výkon vyššia, tým viac paliva riadiaca jednotka vstreku v snahe zrýchliť pri vysokom stupni. V konečnom dôsledku tak palivo nešetríte, práve naopak, rapídne zvyšujete spotrebu a zároveň aj opotrebenie mnohých dielov, ktoré sú zanášané a nepracujú pri ideálnych podmienkach/otáčkach.

Ak by ste v praxi podradili o jeden alebo dva stupne, motor by síce pracoval vo vyšších otáčkach (čo na oko nie je z pohľadu spotreby dobré), no mal by tým pádom aj vyšší výkon, nemuseli by ste natoľko šliapať na plynový pedál a riadiaca jednotka by následne nemusela vstrekovať až toľko paliva.

Čomu sa vyvarovať?

Ak nechcete riskovať nadmerné zanášanie motora a nadmerné zaťažovanie ďalších častí pohonného ústrojenstva, snažte sa rozumne voliť prevodové stupne vzhľadom na aktuálnu jazdnú situáciu. Nedržte motor "zubami nechtami" v nízkych otáčkach a na najvyššom možnom prevodovom stupni. Ak registrujete dunenie a vibrácie, je to znak, že agregát sa už pri takto nízkych otáčkach trápi a dusí.

Takto vyzerajú budíky. iDnes.cz/Jan Páleník

​K podtáčaniu motora však často navádzajú i samotné moderné vozidlá s ukazovateľom ideálneho radenia. Ten vzhľadom na nastavenie pre nízku tvorbu emisií (automobilky to potrebujú) odporúča občas až nezmyselne defenzívne radenie prevodových stupňov.

V praxi vám teda odporúča držanie nízkych otáčok aj v situáciách, kedy by si auto už vyžadovalo nižší stupeň a vyššie otáčky. Nespoliehajte sa teda len na technológie, ale skôr na svoj vlastný úsudok a aktuálny prejav motora.

​​Taktiež sa odporúča takzvaná "talianska údržba", kedy z času na čas využijete celé spektrum otáčok a pošlete ich až k červenému poľu. Práve takýmto spôsobom potom dosiahnete zvýšenie teploty v útrobách pohonnej jednotky, tým pádom dôjde k vypáleniu a prečisteniu. Pochopiteľne, ak už je motor (napríklad po predchádzajúcom majiteľovi) plný usadenín, pomôže len pomerne nákladná návšteva servisu.

Ak chcete podobným nepríjemnostiam predchádzať, snažte sa striedať pokojnú jazdu zameranú na spotrebu s občasnou dynamickou jazdou po okreskách či na diaľnici, kedy využijete výkonový potenciál auta naplno. Berte do úvahy tiež fakt, že úsporná jazda si vyžaduje i predvídanie v premávke, správne využívanie voľnobehu, brzdenie motorom a tankovanie kvalitného paliva. Nie všetko teda stojí na nízkych otáčkach.

Okrem toho nezabúdajte ani na správnu a pravidelnú údržbu vozidla - napríklad výmenu náplní, filtrov a podobne, ktoré sa pri zanedbaní môžu výrazne podpisovať aj na vyššej spotrebe paliva.

Práve zanedbanie pravidelnej údržby totiž môže vyústiť až do nepríjemností, ktoré si budú vyžadovať podstatne väčší a finančne náročnejší zásah zo strany servisných odborníkov. Čomu sa teda vyhnúť a ktorých najčastejších zlozvykov z pohľadu údržby by ste sa mali pokúsiť v budúcnosti zbaviť?

Ignorovanie kontroliek

Palubná doska môže v súčasnosti disponovať naozaj atraktívnymi a zaujímavými tvarmi, no ak bude okolie budíkov svietiť kontrolkami ako vianočný stromček, budete sa na "palubovku" čoskoro pozerať už len v odstavenom aute. Ich funkcia totiž nie je na okrasu a v mnohých prípadoch môžu oznamovať vážny problém.

Spravidla sú dôležité kontrolky na palubnom počítači vyobrazené v oranžovej a červenej farbe. Vďaka tomu môže už i laik spoznať, čo mu chce vozidlo povedať. V mnohých prípadoch totiž menej skúsení vodiči netušia, čo jednotlivé symboly znamenajú a tak často varovania odignorujú. Moderné modely áut už preto používajú i písomné varovania, ktoré sa zvyčajne zobrazia už pri samotnom štartovaní auta.

Ak motor automobilu nestratí výkon a nedostane sa do núdzového režimu, je možné vozidlo používať ako pri bežnej prevádzke. Môže isť o náhodnú chybu, ktorá sa po určitom čase vráti do normálu. Ak kontrolka motora stále svieti a motor dokonca upadne do núdzového režimu, odporúčame urýchlenú návštevu servisu.

​​Vyriešenie vypálenej žiarovky tabuliek EČV či absentujúcu vodu v ostrekovačoch okna môžete bez vážnejších problémov odložiť, no napríklad prehrievanie motora, nízku hladinu motorového oleja, chybu bŕzd či iné závažné problémy vyobrazené červenou kontrolkou je nutné riešiť okamžite. Veľakrát sa včasnou diagnostikou a návštevou odborníkov vyhnete podstatne komplikovanejších a drahším opravám.

practicalmotoring

​Nedodržiavanie servisných intervalov

Z časti s predchádzajúcim bodom súvisí i ďalší podceňovaný zlozvyk - zanedbávanie a nedodržiavanie pravidelných servisných intervalov. Pri modeloch sa množstvo uplynulej doby či najazdených kilometrov môže v súvislosti s nutnosťou návštevy servisu líšiť. Preto je nutné, aby ste sa o intervaloch oboznámili u výrobcu/predajcu alebo si našli stanovené rozmedzie intervalov v servisnej knižke.

Často sa môže auto zdať počas jazdy v poriadku a bez akýchkoľvek problémov, no pod kapotou môže byť ukrytá "časovaná bomba", ktorú je možné práve pravidelnými servisnými prehliadkami včas odhaliť a odstrániť.

​​Opäť platí, že prevencia je najlepším liekom a nemali by sme ju podceňovať. Pri nových vozidlách je návšteva servisu viazaná napríklad so zárukou, no najväčšie nástrahy čakajú najmä na majiteľov starších áut, u ktorých by mali vzhľadom na vek prebiehať preventívne kontroly i podstatne častejšie.

Zanedbanie výmeny motorového oleja

Výmena oleja je podľa odporúčaní mnohých výrobcov v podstate najjednoduchší spôsob, ako sa postarať o správne fungovanie vášho motora. Je to jednoduchý a finančne nie príliš náročný úkon a pritom je práve olej po palive jednou z najdôležitejších tekutín, ktoré vaše vozidlo potrebuje pre samotnú jazdu/fungovanie.

Olej maže, čistí motor, chráni ho pred prehriatím a umožňuje mu bežať hladko a presne tak, ako bol skonštruovaný. Ak však je oleja málo alebo je príliš starý, môže problém vyústiť v niektorých prípadoch až do zadretia motora a oprava je potom skutočne drahá. Predzvesť toho, že v agregáte už koluje starý olej (napríklad po kúpe jazdeného auta, kedy sa vždy odporúča výmena) je veľký hluk a slabá kultivovanosť motora.

Hlučný zvuk pri štarte alebo už pri nižších teplotách môže signalizovať práve problémy spojené s olejom, obzvlášť ak sú počuť i kovové zvuky (nedostatok oleja). V starom oleji sa tiež nachádza veľa pevných čiastočiek alebo pilín, ktoré môžu časom upchať olejový filter. To následne zabraňuje optimálnemu obehu oleja v pohonnej jednotke, čo môže mať za následok zníženú pohyblivosť motorových častíc a zníženie výkonu motora.

​Pri výbere oleja si zistite, aký vaše auto potrebuje skrz odporúčania výrobcu alebo si nechajte poradiť od odborníkov. Súčasné motory sú konštrukčne a taktiež technologicky natoľko komplikované, že výrobca vie najlepšie, ktorý olej je pre daný automobil najvhodnejší. Pri starších vozidlách môžete siahnuť aj po univerzálnych olejoch, ktoré spĺňajú svoj účel.

Väčšina mechanikov odporúča výmenu oleja každých 12-tisíc až 15-tisíc kilometrov, respektíve v intervale každého pol roka. V prípade, že s autom jazdíte najmä v mestskej premávke, je dobré výmenu oleja vykonať častejšie. A to aj vtedy, ak najazdíte menej kilometrov.

Moderné autá využívajúce syntetické oleje s predĺženou trvanlivosťou (longlife) smú výmenu oleja vykonať po vzdialenosti 20-tisíc a viac najazdených kilometroch. Rýchlosť degradácie vlastností oleja je však závislá od viacerých faktorov. Ak kupujete ojazdené auto, odporúčame výmenu oleja (i ďalších kvapalín) čo najskôr. Výnimkou je iba spoľahlivé vydokladovanie výmeny predchádzajúcim majiteľom.

A čo ostatné kvapaliny?

Motorový olej však nie je jedinou kvapalinou, ktorá môže vo vozidle spôsobiť pri zanedbaní údržby problémy. Okrem neho totiž netreba zabúdať ani na kontrolu brzdovej kvapaliny, prevodovej kvapaliny či servo oleja pre posilňovač riadenia. Uistite sa, že pri pravidelnej servisnej kontroly vám mechanici vymenia a skontrolujú aj spomínané kvapaliny.

Youtube/James Last (Ilustračná snímka)

​Majte tiež na mysli aj klimatizáciu a chladiace médium, komfortný prvok výbavy, ktorý počas letného obdobia dostáva poriadne zabrať. Servis je o niečo zložitejší, no odporúča sa aspoň raz-dvakrát ročne. Klimatizáciu totiž nevyužijete iba počas horúcich slnečných dní, ale aj v zimnom či sychravom období, kedy je úroveň vlhkosti vysoká a dochádza k častému zahmlievaniu okien. Vtedy je práve klimatizácia šikovným pomocníkom.

Pred zimou je tiež vhodné ubezpečiť sa, že v chladiči koluje dostatočne odolná zmes, ktorá vydrží i tuhé mrazy. V servise dokážu zmerať úroveň nariedenia a teda teplotu, do ktorej by mala byť jej funkcia dostatočná.

Pochopiteľne, pozornosť si zaslúžia i ďalšie dôležité diely motora, podvozka a brzdového systému. Vyhnite sa i nekvalitným, neoriginálnym náhradným dielom a svojpomocnej neodbornej oprave. Kľúčovou je však práve prevencia a pravidelné kontroly, ktoré zaistia predchádzanie neželaným nepríjemným prekvapeniam.

Aj napriek tomu si ešte tradičná manuálna prevodovka udržuje skalných fanúšikov, ktorí na ňu nedajú dopustiť. Umožňuje totiž o niečo väčšiu kontrolu nad vozidlom a v športovo-orientovaných vozidlách prináša zase charakteristický zážitok z jazdy. Podobne ako s automatickou, aj s manuálnou prevodovkou je nutné vedieť správne zachádzať.

Totiž, práve manuálna prevodovka je náchylnejšia na rôzne chyby a zaužívané zlozvyky vodiča, ktoré môžu spôsobiť poškodenie komponentov spojky aj samotnej prevodovky. Okrem toho, nesprávnym zachádzaním s manuálnou prevodovkou môžete dokonca výrazne skrátiť aj životnosť motora. Od čoho by sme si teda mali odvyknúť?

​Státie so zaradenou rýchlosťou

Život vo veľkomeste s autom s manuálnou prevodovkou môže byť naozaj náročný. Zápchy, križovatky, časté zastavenia – to všetko vplýva na životnosť spojky a prevodovky. Neprospieva jej však najmä to, keď s vozidlom dlho stojíme, máme zaradenú rýchlosť a zároveň stlačený spojkový pedál.

Spojka na dlhé „postávanie“ nie je práve stavaná a škodíte jej. Riešením je vyradiť si do neutrálu, pedál uvoľniť a až pri naskočení zelenej na semafore/rozjazde zaradiť rýchlosť a následne sa pohnúť. Ušetríte si tým niekoľko stoviek eur za opravy, ktoré sú v súvislosti so spojkou a prevodovkou vždy finančne náročné.

Nohu na spojku neodkladajte

Ďalší častý zlozvyk, ktorý robíte vedome alebo i nevedome. Ponechanie práve "nepotrebnej" nohy na spojkovom pedále nie je práve ideálne a nevypláca sa to. Každé vozidlo má záber spojky nastavený inak a preto môže pri neustálom (neúmyselnom) stlačení dôjsť k prekĺzaniu spojky či opotrebeniu spojkového ložiska. Je vhodné prekonať sa a o tých pár centimetrov si svoju nohu posunúť. Mnohé automobily majú už totiž opierku na nohu vyriešenú vyhradeným miestom hneď vedľa pedála spojky.

V kopci radšej brzda

Niektorí vodiči robia zásadnú chybu, a to, že na spojke doslova držia celé auto v kopci. Namiesto ručnej brzdy tak nesprávne využívajú možnosť udržiavať vozidlo na mieste pomocou mierne zaberajúcej spojky. Netušia pritom, ako výrazne jej touto činnosťou škodia a aké problémy si môžu spôsobiť.

HN/Radoslav Petrík

​Rovnako ako pri predchádzajúcich bodoch sa extrémne namáhajú jej časti, čím rapídne znižujete životnosť celej spojky. Odporúčame pri státí a rozjazde používať radšej ručnú brzdu, aj keď to nie je pre niekoho úplne jednoduché. Moderné autá už dokonca disponujú Asistentom rozjazdu do kopca, ktorý na tú chvíľu medzi pustením brzdy a záberom spojky vozidlo podrží.

Naplno pri nízkych otáčkach

Ďalším zlozvykom v našom zozname je „šliapanie na krk“ autu v nízkych otáčkach. Inak povedané, podtáčanie motora a následné zaťažovanie. Dávkovanie výkonu by malo prichádzať rovnomerne, preto v prípade potreby treba radšej podradiť a snažiť sa nevyžadovať zrýchlenie so sto percentným výkonom pri nízkych otáčkach a vysokom prevodovom stupni.

Trpí tým samotný motor, spojka, ako aj dvojhmotný zotrvačník a ďalšie diely namáhané vysokými vibráciami. Ich oprava, prípadne výmena, sú opäť finančne veľmi náročné. Vyhnúť sa zníženiu životnosti pritom nie je také ťažké.

​Ruka na radiacej páke

Posledným bodom je často vídané odkladanie si ruky na radiacu páku. Vodič to môže robiť podvedome, čím má väčší pocit "vládnutia" nad autom, ale je to chyba, ktorou si môžete spôsobiť zbytočné problémy. Rukou na radiacej páke vyvíjate tlak na tiahla, čo môže ďalej spôsobovať veľké trenie a následne sa skončiť skorším opotrebením prevodovky. Jej výmena je pochopiteľne drahou záležitosťou.

Či už ide o políciu, hasičské vozidlo, auto s právom prednostnej jazdy či dokonca sanitku, vašou úlohou (od apríla i zákonnou povinnosťou) je bezodkladne vytvoriť dostatočne veľký priestor pre prejazd takéhoto automobilu.

Niekedy je vykonanie manévra zložité vzhľadom na preplnené alebo úzke cesty. Zákon na to myslí a umožňuje napríklad na nevyhnutný čas vojsť aj na miesta, kde je to za iných okolností zakázané. Za zmätkovanie a nevytvorenie záchrannej uličky vám však hrozí pokuta vo výške 99 eur a tí, ktorí sa rozhodnú nasledovať sanitku v utvorenej tzv. záchranárskej uličke, zaplatia dokonca až 300 eur.

Aké sú teda najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú vodiči pri spozorovaní záchranky alebo započutí sirény? Čomu by sme sa mali pri uhýbacom manévrovaní vyhnúť, aby sme prispeli k rýchlejšiemu prejazdu vozidla s právom prednostnej jazdy? Možno si to neuvedomujete, no v prípade záchranných zložiek je dôležitá každá sekunda.

Vytváranie záchranárskej uličky neskoro

Vzhľadom na rôzne situácie v doprave by sme sa na prípadný prejazd napríklad záchranárskych zložiek mali pripraviť skôr, než k nemu dôjde. Na záchranársku uličku teda myslite už keď prichádzate do stojacej kolóny. Ak sú totiž autá na seba husto natlačené, majú výrazne obmedzené možnosti manévrovania a celý úkon trvá omnoho dlhšie alebo je úplne nemožný. V meste si teda nechávajte odstup od vozidla pred vami, aby ste dokázali v prípade potreby s autom manévrovať.

Ak prichádzate do kolóny na diaľnici či napríklad rýchlostnej ceste, snažte sa už vopred uhýbať podľa stanoveného postupu vyobrazeného na ilustrácii Polície Slovenskej republiky nižšie. Ľavý pruh sa teda uhýba vľavo, pravý a prípadne i stredný pruh na trojprúdovej ceste vpravo. Pomôcť si môžete pravou rukou, kedy palec znázorňuje ľavý pruh a uhýbanie doľava a ďalšie prsty (ukazovák, prostredník, prstenník, malíček) znázorňujú povinnosť uhýbania sa vpravo.

Facebook/Polícia Slovenskej republiky

​​Púšťanie príliš skoro

Hlasná siréna sa za vami nemusí rozoznieť len pri státí v kolóne. Ak sa za vami objaví vozidlo s právom prednostnej jazdy so zapnutým zvukovo/svetleným výstražným znamením, ste povinní uhnúť sa mu i počas jazdy. Problémom však je, keď vozidlá začnú ihneď zastavovať a blokovať premávku, preto sa snažte ísť konštantnou rýchlosťou a až v momente, kedy medzi vami a ním nie je skoro žiadne auto, spomaľte a uhnite.

Snažte sa taktiež správať čo najpredvídateľnejšie a napríklad smerovkou na tú či onú stranu dajte najavo svoje úmysly. Ak si sanitka vedľa vás nájde cestu stačí, keď len uberiete plyn, keď pôjde vedľa vás. Nemusíte zastavovať, uhýbať sa na chodník, jednoducho choďte ďalej, ak je vedľa vás miesto. Ak práve idete v ľavom pruhu, predbehnite ostatné autá a zaraďte sa.

​Strach z porušenia pravidiel

S poslednou vetou súvisí aj ďalšia chyba pri uhýbacom manévri. Mnohí vodiči sa totiž boja "porušiť zákon" aj za cenu, že budú blokovať vozidlá s právom prednostnej jazdy (priamo či nepriamo). Ako sme spomínali v úvode, ak je to nutné pre prejazd napríklad záchranky či hasičov, pokojne môžete zastať aj na mieste so zákazom zastavenia, prejsť do križovatky na červenú, vyšplhať sa na chodník a podobne.

Samozrejme, len ak to situácia vyžaduje a len na nevyhnutne potrebný čas, pričom musíte dbať aj na bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky, aby ste ich neobmedzili či dokonca neohrozili (chodci, iní vodiči a podobne). Rovnako tak je možné jemne prekročiť maximálnu povolenú rýchlosť, ak to aktuálna situácia vyžaduje a prispeje k plynulému prejazdu napríklad záchranárov.

Unsplash/dedy kurniawan

​Zneužitie záchrannej uličky

Sú medzi nami rôzni vodiči, no takéto správanie rozhodne neodporúčame. Okrem hroziacej pokuty až do výšky 300 eur je to najmä bezohľadnosť a arogancia najväčšieho zrna. No aj takí experti sa nájdu. O čom je reč? O zneužívaní záchranárskej uličky a jazde za autom s právom prednostnej jazdy.

Vytvorené miesto v kolóne nie je na okrasu a nie je to ani pruh vyhradený pre vás. Nesnažte sa teda spolu so sanitkou alebo hasičmi predbiehať kolónu vozidiel. Môže však nastať odlišná situácia a to najmä na diaľnici, ktorú sanitky tiež často využívajú.

Správne by ste nemali sanitku predbiehať, lenže niektoré v kopci ledva udržia rýchlosť 110 či 120 kilometrov za hodinu. Ak ste teda rozbehnutí, buď sa zaraďte za ňu a skúste to vydržať, alebo ju čitateľne a predvídateľne predbehnite.

Dôležité však je, aby ste ju nijak neobmedzovali a aby ste skutočne pokračovali rýchlejšie ďalej (v rámci povolených limitov), nie, že vás po niekoľkých kilometrov dobehne v ľavom pruhu so stovkou na tachometri.

​Zmätkovanie počas jazdy v protismere

Môže nastať bežne i situácia, že sa majáky a siréna rozoznie naproti vám a nie za vami. Keď teda stretnete sanitku na obyčajnej ceste, ako ide oproti vám, proste choďte normálne plynulo ďalej a zvýšte pozornosť. 

Ak sanitka niekoho vo svojom pruhu predbieha, urobte jej miesto, ale ak ide vo svojom pruhu bez obmedzení, nebrzdite, nespomaľujte a pokračujte klasicky v jazde. Nezmyselným brzdením totiž potom akurát znervózňujete a mätiete všetkých za sebou.

Dodržiavanie nového pravidla s vytváraním záchranárskej uličky nie je nič zložité a každá situácia sa dá s chladnou hlavou veľmi ľahko vyriešiť v prospech plynulého prejazdu auta s právom prednostnej jazdy. Mnohí si už na novinku v zákona stihli zvyknúť, iní absolútne nevedia, čo robiť.

Stačí však používať zdraví rozum a mať na mysli vyššie spomenuté body. Nikdy totiž neviete, či nebudete potrebovať služby záchranných zložiek vy alebo váš blízky, kedy sekunda k sekunde môže rapídne zvýšiť šance na záchranu života či majetku.

O zimných pneumatikách však koluje množstvo mýtov a klamných informácií, ktoré môžu v niektorých prípadoch dokonca spôsobiť škodu na vozidle či ohroziť vás i ďalších účastníkov cestnej premávky. Málokto si totiž uvedomuje, že práve osadené pneumatiky sú jedny z najdôležitejších súčastí vozidla a stoja za jazdnými vlastnosťami aj bezpečnosťou auta.

Pozrite sa teda nižšie na šesť najčastejších mýtov, ktorým množstvo šoférov ešte aj dnes stále verí.

Mýtus: Potrebujem ich iba na snehu
Pravda: Osadenie zimných pneumatík zvyšuje bezpečnosť jazdy za akéhokoľvek zimného počasia pri nízkych teplotách. Teda aj na suchu.

Mnohí si myslia, že zimné pneumatiky nie je nutné osádzať, ak sa s vozidlom nepohybujeme vyslovene po zasnežených cestách niekde v Aplách. Pravdou však je, že tieto plášte poskytujú vyššiu bezpečnosť a lepšie jazdné vlastnosti počas chladných dní bez ohľadu na "stav vozovka".

Ich využívanie teda nie je podmienené výhradne zasneženými a ľadom pokrytými cestami. Už počas jesene sa počasie a jazdné podmienky dramaticky zhoršujú a s tým stúpa aj riziko nehôd. V zime potom bežné letné pneumatiky nie sú schopné zaistiť dostatočnú ochranu pred šmykom a na studenom povrchu vozovky strácajú záber oveľa rýchlejšie.

Zimné obutie pneumatík by v&nbsp Pixabay

​Mäkšia behúňová zmes zimných pneumatík poskytuje pri nízkych teplotách a na studenom povrchu lepšie jazdné vlastnosti, pričom oproti letným pneumatikám znižuje v zime tiež brzdnú dráhu vozidla. Všeobecne sa odporúča využívať zimné pneumatiky vždy, keď klesne teplota pod hranicu sedem stupňov Celzia a udrží sa pod ňou dlhšie ako týždeň.

Mýtus: Celoročné pneumatiky sú najlepšie
Pravda: Tento druh pneumatík je určený len na špecifický spôsob využívania a nikdy neposkytne také vlastnosti ako letné či zimné pneumatiky.

S predchádzajúcim bodom súvisí aj druhý. Mnohí vodiči považujú za najlepšiu možnú voľbu celoročné pneumatiky, snažia sa tak ušetriť čas a peniaze absenciou nutnosti prezúvania, no zabúdajú na fakt, že celoročné pneumatiky nikdy neposkytnú tak špičkové vlastnosti ako letné (v lete) a zimné (v zime).

​​Áno, v miestach bez výskytu snehu a ľadu môžu byť vhodnou voľbou aj celoročné pneumatiky, avšak len ak vodič autom neplánuje cestovať na zimnú dovolenku do oblastí s chladnejšími podmienkami. Vhodnou alternatívou sú napríklad pre mestské druhé autá v rodine.

Ak teda plánujete ich osadenie na vozidlo, ktoré je využívané zväčša na krátke poskakovania po meste v oblastiach s nie tak výraznými chladnými podmienkami, môžete tak spraviť. Pozor však si treba dať najmä na skoré ranné a nočné jazdy, kedy sú podmienky na cestách náročnejšie a riziko šmyku vyššie.

Mýtus: Hĺbka dezénu a vek je nepodstatný
Pravda: Stav pneumatík by sme mali pravidelne kontrolovať. O vlastnostiach pneumatiky totiž rozhoduje najmä hĺbka dezénu a tiež vek plášťa.

Rozhodne sa neodporúča snažiť sa v lete HN/Radoslav Petrík

​Viete aká je odporúčaná hĺbka dezénu zimných pneumatík? Zákon síce stanovuje spodnú hranicu tri milimetre, avšak podľa mnohých odborníkov už táto hodnota neposkytuje dostatočne spoľahlivé vlastnosti (aspoň pre použitie na snehu). Čím hlbší totiž dezén je, tým majú pneumatiky na zimných vozovkách lepšie vlastnosti. Už pri štyroch milimetroch je brzdná dráha aj dvojnásobne dlhšia v porovnaní s novými pneumatikami.

Všeobecne sa teda odporúča siahať po nových zimných pneumatikách najneskôr už pri dosiahnutí štyroch milimetrov hĺbky dezénu. Pozor si tiež treba dať na jej nerovnomerné opotrebenie a miesto merania - ak totiž bude mať plášť napríklad päť centimetrov na boku a v strede ledva tri milimetre, je tu problém.

Zamerať by ste sa mali aj na kontrolu veku pneumatiky. S pribúdajúcimi rokmi sa totiž zmes postupne mení, povrch pneumatiky môže začať praskať, meniť farbu a hrozí výrazné zníženie deklarovaných vlastností či dokonca napríklad defekt. Ideálnym vekom na uvažovanie nad výmenou je päť až šesť rokov, no závisí to aj od predchádzajúceho skladovania pneumatík. A tým sa dostávame k ďalšiemu mýtu.

Mýtus: Pneumatikám sa mimo sezóny nič nestane ani vonku
Pravda: Správne skladovanie pneumatík je veľmi dôležité pre zachovanie ich predpísaných vlastností a životnosti.

Okrem predajcov by mali myslieť na správne skladovanie aj majitelia, ktorí pneumatiky odkladajú mimo sezóny. Najdôležitejšia je totiž ich ochrana pred vysokými teplotami, veľkým výkyvom teplôt, vlhkosťou, ozónom, UV žiarením, kontaktom s tukmi, olejom a chemikáliami, ako aj ochrana pred mechanickým poškodením.

​​Životnosť pneumatík sa teda výrazne skracuje pri skladovaní vonku alebo ak sú nahádzané na sebe či umiestnené v agresívnom prostredí. Materiál potom postupne stráca svoje mechanické vlastnosti. Indikátorom nesprávneho skladovania pneumatík môže byť ich zdeformovanie, znečistenie alebo popraskanie bočnice.

Pneumatiky teda rozhodne nemajte pohodené na dvore, v skleníkoch či na povale. Keďže pneumatiky jazdia v zmesi soli a kamienkov, pred uskladnením by sa mali dôkladne umyť a najlepšie i ošetriť špeciálnym prípravkom.

Mýtus: Sú nepohodlné, hlučné a málo výkonné
Pravda: Nič z toho dnes už nemusí platiť. Na trhu sú najrôznejšie plášte, ktoré tento mýtus vyvracajú.

S presedlaním na zimný plášť nemusíte trpieť diskomfortom. Dnešné moderné technológie najrôznejších značiek dokázali priniesť skvelé vlastnosti aj pre zimné pneumatiky a tak už dnes neplatí, že plášte určené na zimu sú výrazne hlučnejšie a nepohodlnejšie než tie letné. Dokonca aj pri vysokých rýchlostiach na suchých vozovkách sa hlučnosť zimnej pneumatiky takmer vyrovná parametrom letnej. Vodič rozdiel nemusí ani zaregistrovať, záleží však na druhu a zameraní pneumatiky.

Niektorí výrobcovia dokonca ponúkajú zimné pneumatiky určené aj pre rýchlosti do 270 kilometrov za hodinu, takže neplatí ani mýtus, že zimné pneumatiky nemôžu byť výkonné. Platí to aj o domnienke, že spolu so zimnými pneumatikami sa výrazne zvýši apetít auta. Valivý odpor zimných pneumatík je však dnes už spravidla porovnateľný s letnými pneumatikami.

Mýtus: SUV a autá s pohonom 4x4 ich nepotrebujú
Pravda: Ani pohon všetkých kolies nemusí pomôcť na snehu či lade. Osadenie zimných pneumatík je rovnako dôležité ako pri iných autách.

Jedným z najviac rozšírených mýtov je práve tento. Nie, neplatí že vďaka pohonu všetkých kolies a vozidlu zo segmentu SUV prichádzate o nutnosť meniť pneumatiky na zimné. Aj tieto automobily musia byť vybavené zimnými plášťami, aby sa s nimi jazdilo bezpečnejšie a lepšie na snehu či ľade. Nie vždy je pohon všetkých štyroch kolies postačujúci a nemusí pomôcť ak máte na vozidle iba celoročné alebo letné pneumatiky. Každé vozidlo má záber všetkých kolies riešený inak, nespoliehajte sa na to.

HN/Radoslav Petrík

​Mýtus: Postačia na hnanej náprave
Pravda: Nie, osadenie zimných pneumatík iba na hnanú nápravu nestačí. Vozidlo môže rýchlo meniť správanie a klesať jeho stabilita na ceste.

Aby boli dosiahnuté správne jazdné vlastnosti auta aj v zimných podmienkach, je nutné vybaviť zimnými pneumatikami všetky kolesá a teda prednú i zadnú nápravu. Pre bezpečnosť jazdy nie je postačujúce, ak by sme tieto plášte osadili len na hnanú nápravu. Optimálne je taktiež používať rovnaký typ a rovnako aj dezén.

Pokiaľ sú zimné pneumatiky obuté len na hnacej náprave, bude automobil s predným náhonom bojovať s pretáčavým šmykom, kedy zadné kolesa stratia priľnavosť. Pri automobile so zadným náhonom zas nastane pravý opak - nedotáčavý šmyk.

V oboch prípadoch však nastane zhoršenie jazdných i brzdných vlastností, čo je veľmi nebezpečné. Rozdielny typ na nápravách alebo kolesách potom môže spôsobiť nečakané zmeny v správaní auta.

Význam však automatické prevodovky nepochybne majú aj v bežným modeloch, ani z nášho subjektívneho pohľadu si totiž nevieme predstaviť nič lepšie do hustej mestskej premávky. Človek s manuálnou prevodovkou dlhý čas "stojí na spojke", neustále preraďuje a rozbieha sa, čo jej rozhodne na dlhej životnosti neprispieva.

​​Automatické prevodovky sú teda najmä o komforte pre vodiča, keďže prácu v podobe radenia zvládajú samostatne, prípadne o rýchlom prenose výkonu na kolesá. Na druhú stranu je potrebné okrem pravidelného servisu (výmeny oleja) myslieť na ich správne používanie a najmä na správanie, ktorému by sme sa mali oblúkom vyhýbať.

Zlé radenie

To, že pred volením jednotlivých režimov jazdy šliapeme na brzdu a v niektorých prípadoch ešte stláčame bezpečnostnú poistku na voliči je už pomerne samozrejmosť.

Najčastejším zlozvykom, ktorý vodiči s automatickou prevodovkou robia, je však nesprávny štýl radenia polôh. Nadmerné opotrebenie totiž spôsobuje napríklad zaradenie spiatočky, aj keď auto ešte nie je úplne zastavené a rovnakou chybou je radení režimu na parkovanie "P" pri neúplnom zastavení vozidla.

Pri starších modeloch potom môže hroziť dokonca až zlomenie parkovacej západky - novšie modely takýto úkon mimo zastavenia auta nedovoľujú. Treba mať na pamäti taktiež to, že z neutrálu do režimu "D" nepreraďujeme pri vysokých otáčkach.

Niektorí vodiči si následne z jazdy s manuálnou prevodovkou prenesú zvyk "vyradenia do neutrálu" na križovatke aj do auta s automatom. Opäť je takéto zaobchádzanie nesprávne, radšej si nechajte zaradený režim "D" a po naskočení oranžovej/zelenej vyštartujte vpred.

Ak ste zaparkovali, ešte pred režimom "P" zatiahnite aj ručnú brzdu - predídete tak zbytočnému pnutiu hnacieho mechanizmu.

Odtiahnutie vozidla a zapadnutie

Pri plánovaní odťahu auta s automatom buďte opatrní. Úplným základom je zaradenie neutrálu (režimu "N"), no aj tak sa neodporúčajú dlhé odťahy a vysoká rýchlosť. V opačnom prípade môžete riskovať poškodenie prevodovky.

Ak je to možné, ponechajte počas odťahu naštartovaný motor, čím sa vedia možné problémy z časti eliminovať. Obozretní by mali byť vodiči s automatom vo vozidle aj v prípade, že sú to oni, ktorí chcú nejakého známeho ťahať za autom.

Unsplash/Maxim Hopman

​Najmä ak plánujete odťah väčšieho či podstatne ťažšieho auta ako je vaše, radšej dajte ruky preč. Hrozí nadmerné zaťaženie a tým aj riziko prehrievania, ktoré môže viesť k ďalším finančne náročným problémom.

Neľahkou situáciou je aj zapadnutie v blate alebo napríklad snehu. S manuálnou prevodovkou dokážete vytvoriť takzvanú "kolísku", auto rozhúpať a vyslobodiť. S automatom na túto možnosť rovno zabudnite.

Nielen že by ste sa zrejme zahrabali ešte viac, ale môže dôjsť opäť k nadmernému zaťaženiu a prehrievaniu prevodovky. Než aby ste sa snažili o záchranu svojpomocne, zavolajte si radšej pomoc.

Jazda v kolónach

Ako sme spomínali už v úvode, automatické prevodovky sú výhrou pre vodičov najmä v mestských dlhých zápchach. Veľa z nich však jazdí v bežnom režime, brzdí, zastane, pridáva a takto sa pomaly posúva dopredu.

TASR/ Pavol Zachar

​​Podľa mnohých odborníkov by ste sa však mali zamerať na zvolený jazdný režim a namiesto klasického, komfortného či ekonomického vybrať športový. Nemusí ísť o celkové naladenie auta do športovej charakteristiky, postačí športový režim pre prevodovku.

Tá následne pri pomalom posúvaní nebude zbytočne preraďovať z jednotky na dvojku a späť stále dokola, ale podrží nižší prevodový stupeň a vyššie otáčky.

Neustála zmena prevodových stupňov nie je z dlhodobého hľadiska prospešná a aj keď sa vaša spotreba možno jemne zvýši, je to z finančného hľadiska zanedbateľné oproti kompletnej výmene prevodovky, nemyslíte?

Aj skúsení vodiči sa však občas dopúšťajú niektorých "notorických" chýb počas vedenia vozidla. Medzi tie najčastejšie patrí aj nevypnutie hmlových svetiel v pravý čas a teda fakt, že s hmlovkami oslňujú ostatných účastníkov cestnej premávky aj po skončení stavu zníženej viditeľnosti. Veľakrát je možné na cestách stretnúť vodičov, ktorí jazdia s permanentne zapnutými hmlovkami (aj za priaznivého počasia), čím škodia všetkým naokolo.

Pozrite si aj niekoľko tipov, na čo pred jesenným a zimným obdobím nezabudnúť:

​​Hmlové svetlá smie totiž vodič využiť len počas hmly, dažďa či sneženia. Stanovuje to Zákon 8/2009 paragraf 32 odstavec štyri, ktorý taktiež vraví, že vodič smie jazdiť s parkovacími, alebo obrysovými svetlami, ak má súčasne rozsvietené aj stretávacie, alebo diaľkové svetlomety, alebo prídavné svetlomety do hmly, ak je nimi vozidlo vybavené.

Na druhú stranu je nutné priznať, že žiadne ustanovenie v zákone konkrétne neprikazuje vypínanie hmlových svetiel pri jazde v meste či v kolóne a tak je skôr na samotných vodičoch, ako vyhodnotia situáciu a prípadné dokazovanie "viny" môže byť ťažké. Každý by si mal vstúpiť do svedomia a využívať hmlovky skutočne iba v nevyhnutnej miere. V opačnom prípade riskujete pokutu zhruba do výšky 30 eur.

Aktivácia

Na zapínanie hmloviek sa vo vozidlách nachádzajú najmä samostatné tlačidlá, prípadne je ich zapnutie zahrnuté do otočného voliču prepínania svetiel (vtedy sa hmlovky aktivujú jemným potiahnutím voliču). Predné hmlovky sa dajú zapnúť už s obrysovými (teda parkovacími) svetlami a aktivovanie predných a zadných hmlových svetiel môže mať byť riešené spínačom osobitne alebo dokopy.

Pozor si treba dať na to, ak máte nastavenie osvetlenia vozidla v polohe AUTO (automaticky). Vtedy sa totiž môže stať, že sa hmlovky nebudú dať bez manuálneho prevolenia režimu na stretávacie svetlá zapnúť. ​Môžu však existovať i výnimky.

TopSpeed

​V starších vozidlách sme potom mohli nájsť systém aktivácie zadných hmlových svetiel a následne predných, prípadne naopak. Veľká časť starých modelov (záleží aj od výbavy), má potom iba zadné hmlovky, ktoré sú však podstatne dôležitejšie.

Zadné hmlovky

Mnohé automobily sú vybavené iba zadnými hmlovkami, ktoré sú však pri jazde v hmle najdôležitejšie najmä pre ostatných vodičov na cestách. Ide o silné červené svetlo (jedno alebo dve) a ich úlohou je oznámiť ostatných účastníkom cestnej premávky vašu polohu.

​Najmä biele a šedé autá môžu byť v hustej hmle doslova neviditeľné a bežné koncové svetlomety nemusia stačiť. Vtedy prichádzajú na rad zadné hmlovky, ktoré svojim vyšším výkonom a svietivosťou dávajú ostatným vodičom podstatne skôr vedieť, že idete pred nimi.

Zadné hmlovky dokážu poriadne oslepovať

​​Zadné hmlovky však určite vypnite po vjazde do osvetlenej obce a rovnako aj pri státí v kolóne (ponechajte ich zapnuté iba ak ste posledným v kolóne a iba dovtedy, kým za vás nezastane iné auto). Možno ste to už zažili aj vy, no čakanie v zápche za niekým, kto vám okrem brzdových svetiel aj koncovými hmlovkami vypaľuje oči, nie je nič príjemné.

Predné hmlovky

Predné hmlové svetlá zvyčajne vyžarujú biele chladné svetlo, no môžu mať jemne žltý nádych. Je však potrebné dodať, že ich doplnenie o rôzne farebné fólie (často napríklad výrazné žlté) je na našom území krajiny zakázané a príslušníci polície vám za to môžu dokonca i zadržať papiere od vozidla.

Cestovanie cez noc prináša výhody nižších teplôt, avšak vyžaduje si dôkladnú kontrolu svetlometov ešte pred samotnou jazdou. Nastavenie a funkčnosť nielen predných, ale tiež koncových svetiel by mala byť samozrejmosťou. Nevynechajte tiež smerové svetlá či hmlovky. Ku komfortu nepochybne patrí tiež klimatizácia, ktorá je v letnom horúcom období takmer neodmysliteľnou súčasťou. Ak sa však pokazí, dokáže poriadne skomplikovať cestovanie. Odporúčame preveriť stav, prípadne doplniť/vymeniť chladivo pri slabom chladení interiéru, no ak dochádza k problémom veľmi často, za následok to môže mať únik chladiacej zložky. HN/Radoslav Petrík

​Predné hmlovky, na rozdiel od tých koncových, jemne zlepšujú výhľad samotného vodiča počas hmly a zvyčajne tiež širšie osvetľujú miesta mimo vozovky (krajnice). Tento benefit sa môže hodiť aj počas bežnej tmy, kedy máte lepší prehľad o dianí v blízkom okolí vozidla a dá sa tak do istej miery lepšie prechádzať zrážke so zverou.

Dôležité však je, aby ste hmlové svetlomety za nezníženej viditeľnosti vypínali pri zaregistrovaní oproti idúceho auta alebo po vjazde do obce. V opačnom prípade môžete zbytočne oslňovať ostatných a tým ich aj ohrozovať.

A práve v poslednom bode majú niektorí vodiči menšie či väčšie medzery. Medzi častý nedostatok patrí napríklad neznalosť "pravidla pravej ruky" a teda dávania prednosti vozidlám prichádzajúcim z pravej strany. Samozrejme, na križovatkách, kde nie je prednosť v jazde upravená dopravným značením.

Problém totiž nastáva hlavne na neoznačených križovatkách parkovísk v exteriéri. Platia tu pre vodičov rovnaké pravidlá ako na bežných komunikáciách a pri ich nedodržaní sa môže nákup potravín alebo darčekov zbytočne predražiť o opravu poškodeného auta po banálnej chybe.

Ak na výjazdoch z uličiek parkovacích radov teda nie je osadená dopravná značka upravujúca prednosť v jazde, platí pravidlo pravej ruky - čiže ak z takejto uličky vychádzate, automobily prichádzajúce z ľavej strany by vám mali dávať prednosť a rovnako tak vy vozidlám idúcim z pravej strany.

​A to aj vtedy, ak sa cesta na ktorú vychádzate zdá byť dlhšia, rovnejšia či širšia a pôsobí potom na prvý pohľad ako hlavná cesta. Príkladov je mnoho, my môžeme použiť veľké externé parkovisko Tesca v bratislavskej Petržalke.

Google Maps

​​Tu nie sú výjazdy doplnené o zvislé dopravné značenie a vodiči preto musia využívať pravidlo pravej ruky, teda púšťať vodičov z radu parkovacích miest vpravo (na obrázku vyššie červenou farbou) a zase vodiči vychádzajúci z radu parkovacích miest dávajú prednosť vodičom prichádzajúcim z pravej strany (na obrázku modrou farbou).

Táto dlhá rovná cesta nie je označená ako hlavná, túto funkciu zastáva iba v neďalekej križovatke, kde o tejto skutočnosti informuje vodičov dopravné značenie (obrázok nižšie). Prakticky však platí iba do prejdenia tejto riadenej križovatky, autám vychádzajúcim z ďalších uličiek radu parkovacích miest už je nutné dávať opäť prednosť sprava.

Označenie platí prakticky iba pre túto zákrutu/riadenú križovatku, ďalej je nutné sa riadiť už pravidlom pravej ruky

Google Maps

​Veľa vodičov, ktorí pravidlá cestnej premávky dobre poznajú, je potom nepochopených a braných za zdržiavačov, keď na parkovisku dávajú podľa správnosti prednosť autám prichádzajúcim sprava. Tí zase mávajú rukami a čakajú na váš prejazd, pretože o pravidle nemajú ani tušenie.

Častá je aj opačná situácia, kedy máte v pláne vyjsť z uličky radu parkovacích miest, no vodič prichádzajúci z vašej ľavej strany nespomaľuje a nemá tušenie, že vám v tejto chvíli má dávať prednosť v jazde. Vy teda radšej zastavíte, aby nedošlo ku kolízii a pritom by to bol práve vodič zľava, kto by bol na vine. Pokračuje ďalej v tom, že je na hlavnej ceste a nikto ho nemôže ohroziť.

​​I keď na parkoviskách nemajú podobné situácie vážnu dohru, keďže sa tu jazdí malými rýchlosťami a aj v prípade zrážky by to boli skôr iba škodové udalosti menšieho charakteru, stále ide o zbytočné problémy, ktoré by ste museli v týchto neľahkých časoch riešiť. Nehovoriac o tom, že pravidlo pravej ruky sa využíva aj na neriadených križovatkách mimo parkovísk a ak vás pristihne polícia, čaká vás pokuta.

Ak teda patríte k vodičom, ktorí o tomto pravidle a situácii nevedeli, pri najbližšom zasadnutí za volant zbystrite a myslite na pravidlo pravej ruky. Ušetríte tak starosti sebe, ostatným vodičom a nepredražíte si zbytočne nákup vianočných darčekov či neohrozíte životy ostatných účastníkov cestnej premávky.

Hovorí, že vodiči sa nevedia jednotne zhodnúť, či v obci z autobusovej zastávky a vyhradeného pruhu majú povinnosť autobus alebo trolejbus (všeobecne vozidlo pravidelnej verejnej dopravy) púšťať pred seba.

Často pritom aj my v praxi stretávame vodičov, ktorí sa doslova strčia do cesty už vychádzajúcemu vozidlu MHD - jednoducho si myslia, že vo svojom pruhu majú prednosť pred všetkými a všetkým.

To sa však môže odraziť v nemalej sankcii. Polícia totiž problém udáva na pravú mieru a jednoznačne vysvetľuje, že "vodičovi vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb sú v obci vodiči ostatných vozidiel povinní umožniť vyjdenie zo zastávky alebo zastávkového pruhu."

Ďalej potom dopĺňa, že vodič je z tohto dôvodu povinný znížiť rýchlosť alebo dokonca i zastaviť vozidlo, pričom vodič nesmie obmedziť alebo ohroziť ostatných šoférov jazdiacich rovnakým smerom.

Ak túto povinnosť vodič poruší, polícia mu môže za priestupok "Nedania prednosti v jazde vodičovi autobusu alebo trolejbusu vychádzajúcemu z vyhradeného jazdného pruhu do priľahlého jazdného pruhu, ak dáva znamenie o zmene smeru jazdy" uložiť blokovú pokutu až 60 eur.

Veľmi častým javom na cestách, a to nielen v hlavnom meste, je však taktiež aj bezdôvodná jazda vodičov vo vyznačenom vyhradenom autobusovom pruhu.

​Mnohí si tak plánujú urýchliť presun a obísť prípadnú kolónu, no riskujú sankcie a v niektorých prípadoch môže dôjsť i k blokovaniu linky pravidelnej verejnej dopravy osôb. Takéto správanie je zakázané, za čo si môžete vyslúžiť od policajnej hliadky pokutu - napríklad aj s využitím inštitútu objektívnej zodpovednosti a odoslaním na adresu majiteľa auta - a to až do výšky 99 eur.

Existujú aj výnimky, keďže vyhradený pruh môžu využiť aj ďalší vodiči, no len v prípade obchádzania, predchádzania, odbočovania, otáčania, vchádzania na cestu, alebo ak to dovoľuje dopravná značka alebo ak to vyžadujú mimoriadne okolnosti.

Pri radení však musíte zásadne dať prednosť všetkým vozidlám, ktoré v ňom idú - či už sú to autobusy, trolejbusy, autá s právom prednostnej jazdy či cyklisti.

Výnimku vo využívaní bežných bus pruhov majú napríklad riadne označené vozidlá taxislužby, no v niektorých dočasných by jazdiť nemali, ak im to nepovoľuje dopravné značenie.

Poznáte to aj vy? Na ceste stretnete auto, ktoré je "od hlavy po päty" špinavé a vy máte čo robiť, aby ste rozpoznali typ vozidla, jeho farbu či podobu evidenčného čísla vozidla (EČV). Sneh a špinavé či soľou posypané cesty v zime často úplne znečistia zadnú i prednú časť auta a v mnohých prípadoch až tak, že okrem dôležitých svetiel je i evidenčné číslo vozidla úplne nečitateľné.

​Pozrite si aj niekoľko tipov, ako správne absolvovať očistu auta:

​Vodiči by si mali uvedomiť, že pravidelná očista automobilu by mala byť neodmysliteľnou súčasťou údržby nielen v horúcich letných mesiacoch, ale hlavne v zime. Práve v týchto mesiacoch sa totiž počasie rýchlo mení a znečistenie áut je výraznejšie i častejšie.

Udržiavaním čistého auta pritom prispievate aj k životnosti samotnej karosérie, ktoré môže dlhodobým pôsobením vlhkosti a posypovej soli začať korodovať. Nehovoriac potom o tom, že nečitateľnosť tabuľky EČV môže spôsobiť aj samotný sneh a ľad. Výsledkom môže byť zbytočná pokuta či vážnejšie problémy.

Povinnosť vodiča

V zmysle zákona o premávke na pozemných komunikáciách je teda vodič povinný použiť na jazdu iba také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky. A medzi ne patrí i čitateľnosť evidenčného čísla motorového vozidla.

Znamená to, že vodič je povinný si ešte pred jazdou auto dôkladne skontrolovať a v prípade potreby napríklad aj očistiť kľúčové časti (napríklad spomínanú tabuľku s EČV, svetlá, okná, ... ). Platí to aj v prípade snehovej nádielky a ako vodič teda musíte odpratať sneh nielen z okien a svetiel, ale tiež z evidenčného čísla vozidla pre dosiahnutie dobrej čitateľnosti.

V tomto smere tiež pripomíname, že zanedbať by ste nemali ani odstránenie snehu zo strechy auta - ten sa totiž môže počas jazdy postupne roztápať, deliť a padať. Spôsobiť to môže znemožnenie výhľadu pre vodiča po zošmyknutí sa na čelné sklo, prípadne ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.

TASR/Pavel Neubauer

​​Ak ako vodič zodpovedne nepripravíte vozidlo na jazdu, pri policajnej kontrole vám môžu príslušníci udeliť pokutu alebo dokonca zadržať doklady od vozidla pre jeho nespôsobilosť na jazdu po pozemných komunikáciách.

Policajt je totiž oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II alebo evidenčný doklad od vozidla vydaný v cudzine, ak je na vozidle nečitateľná alebo poškodená tabuľka s evidenčným číslom alebo táto tabuľka nie je umiestnená v súlade so zákonom.

Je to na rozhodnutí policajta

Samozrejme, čitateľnosť evidenčného čísla motorového vozidla môže byť znemožnená aj počas jazdy, čo vodič v zásade nemá ako ovplyvniť. Polícia teda prihliada aj na takéto prípady, keď vonku zúri snehová chumelica alebo sa na ceste vytvorila kaša, ktorá k nečitateľnosti a zašpineniu tabuľky pri jazde prispieva.

​Ak vodič objektívne za znečistenú tabuľku s evidenčným číslom nemôže, pokute alebo zadržaniu techničáku sa zrejme vyhne. Všetko tiež všetko záleží aj na prístupe a rozhodnutí samotného policajta, na ktorého pri policajnej kontrole natrafíte.

Jednoducho, už na začiatku alebo pri najbližšej možnej príležitosti (tankovanie, umývanie okien, odškočenie si na potrebu,...) treba priebežne/po skončení chumelice tabuľku s evidenčným číslom očistiť a zbytočne neriskovať problémy.

Ak sa počas zimnej sezóny zdržiavate a jazdíte iba v meste, môžete "povinnú" zimnú výbavu v aute jemne oklieštiť. V zime však platí, že radšej byť pripravený na najhoršie, než následne v krízovej situácii ľutovať. Čomu by ste mali teda venovať pozornosť a zahrnúť to do vybavenia vozidla počas zimných mesiacov?

Metlička a škrabka

Základom, nech už s autom jazdíte kdekoľvek na Slovensku, by mala byť metlička a škrabka na ľad. Nemusí vás ráno prekvapiť ani bohatá snehová nádielka, no vzhľadom na klesajúce teploty (najmä teda nočné) spojené s tvorbou hmly či mrholenia, sa môže na oknách auta ľahko vytvoriť námraza.

Namiesto toho, aby ste na jej odstránenie používali najrôznejšie karty z peňaženky, si zaobstarajte pokojne len menšiu škrabku na ľad, ktorú budete nosiť napríklad v kabelke, taške, prípadne ju ponecháte vždy po ruke vo dverách auta. V prípade, že vám lezie oškrabávanie okien na nervy, skúste si zaobstarať tekutý rozmrazovač okien, ktorý vás zbaví námrazy na oknách ľahko a rýchlo bez väčšej námahy.

Ak napadnutie snehu nie je vo vašich končinách nič výnimočné, v kufri auta by nemala chýbať ani metlička, ktorou dokážete auto jednoducho očistiť od vločiek. Vyhnete sa tak pokute, ale aj nebezpečenstvu, kedy by masa snehu zo strechy mohla skĺznuť na čelné okno a znemožniť vám výhľad von. Do SUV alebo MPV sa potom hodí metlička s predĺženou či teleskopickou rúčkou.

Pexels

​Nemrznúca kvapalina do ostrekovačov a rozmrazovač zámkov

Zdá sa vám to ako banalita? Verte či nie, mnoho vodičov na túto maličkosť ešte stále zabúda a následne zostanú nemilo prekvapení, keď im v tej najmenej vhodnej chvíli kvapalina v ostrekovačoch dôjde. Počas zimnej sezóny je cesta vlhká naozaj pomerne často, čo má za následok ľahké zašpinenie skla od fŕkania pneumatík pred vami idúcich vozidiel. Ak sa to spojí so soľou či inými nečistotami, dokonalý kokteil špiny je hotový. A máte ho priamo pred vašimi očami.

Bez použitia kvapaliny do ostrekovačov sa ho následne často nezbavíte a váš výhľad na dianie v premávke je značne obmedzený. Preto je lepšie nosiť vo výbave auta aj dostatočné množstvo kvapaliny do ostrekovačov, aby ste mohli hladinu v prípade nutnosti doplniť. Spoliehať sa na to, že veď bude nablízku nejaká čerpacia stanica, príliš neodporúčame.

​​Čo naopak odporúčame je, aby ste ešte pred nástupom mrazivých zimných dní letnú zmes z nádržky kvapaliny do ostrekovačov vystriekali, aby vám už počas prvých dní nezamrzla, neprispela k poškodeniu systému či nespôsobila po zamrznutí roztrhnutie hadičiek. Sú to možno nie finančne príliš náročné opravy, no sú zbytočné a ľahko im dokážete predchádzať.

Ak disponujete autom, ktoré nemá centrálne odomykanie riešené diaľkovým ovládaním, odporúčame zakúpiť si tiež odmrazovač zámkov. Ten sa vám zíde, ak v noci prituhne a do zámku dverí vám natečie voda, ktorá následne zmrzne. Vtedy vám táto drobná pomôcka dokáže výraze pomôcť, aby ste sa do vozidla vôbec dostali.

Pixabay/Karolina Grabowska

​Štartovacie káble

Nie je nič nezvyčajné, ak počas chladných zimných dní vídate na parkoviskách akčné pobehovanie ľudí okolo motorov so štartovacími káblami. Chladné počasie totiž znižuje kapacitu akumulátorov a keďže počas mrazu je štartovanie pre auto náročnejšie (väčšie odpory, ktoré musia byť prekonané), aj z batérie si musí systém "odpiť" viac energie. Ak potom nedokážete spotrebovanú energiu jazdou dostatočne doplniť, jazdíte krátke trasy alebo je už akumulátor starý či poškodený, jednoducho auto jedno ráno nenaštartujete.

A vtedy padnú vhod štartovacie káble, ktoré nezaberú veľa miesta a dokážu vám zachrániť krk nech už ste kdekoľvek. Samozrejme, potrebujete na to aspoň jedno schopné naštartované auto, ktoré vás pomocou káblov nakopne. Pamätajte, že nájsť ochotného vodiča je vždy ľahšie, ako nájsť ochotného vodiča, ktorý má ešte okrem toho aj v kufri štartovacie káble, ktoré by vám požičal.

​​Predísť problémom viete za pomoci dôkladnej a pravidelnej kontroly akumulátora pred začiatkom letnej i zimnej sezóny. Málokto totiž vie, že práve horúce letné dni a státie auta na priamom slnku bez aktivity na dovolenkách prispieva k výraznému znižovaniu životnosti akumulátorov. Problémy sa však prejavia práve až počas tuhých mrazov, kedy kvôli poklesu kapacity nenaštartujete. Odporúčame teda nevyhovujúcu batériu včas odhaliť kontrolou v servise, prípadne noste so sebou štartovacie káble ak je vek batérie viac ako päť-šesť rokov.

Youtube.com

​Snehové reťaze

Zimné pneumatiky sú základom, no ak sa pohybujete v kopcovitých a snehom sužovaných lokalitách, vaša výbava by mala rozhodne obsahovať aj snehové reťaze. V príručke od vozidla si ešte pred samotnou kúpou naštudujte, či ich môžete na daný rozmer kolies nasadiť a dôležité je tiež rozhodnúť sa medzi typom snehových reťazí.

​Z našich skúseností odporúčame skôr samonapínacie reťaze, pri ktorých vám počas jazdy v zásade odpadá nutnosť priebežnej kontroly. Za zmienku stojí aj fakt, že pokiaľ zvolíte textilné reťaze, nemusia byť plnohodnotnou náhradou tých klasických a okrem toho, na cesty s príkazom použitia snehových reťazí sa bez riskovania pokuty či problémov nedostanete.

Lano

Hoci podľa zákona ťažné lano nepatrí do povinnej výbavy, určite by sme ho tam doplnili a to nielen počas zimných mesiacov. Ak vlastníte staršie vozidlo, môže sa ľahko stať, že proste dôjde k poruche a práve ťažné lano bude vítaným pomocníkom pre váš odťah. V zime potom lano využijete v prípade, že zostanete niekde visieť alebo zapadnete v hlbokom snehu.

​Za pomoci druhého ochotného vodiča s ďalším autom sa vás podarí vyslobodiť. Pozor si dajte na certifikovanú záťaž lana, aby sa vám v núdzovej chvíľke neroztrhlo. Najmä pre majiteľov ťažších a väčších áut (napríklad teda SUV,...) odporúčame kúpu odolnejších lán s vyššou maximálnou nosnosťou.

Youtube

​Náhradné žiarovky

Moderné vozidlá už vo veľkom využívajú najmä LED technológiu svietenia, avšak nie je to ani pri nových autách jednoznačným pravidlom. Odporúčame preto nosiť so sebou náhradné žiarovky, hoci ich legislatíva v rámci povinnej výbavy auta nevyžaduje. Platí to potom najmä pre tých, ktorí vlastnia staršie vozidlá alebo modely s nižšou výbavou (halogénové svetlomety).

Počas zimy je tma podstatne skôr a aj počas dňa môžu nastať situácie, kedy jednoducho denné svietenie nie je postačujúce. Ak vám potom vypovedia službu stretávacie svetlá, v kombinácii s tmou alebo hustým snežením či dažďom je to recept na veľké riziko nehody. nehovoriac o tom, že ani ostatní vodiči vás dostatočne nevidia a môžu na ceste prehliadnuť.

V starších modeloch je výmena halogénovej žiarovky otázkou maximálne niekoľkých minút, pri nových autách s malými úzkymi priestormi na výmenu v motorovom priestore to môže byť zložitejšie. Aspoň trochu zdatnejší vodič by to však mal zvládnuť aj u nich.

​Lopatka a deky

Tieto dva prvky sú síce vhodné najmä pri ceste do náročných severných oblastí Slovenska, no vhod môžu padnúť aj pri iných cestách v zimnej sezóne. Malá skladacia lopatka sa využije nielen na odpratávanie bohatej nádielky snehu z auta, ale aj na "prerazenie" si cesty cez nahrnutý val snehu po prechode cestárskeho odhŕňača.

Teplá deka následne poteší v prípade, ak s autom niekde uviaznete, je nepojazdné alebo dôjde k poruche systému. Počas čakania na pomoc si deky nebudete vedieť vynachváliť vy a ani vaši ďalší cestujúci.

To všetko dá následne zabrať vyťaženým záchranným zložkám a tiež samotným vodičom. Niekoľko hodinové zdržania sú potom totiž úplne bežné a s tým stúpa nepriamo nervozita šoférov za volantom. Počasie jednoducho netreba podceňovať.

Ide však aj o neschopnosť niektorých vodičov správne jazdiť v "snehových podmienkach". Jednoducho, napadne len pár centimetrov snehu a mnohí sú bezradní. Tento stav sa následne podpíše na dopravnej situácií, kolónach a nehodách. Pritom je potrebné dodržiavať len niekoľko jednoduchých zásad.

Plynulosť a cit

Asi netreba pripomínať, že úplným základom jazdy na snehu či ľade sú zimné pneumatiky. Mnohí volia celoročné pneumatiky, avšak je nutné si uvedomiť, že "celoročky" svojimi vlastnosťami nedokážu plne nahradiť zimné pneumatiky v zime a letné v lete. Ponúkajú len akýsi kompromis pre tieto ročné obdobia a tak by sme k nim mali i pristupovať.

Vhodnou voľbou sú najmä pre "sviatočných vodičov" a pre krátke jazdy najmä v meste a oblastiach s malým výskytom snehu či ľadu. Všeobecne potom netreba čakať s "prezúvaním" až do prvého sneženia, ale brať prípravu na zimu zodpovedne a pneumatiky meniť v predstihu. Vyhnete sa tak okrem zaskočenia snehom aj dlhým radám v pneuservisoch.

Youtube.com/CboysTV

​Ďalšou veľmi dôležitou vecou, ktorú by sme mali mať pri jazde v zime (hlavne na snehu či ľade) na pamäti, je celková plynulosť jazdy a samozrejme taktiež nižšia rýchlosť. Je potrebné ovládať pedále či volant naozaj s veľkým citom a vyhnúť sa trhavým, prudkým pohybom. To by mohlo viesť k šmyku a následnej nehode.

Na brzdenie si nechajte viac času a priestoru, brzdite dlhšie a plynulo, to isté platí o následných rozjazdoch. Žiadne rýchle púšťanie spojky, ktoré by znamenalo prešmykovanie kolies. Najvhodnejšie je používať tretinu až štvrtinu rozsahu otáčok, nevytáčať motor - jazdiť na nižších otáčkach, keď posiela agregát menší krútiaci moment na kolesá a tie sa následne nebudú nezmyselne pretáčať.

Občas skontrolujte stav vozovky prudším zabrzdením či pootočením volantu, aby ste získali predstavu o povrchu, ktorý sa počas zimy často mení. Takéto manévre však robte jedine ak v okolí nie sú iné autá a osoby, ktoré by ste mohli ohroziť a taktiež si na takéto „testy“ vyhraďte dostatočne veľký priestor.

​Nebezpečný odstup a parkovanie

Upozorňujú naň dopravné značky na diaľniciach, no i tak na bezpečný odstup od vozidiel mnohí zabúdajú. Toto pravidlo pritom neplatí výhradne počas diaľničných presunov, no dodržiavať by ho mali vodiči všade. Práve vďaka dostatočnému odstupu od pred vami idúceho vozidla získate čas v krízovej situácii zareagovať a vyhnúť sa prípadnej nehode.

Ešte o poznanie viac platí toto pravidlo na snehom alebo ľadom pokrytej ceste. Na takomto povrchu je totiž brzdná dráha vozidla oveľa dlhšia a je potrebné počítať tiež s možným šmykom pri náhlom zabrzdení vášho auta, no rovnako tak aj automobilu pred vami.

TASR/Branislav Račko

​Zákrutu následne prechádzajte bez plynu, prípadne na ustálenom plyne. Čo sa týka brzdenia, brzdí sa pred zákrutou, kým sú ešte kolesá v rovnom smere. Ako pri radení, tak aj pri celkovom zaobchádzaní s autom, by sme mali byť "jemnejší" a pracovať so všetkým s citom.

Najmä po mrazivej noci alebo niekoľko dňovom státí na parkovisku v zimných mesiacoch sú komponenty vozidla stuhnuté a potrebujú čas na zahriatie. Nezabudnite si pravidelne kontrolovať hladinu vody do ostrekovačov (aby vám nedošla v najmenej vhodnej chvíli) a taktiež funkčnosť svetlometov. Nedávno sme vás informovali aj o neočistení auta pred jazdou, za čo vám môže polícia udeliť i pokutu.

Podceňovať netreba ani parkovanie. Nechať stáť auto v zákrute znamená, že pri poľadovici alebo po napadnutí snehu do neho niekto s najväčšou pravdepodobnosťou "ťukne". Stačí neodhadnúť rýchlosť, dostať šmyk a problém je na svete. Rovnako riskantné je zaparkovať auto pod stromom s množstvom snehu na konároch. Jeden z nich sa môže odlomiť a auto poškodiť, tak ako aj cencúle na rôznych budovách. Najlepšie urobíte, ak budete parkovať na otvorenom priestranstve, kde nebudete riskovať žiadnu zo spomínaných hrozieb.

Mimochodom, ak plánujete dlhšiu jazdu (nie len poskakovanie po meste) určite odporúčame vyzliecť si hrubú zimnú bundu a tiež rukavice. Niekoľko úvodných minút vydržíte aj v chladnej kabíne, avšak po jej vyhriatí už nebudete musieť riešiť vyzliekanie počas jazdy (NIKDY to nerobte), nebudete nervózny z tepla a taktiež budete vedieť lepšie vykonávať manévre v prípade núdze.

Voči zamrznutým alebo zasneženým úsekom ciest sa snažia cestári bojovať množstvom posypovej soli a drobných kamienkov, ktoré dokážu pomôcť, no zároveň i poriadne uškodiť. Posypová soľ sa totiž dokáže poriadne "zahryznúť" do karosérie vášho auta a to najmä vtedy, ak je niektoré časť vozidla poškodená. Stačí odlúpenie laku na kapote či blatníku od kamienka a hneď má korózia skvelý základ na svoj vznik a šírenie.

Druhou hrozbou je, keď kamienok zasiahne čelné okno vozidla. Je to pomerne častý problém, no jeho riešenie s poisťovňou býva pomerne náročné a zdĺhavé (odporúčame pripoistenie). Ak však čelné okno nie je kompletne puknuté, mnohí výmenu absolútne neriešia. A to môže byť štartovacia méta niekoľkých ďalších problémov.

TopSpeed

​Ako postupovať na ceste?

Ak sa vám podarilo zastihnúť a zastaviť vinníka, z pod ktorého auta vám kamienok do čelného skla odletel, spíšte spolu hlásenie o nehode a ako vinníka uveďte vodič toho vozidla. Následne je potrebné, aby práve on škodu nahlásil do svojej poisťovne. Chybu nespravíte, ak vozidlá (aspoň pre svoju istotu) dôkladne zdokumentujete.

V prípade, že vinníka nie je možné určiť, náklady na opravu poškodenia čelného skla budete musieť znášať z vlastného vrecka. Náhradu škody si je možné uplatniť z havarijného poistenia alebo pripoistenia iba čelné sklo (najmä v prípade drahších kusov so snímačmi odporúčame aspoň jednu z možností).

Hrozia tvrdé sankcie

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že poškodenie čelného skla vo väčšej miere (veľkosť nad 20 milimetrov v stieranej ploche) môže znamenať klasifikovanie vozidla ako nespôsobilého na jazdu po pozemných komunikáciách.

Pri kontrole policajnou hliadkou pritom nezáleží, či je poškodenie pred vodičom alebo spolujazdcom. Ako pomôcka v zhodnotení situácie vám môže pomôcť 10 centová minca, ktorej priemer je necelých 20 milimetrov. Ak je poškodenie väčšie, auto odstavte.

​Pri policajnej kontrole vám následne môže hliadka udeliť pokutu v hodnote desiatok eur a dokonca zadržať technický preukaz, ktorý dostanete späť až po odstránení poškodenia. Ak aj napriek tomu budete s vozidlom naďalej jazdiť, prísť môžete aj o tabuľky s evidenčných číslom vozidla.

Stav sa môže zhoršiť

Praskliny na čelnom okne od odstrelených kamienkov môžu byť rôzne. Od miniatúrnych bodiek až po prasklinu cez celú šírku alebo výšku skla. Ani v jednom prípade však nie je dobré stav čelného skla podceňovať a riešeniu problému sa zdĺhavo vyhýbať.

Ak aj prasklina či "bublina" po dopade kamienka nie je veľká, časom, vplyvom počasia (mráz, teplo,...) alebo jazdy môže rásť a výrazne predražiť celú opravu. Malé "tukance" sa totiž dajú opraviť na počkanie a nie je nutná kompletná výmena čelného skla v štýle kus za kus.

Pre opravu bez nutnosti výmena celého skla platia isté zásady a ako hraničná miera slúži dvojeurová minca. Ak veľkosť jamky prekročí túto veľkosť, oprava len konkrétneho miesta zrejme nebude možná. Rovnako nesmie byť poškodenie na okraji skla a nemôžu sa od neho rozširovať ďalšie praskliny.

compare

​Nie je to bezpečné

Na aute sú dôležité a ešte dôležitejšie časti, no a čelné sklo patrí k tej druhej z menovaných kategórií. Je to jediná vec, ktorá stojí medzi vami a "svetom okolo" aj pri jazde vysokými diaľničnými rýchlosťami.

Nehovoriac o tom, že práve čelné sklo má podporiť celkovú bezpečnosť posádky pri nehode a taktiež rám vozidla pri prevrátení auta na strechu. Ak je sklo poškodené, svoju funkciu môže vypovedať v tej najmenej vhodnej chvíli a ohroziť tak vás, posádku i ostatných účastníkov cestnej premávky.

Miniatúrna bodka nemusí váš výhľad von z auta na premávku okolo nijak ovplyvniť. Ak však ide o výraznejšie poškodenie v zornom poli, môže to pútať vašu pozornosť a taktiež pri jazde znížiť schopnosť vidieť prekážky na ceste alebo v jej širšom okolí. Výmenu teda nepodceňujte a neodkladajte.

No aj napriek tomu, že "kruháče" sú tu s nami už roky, niektorí vodiči stále neovládajú základné pravidlá cestnej premávky, ktoré s nimi priamo súvisia. Následne vznikajú naozaj nebezpečné situácie a zbytočné dopravné nehody, ktorým by sa dalo ľahko predísť.

Azda najväčšie omyly potom robia šoféri počas jazdy cez viacpruhový kruhový objazd, kde často nevedia, ako dostupné jazdné pruhy správne využívať.

Jazda cez kruhový objazd

Aké pravidlá teda na kruhových objazdoch platia, čo by si mali vodiči zapamätať a čomu sa určite vyhnúť? Prinášame vám niekoľko tipov, ako zdokonaliť svoju jazdu, vedomosti a prispieť k plynulej doprave. V opačnom prípade totiž "kruháče" strácajú svoj zmysel.

Ak sa pred kruhovým objazdom (kruhovou križovatkou) nachádza dopravná značka s označením C7 alebo P7, platí, že prednosť v jazde má vodič prichádzajúci do kruhového objazdu a vodič idúci po ňom mu musí dať prednosť. Uplatňuje sa tu totiž základné pravidlo pravej ruky.

Ak dopravné značenie neurčuje inak, prednosť má vodič, ktorý do kruhového objazdu vchádza. Neplatí to, ak je pred vjazdom značka P1 "Daj prednosť v jazde"

Google Maps

​Väčšina kruhových objazdov má však pred vstupom osadenú príkazovú dopravnú značku P1 "Daj prednosť v jazde", vtedy má prednosť vodič, ktorý už je na kruhovom objazde a ku križovatke prichádzajúci vodič mu musí dať v jazde prednosť.

Okrem toho musia vodiči vždy dodržiavať smer jazdy vyznačený šípkami na dopravnej značke pred kruhovým objazdom a znamenie o zmene smeru jazdy dávajú pri vychádzaní z kruhového objazdu alebo pri prechádzaní medzi pruhmi vo viacpruhovom objazde.

​Viacpruhový objazd

V prípade kruhového objazdu s viacerými jazdnými pruhmi platia pravidlá ako v klasickej premávke, pri zmene jazdného pruhu je teda nutné dávať znamenie o zmene smeru jazdy a pre plynulosť cestnej premávky by mal vodič vychádzajúci z kruhového objazdu na druhom, treťom či napríklad štvrtom výjazde využívať primárne vnútorný jazdný pruh.

Bežne sa do vonkajšieho jazdného pruhu sa radia vozidlá opúšťajúce objazd prvým výjadzom, do vnútorného jazdného pruhu (ľavého) sa potom zaraďujú automobily opúšťajúce objazd napríklad poslednou odbočkou

Google Maps

​ Google Maps

​Pokutu síce nedostane ani v prípade jazdy vo vonkajšom pruhu, avšak jazdou vo vnútornom uvoľní cestu vodičom vchádzajúcim do kruhového objazdu (najmä ak je tu stojaca čakajúca kolóna) a pomáha tak udržať plynulosť dopravy.

​Keď bude vodič z kruhového objazdu vychádzať, mal by sa zaradiť do vonkajšieho jazdného pruhu alebo priamo odbočiť k výjazdu z kruhového objazdu bez obmedzenia ostatných vodičov (prednosť má vodič v pruhu, do ktorého prechádzate) za použitia znamenia o zmene smeru jazdy.

Ak vám pred odbočením k výjazdu alebo preradením sa do vonkajšieho pruhu bráni vodič jazdiaci vo vonkajšom jazdnom pruhu (napríklad idúci rovno), musíte počkať a dať mu prednosť.

Google Maps

​Nezabúdajte ani na sledovanie vodorovného dopravného značenia (čiar) - ak sú potom medzi pruhmi plné čiary, predbiehanie je zakázané. Ak sú čiary prerušované, možno predbiehať výhradne z ľavej strany, nie z pravej.

Práve tieto miesta patria aj dnes medzi najnavštevovanejšie, keďže potrebu tankovať si vyžiada každé auto. Najlepším riešením je nájsť samoobslužné čerpacie stanice, kde neprichádzate do styku s inými ľuďmi.

Na bežnej čerpacej stanici obmedzte na minimum kontakt s personálom, pri tankovaní používajte hygienické rukavice alebo jednorázové rukavice a po natankovaní si ihneď umyte ruky alebo si ich aspoň vydezinfikujte dezinfekčným prostriedkom na ruky.

Ten by ste mali vo vozidle voziť v dostatočnej zásobe, avšak niektoré čerpacie stanice vybavili svoje prevádzky pri východe aj stojanom s dávkovačom dezinfekčného prostriedku.

Pri platení využite ideálne niektorú z moderných metód: napríklad bezkontaktnú platobnú kartu či mobilný telefón. Ako sme spomínali, na mnohých čerpacích staniciach je možné bezkontaktné spôsoby platenia využiť aj priamo pri stojane, takže nie je nutné navštevovať predajňu a prichádzať do kontaktu s ďalšími ľuďmi.

A mimochodom, riziko znížite aj tak, že tentokrát naplníte nádrž doplna a na čerpaciu stanicu nebudete musieť tak skoro prísť znova. Okrem toho to prospieva i palivovému systému, o čom sme písali TU.

​​Aj keď sa niektoré opatrenia proti šíreniu koronavírusu zdajú ako drastické a prehnané, vysoká miera opatrnosti je aktuálne namieste. Radšej byť prehnane opatrný, než neskôr ľutovať, čo sme mohli a neurobili. Čím viac budeme tieto opatrenia rešpektovať, tým viac znížime riziko prenosu nákazy a tým skôr sa naše životy vrátia do normálnych koľají.

Nezabúdajte na pravidelnú dezinfekciu najnamáhavejších častí interiéru i exteriéru auta - veko palivovej nádrže, kľučky dverí zvonka i zvnútra, štartovacie tlačidlo/kľúč, volant, radiaca páka a podobne. „Všetky povrchy, ktorých sa dotknete dezinfikujte pred jazdou aj po jazde, obzvlášť pokiaľ s niekým auto zdieľate alebo ste niekoho viezli," hovorí Jana Parmová, vedúca lekárka ŠKODA AUTO.

Buďte teda ohľaduplní, obmedzte kontakt s ostatnými a aj akékoľvek cesty autom iba na tie najnevyhnutnejšie, nezabúdajte na dôkladné umývanie rúk a používajte dezinfekciu. Samozrejmosťou by malo byť najmä pri návšteve spoločných priestorov (napríklad obchody) aj ochranné rúško.

Medzi časté zlozvyky vodičov patrí prekračovanie maximálnej povolenej rýchlosti, nedodržiavanie dostatočného odstupu a taktiež nesprávne využívanie jazdných pruhov.

Posledný spomínaný problém sa pritom najčastejšie prejavuje na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou, ktorá je ešte stále "vo výstavbe" a v podstate nedisponuje ani odstavným pruhom.

I preto je tu počas dňa maximálna povolená rýchlosť znížená na 110 kilometrov za hodinu. Polícia už viac krát poučovala vodičov, ako sa na tomto úseku majú správať a neohrozovať svojou nedisciplinovanou jazdou ostatných účastníkov cestnej premávky.

S otvorením letnej dovolenkovej sezóny teda padne vhod zopakovať si niekoľko jednoduchých základných pravidiel, ako správne využívať jazdné pruhy na trojprúdovej diaľnici.

O niektorých z nich informuje na Facebooku dokonca samotná Polícia Slovenskej republiky so zameraním na Bratislavský kraj a s odkázaním aj na dvojicu previnilcov, ktorých za nesprávnu jazdu na bratislavsko-trnavskej diaľnici D1 nedávno sankcionovala.

Ako teda správne jazdiť na trojprúdovej diaľnici a vyhnúť sa tak zbytočnej pokute i znervózňovaniu ostatných vodičov? Pozrite si niekoľko tipov:

1. Na jazdu je potrebné využívať pravý jazdný pruh vždy, pokiaľ je to možné.
2. Ľavý a stredný jazdný pruh slúžia výlučne na predchádzanie.
3. Predtým, ako začnete predchádzať, sa pohľadom do spätného zrkadla vždy ubezpečte, či sa neblíži rýchlejšie vozidlo. Pokiaľ áno, spomaľte.
4. Po predídení pomalšieho vozidla sa zaraďte späť do pravého jazdného pruhu.
5. Ak je v pravom jazdnom pruhu súvislý rad kamiónov a pomalších vozidiel, môžete jazdiť v strednom jazdnom pruhu.
6. Ak sa do stredného pruhu chce zaradiť súčasne vodič jazdiaci v ľavom i vodič jazdiaci v pravom pruhu, prednosť má vodič radiaci sa z "pomalšieho" pravého pruhu.
7. Ak je na ceste s dvoma a alebo s viacerými jazdnými pruhmi v jednom smere hustá premávka utvárajúca súvislé kolóny vozidiel, v ktorých vodič motorového vozidla môže jazdiť len takou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti vozidiel idúcich pred ním, vozidlá môžu ísť i súbežne vedľa seba.

​Okrem toho, ak sa s autom nachádzate v strednom alebo ľavom jazdnom pruhu, rýchlejšie idúci vodič na vás môže blikať či dokonca trúbiť a aj napriek tomu budete previnilcom práve vy.

V prípade, že stredný alebo pravý pruh nevyužívate na obiehanie pomalšie idúcich vozidiel v pravom pruhu, blokujete tak ostatných účastníkov cestnej premávky a čo najskôr by ste sa mali uhnúť preradením do pravého/stredného jazdného pruhu. V opačnom prípade vám hrozí pokuta až do výšky sto eur.