História je plná bizarných príbehov, pri ktorých zostáva človeku rozum stáť. Dokonale premyslené krádeže, zvláštne zhody okolností či jednoducho (ne)šťastie priniesli neuveriteľné udalosti, o ktoré je škoda sa nepodeliť.
Aj preto ťa dnes vezmeme na cestu priamo do izolovanej Severnej Kórey, ktorej sa pred takmer päťdesiatimi rokmi podarila jedna z najväčších automobilových krádeží, na ktorú aj po desiatkach rokov dopláca Švédsko. Poďme ale postupne.
Prázdne cesty
Bol rok 1989 a americký novinár Urban Lehner, denníkom The Wall Street Journal pridelený v Severnej Kórei, sedel na zadnom sedadle rýchleho sedanu Volvo 144. Cesta v Pchjongjang bola úplne prázdna.
„Volvo z roku 1973 škrípe v úzkych zákrutách, slalomuje cez všetkých päť pruhov cesty,“ napísal v článku z 29. augusta 1989. „V inej krajine by to bola samovražedná jazda, ale v Severnej Kórei jazdí tak málo áut. Na diaľniciach môže mať každý často cestu sám pre seba.“
A tak to platí dodnes. Aj keď neexistujú oficiálne údaje, v roku 2010 sa odhadovalo, že v krajine jazdí menej ako 30-tisíc áut. To znamená, že tento 24-miliónový štát má jednu z najnižších penetrácií autami na svete. „Je pravdepodobnejšie, že poznáte niekoho, kto má lietadlo, než aby ste v Severnej Kórei našli majiteľa auta,“ píše ironicky automagazín Car and Driver.
Novinár Lehner spomína, že všade kam išiel, vozili ich v tom istom Volve. „Mali ste tlmočníka, vodiča, Volvo a boli ste dva týždne rodinou,“ hovorí. „Úprimne, boli to skvelé autá. Aj keď ste slalomovali cez päť pruhov, boli v podstate bezpečné.“ Ako sa však tieto autá vlastne do Severnej Kórey dostali?
