Dlhý život plný tragédií, úspechov, sklamaní, osudových zvratov, ktoré by stačili na niekoľko ľudských príbehov. Taký bol život najžiarivejšej hviezdy českého filmu - Adiny Mandlovej. Smer, ktorým sa uberal jej život sa neustále menil.
Adina Mandlová bola krásna, talentovaná, inteligentná a obdivovaná. „Sexsymbol“ 30-tych rokov, ktorého meno spoľahlivo plnilo sály. Súčasne však išlo o nešťastnú a psychicky nevyrovnanú ženu. Bola neodôvodnene podozrievaná z kolaborantských stykov s nemeckými okupantmi.
Adina však sama o sebe tvrdila, že je skôr fľandra (s prepáčením), než herečka. Netajila sa tým, že sa s chlapmi pohráva ako rozmarná mačka s chytenou myšou. Aká však bola jej cesta za slávou na striebornom plátne?
Otcov miláčik
Adina Mandlová vyrastala v rodine mladoboleslavského inšpektora štátnych železníc. Mala troch bratov a jej otec nesmierne túžil po dcére. Dostala zvláštne meno, pretože podľa jeho mienky mala predurčenú skvelú budúcnosť.
Všetci sa museli jeho princeznej klaňať, súrodenci jej vykali. Mala, čo si zmyslela, a otec ju podporoval hlavne v tom, aby sa venovala umeniu a nič si neodriekala. Na jej výchove sa podieľal výhradne on, keď mala osem rokov, zomrel. Adina stratila svoje dobré postavenie a mala zakázané hrať na jej milované piano.
To dieťa nemá srdce, hovorili si ľudia. Pri pohrebe svojho otca totiž neuronila jedinú slzu. Aj keď jej nebolo ešte ani osem. Už ako malá mala Adina Mandlová iný recept na bolesť. Neplakať, búriť sa.
Paríž a jeho nekončené možnosti
Ako šestnásťročnú ju matka, ktorá si našla nového priateľa, poslala do dievčenského parížskeho penzionátu. Po dvoch rokoch ju vylúčili pre zlé správanie. Prepadla herectvu.
V autobiografii spomína, že o panenstvo ju v Paríži ako šestnásťročnú pripravil mladý nadporučík. Mala tam niekoľko milencov a s jedným otehotnela. Všetko vyriešil potrat. Potom sa stala milenkou Huga Haasa, herca známeho z filmu Život je pes. O deväť rokov starší herec už mal skúsenosti a kontakty, a tak svojej milenke vyšliapal cestu.
Až do roku 1937 to skutočne neboli žiadne iné filmy s inými hviezdami, pretože Haas si neželal, aby spolupracovala s „konkurenciou“. Od istej chvíle si cestu slečna Mandlová vedela prešliapnuť sama. „Dokázala byť dobrá a zábavná kamarátka, ale tiež pekná zmija,“ spomína herec Svatopluk Beneš, ktorý od nej dostal aj svoje prvé milostné lekcie. Po rozchode s Haasom, ktorý pred vojnou emigroval do USA, sa však dostala aj k pletkám s „konkurenciou“, ako bol Oldřich Nový a vznikli dnes už klasické filmy, ako napríklad Kristián (1939).
Ďalším kľúčovým mužom v jej živote bol Otakar Vávra, ktorý jej dal šancu v silných ženských charakteroch vo filmoch Kúzelný dom, Pacientka Dr. Hegla a Šťastnú cestu.
Pokus o samovraždu a prvé manželstvo
Z palety vtedajších hercov a režisérov by sa našiel len málokto, kto by Adinu nepoznal intímne. Cez toto všetko však túžila po cite. Po roku 1939 chodila s Fredom Schneinerom-Svítilom, a keď ju opustil, pokúsila sa o samovraždu. Po uzdravení sa vrhla do bezstarostného užívania si života, načo vznikla riekanka „Baarová má oči mandlové a Mandlová má oči barové“. Nerada sa čomukoľvek prispôsobovala a z autorít mala srandu. „Málokedy som rešpektovala zvyky, mravy, zákony a náboženstvá spoločnosti, často som ignorovala aj city jednotlivcov, ktorí mi stáli v ceste za novým cieľom a dobrodružstvom,“ priznala médiám.
Prvýkrát sa Adina vydala za maliara Zdenka Tůmu. Ten však po roku manželstva spáchal v roku 1943 samovraždu, čo ju úplne zdrvilo. Keď sa to Adina dozvedela, volala ako prvej svojej skutočnej priateľke Nataši Gollovej, ktorá jej tiež údajne ako jediná tykala.
Obvinená z kolaborácie
Prekonať ho aspoň na chvíľu jej pomohol herec Vladimír Šmeral, s ktorým sa vraj schádzala už za Tůmovho života. Láska k ženatému hercovi Vladimírovi Šmeralovi ju asi najviac poznačila. „Pre neho bola schopná urobiť všetko, dokonca mu porodila dieťa, ktoré však hneď zomrelo. On sa jej ale po vojne otočil chrbtom, aby nebol tiež za čiernu ovcu,“ hovoril Svätopluk Beneš. Adina natočila počas vojny jeden nemecký film a po vojne bola zatknutá a obvinená pre nemeckú príslušnosť. Aby sa dostala z väzenia, mala udávať hereckých kolegov. Zachovali sa záznamy o jej výpovedi na polícii, že Lída Baarová mala pomer s Goebbelsom, a že pracovala pre gestapo. Oldřich Nový sa zase podľa nej stýkal s esesákmi.
Povojnové obvinenia z kolaborácie niesla veľmi zle: „Nažive som zostala jedine preto, že som vypila skoro celú fľašu whisky, a v bezvedomí som potom vyvrhla väčšinu práškov, ktoré ma mali zabiť,“ uviedla.
Ohováranie, že si začala so štátnym tajomníkom Úradu ríšskeho protektora KH Frankom, vtedy vyvrátil súd. Pokute a vylúčeniu z hereckej obce sa ale nevyhla a nastali skutočne krušné časy. Privyrábala si napríklad predajom šperkov. Keď jej prišiel do cesty bývalý pilot RAF Josef Kočvárek alias Joe Knight, neváhala a vydala sa zaňho, čím získala britskú príslušnosť aj pas. Krátko po februárovom prevrate v roku 1948 opustila Československo.
Pokoj až po boku homosexuála
V Anglicku sa živila ako kuchárka, krajčírka aj pomocníčka v domácnosti. Žiadna idylka a navyše druhý rozvod na krku. Onedlho po ňom ale povedala znova „áno“. Tentokrát sa vydala za bohatého Geoffreyho. „Všetci mi dohovárali, aby som si ho vzala. Na jednej strane neistá existencia, na druhej možnosť bezstarostného života v prepychu a koniec ťažkostí, kto zaplatí činži,“ napísala vo svojej knihe. Čoskoro po svadbe sa ale Geoffrey zmenil a choval sa k Adine dosť majetnícky, teda nič, čo by práve ona bola schopná znášať.
Šťastie a pokoj našla až u svojho štvrtého muža. Keď v roku 1949 začala skúšať istú divadelnú hru, kostýmy navrhoval Ben Pearson, majiteľ veľkého obchodného domu s dámskymi šatami v Yorkshire a salóne v Londýne. Ihneď sa jej zapáčil a nenechala sa odradiť ani tým, že bol Ben „na chlapcov“. Žili spolu 37 rokov.
Na slávnu éru 30-tych rokov už nenadviazala. Ponuku na účasť v českom muzikáli Hello Dolly v roku 1966 odmietla kvôli Štátnej bezpečnosti aj nevraživosti kolegýň.
Tak, ako malé dievča na otcovom pohrebe, aj tým všetkým prešla so cťou a nadhľadom. „Pozerám sa na minulosť bez trpkosti, necítim nenávisť k tým, ktorí sa mi snažili život sťažiť. Všetko, čo som pokladala za dôležité, je teraz bezvýznamné. Dnes už sa tomu len smejem,“ napísala v memoároch, ktorým dala rovnaký názov. Do Česka sa vrátila až umrieť. Mala 81 rokov. Zomrela 16. júna 1991 v meste Příbram ešte vo vtedajšom Československu.
