Mám pocit, že dnes sa depresia, lepšie povedané slovné spojenie „mám depku“, používa príliš často. Môže za to dnešná doba? Ak sa nemýlim, v minulosti ľudí podstatne viac obchádzali takéto stavy...
V prvom rade treba rozlíšiť tieto dva pojmy, akými sú „depka“ ako to ľudia často nazývajú, a depresia. Z mojich klinických skúseností viem, že zvyčajne to, čo ľudia nazývajú depka, skutočná depresia nie je. Depresia je duševná choroba, ktorá vyžaduje odbornú liečbu, kým depka je zvyčajne niečo ako občasná smutná nálada, ktorú podchvíľou prežíva každý z nás. Osobne si nemyslím, že depresie ako ochorenia nejako extra pribúda v súčasnosti. V minulosti bola viac tabuizovaná, ľudia ju nevedeli pomenovať a nevenovalo sa jej toľko pozornosti ako dnes. Avšak určite sa pod mieru prežívanej depresie podpisuje aj súčasná doba, ktorá nás príliš oddeľuje od toho, čo je človeku prirodzené. Mám na mysli najmä kontakt s prírodou, ktorý bol pre nás tisícročia taký charakteristický, taktiež osobné vzťahy, ktoré sa v súčasnosti okresali na kontakt prostredníctvom sociálnych sietí a internetu. Mám na mysli to, že v súčasnosti žijeme enormne pretechnizovanú dobu, na ktorú, obávam sa, naše organizmy nie sú biologicky predurčené.
Takže existujú aj stavy podobné depresii, ktoré prežívame občas všetci?
Určite áno. Zoberme si len napríklad smútok. Smútok je pocit, emócia, ktorú niekedy prežíva každý z nás, pretože smútok patrí medzi základné pocity v emocionálnom prežívaní človeka.
A čo je vlastne depresia, čo ju vyvoláva? Čo pri nej človek pociťuje?
Ak hovoríme o depresii, máme na mysli nozologickú jednotku, teda konkrétnu diagnózu. Depresia je klinické ochorenie, ktoré sa používa na označenie chorobne smutnej nálady, spomalenia psychomotoriky a poruchy myslenia. Dôležité je povedať, že príznaky, akými sú depresívna nálada väčšiu časť každého dňa s prežívaným pocitom smútku, prázdnoty, beznádeje, ďalej 50- a viac percentné zníženie záujmu o činnosti, ktoré človek bežne vykonáva, zmeny hmotnosti, poruchy spánku, každodenná únava, prípadne strata energie, zvýšené pocity viny a znížený pocit sebahodnoty, zhoršenie koncentrácie pozornosti, sťažené myslenie, sťažené rozhodovanie, prípadne opakujúce sa myšlienky na smrť, musia trvať minimálne dva týždne vkuse bez výraznejšej zmeny. V takom prípade možno hovoriť o depresii. Ak niektoré z vymenovaných príznakov prežívam jeden-dva dni, potom ďalší deň sa cítim dobre, potom znova príde deň, keď sa cítim horšie, a znova to vystriedajú dni, keď mi je lepšie, v takýchto prípadoch nejde o depresiu.
Počula som, že depresiou dnes trpí každý štvrtý až piaty človek. Je to pravda?
Osobne si myslím, že percento ľudí trpiacich depresiou nie je také vysoké. Oveľa viac prípadov zdanlivej depresie sú v skutočnosti úzkosti a úzkostné poruchy. Veľmi častým javom v našej ambulancii je skutočnosť, že človek príde s tým, že sa roky lieči na depresiu a sťažuje sa, že liečba je viac-menej neúčinná. Preto príde k nám podstúpiť psychoterapiu. Vo mnohých prípadoch sa na základe zrealizovanej psychodiagnostiky preukáže, že v skutočnosti nejde o depresiu, ale o úzkostnú poruchu, čo je úplne iná diagnóza a vyžaduje aj inú liečbu. Chcem tým povedať, že najdôležitejšie je správne diagnostikovanie ťažkostí a jednoznačné potvrdenie alebo vylúčenie depresie ako ochorenia.
Aké sú najčastejšie príznaky depresie? Ako vieme odhadnúť, že ňou trpíme?
Ako som už spomenul, v prvom rade je minimálne dva týždne konštantne trvajúca smutná nálada, strata záujmu o bežné činnosti a záľuby, ktoré človek dovtedy vykonával. Takémuto človeku jeho bežné koníčky už neprinášajú radosť, začne vidieť veci v čiernom svetle, časté sú poruchy spánku, spánok je krátky, prípadne prerušovaný, časté sú takzvané ranné pesimá, keď sa človek v skorú rannú hodinu zobudí a cíti sa vyčerpaný, unavený, bez záujmu a radosti.
Vieme sa z nej „vysekať“ aj sami? Alebo potrebujeme pomoc odborníka?
Ak ide o skutočnú depresiu, sami sa z toho nikdy nedostaneme a jednoznačne potrebujeme pomoc psychológa či psychiatra. Ak je klinická depresia neliečená, vždy sa zhorší a najhorším vyústením sú suicidálne, teda samovražedné sklony. Ešte by som chcel dodať, že mnoho ľudí prežívanú neliečenú depresiu napríklad zapíja alkoholom a dokonca existuje veľa vedeckých štúdií, ktoré poukazujú na to, že za mnohými prípadmi alkoholizmu je v skutočnosti neliečená depresia.
Článok pokračuje na ďalšej strane