Zdroj: facebook.com

Škrtiace detské korzety či zlámané nohy. Kuriózne módne výstrelky, o akých si ešte nepočul

Radka Rosenbergová 01.06.2021, 02:00
  • Ak si dievčatá zväzovali chodidlá, našli si dobrého manžela
  • Namiesto pančušiek si dámy poprašovali lýtka
  • Čím väčšie sukne, tým mali lepšie postavenie v spoločnosti

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

Kedysi bolo staré známe pre krásu sa trpí až príliš autentické. Ženy sa neštítili obliecť si čokoľvek, čo sa v minulosti považovalo za módny hit. Dokonca ani vtedy, ak im takéto kúsky spôsobovali bolesť.

Príliš úzke korzety

Vieš si predstaviť, že by si mal okolo drieku tak silno utiahnutý korzet, až by si v ňom nedokázal dýchať? Toto bolo celkom bežné, najmä vo Francúzsku v 19. storočí. Bizarný módny trend fičal roky a počas toho obdobia žene úplne zdeformoval driek. Za cenu obrovských bolestí a útrap mali Francúzky postavu presýpacích hodín.

Korzety naprieč minulosťou. Démonizované objekty, ktoré od žien vyžadovali viktoriánski muži.

Kovová konštrukcia korzetu im však neraz spôsobovala mdloby, problémy s dýchaním či vnútorné krvácanie. Okrem toho trpeli závažnou svalovou atrofiou a pevné šnurovanie mohlo viesť k deformácii hrudného koša či k poškodeniu orgánov.

Zdroj:  Flickr.com

Zväzovanie chodidiel

Táto módna kuriozita sa objavila najmä v Číne okolo roku 960 a pretrvala viac ako tri storočia. Rozšírila sa z najvyšších panovníckych dvorov k bohatým elitám a nakoniec z mesta na vidiek. Ženy to robili najmä preto, aby si našli dobrého manžela. Mužom sa totiž páčili drobné chodidlá, dokonca ich považovali za príčinu dobrého a pokojného manželstva. Podľa odborníčky chceli takto zabezpečiť, aby mladé dievčatá nehybne sedeli a pomáhali tkať, vyrábať topánky, rohože, či rybárske siete.

Krutá praktika aj vizuálne: Takto si Číňanky zaväzovali nohy

Dievčatá žili v domnienke, že takto dokážu zabezpečiť zvyšok rodiny a nájsť si bohatú partiu. Zviazané chodidlá boli pre mnohých mužov mimoriadne atraktívne, pretože vďaka nim mala žena jemnejšiu chôdzu, čo pôsobilo oveľa ženskejšie. A ako to vôbec vyzeralo? Zhrubnutú kožu zjemnili máčaním chodidiel v teplej vode a pomocou látky ich pevne zviazali. Aby sa prsty dokázali prispôsobiť a zdeformovali sa, preväzovali sa po niekoľkých dňoch a čoraz pevnejšie. Tento proces vykonávali dva mesiace, až nakoniec prsty zlomili. Ženy mávali infekcie a zrastené chodidlá im sťažovali chôdzu.

Zdroj:  Flickr.com

Zaprášené lýtka

Presúvame sa do čias druhej svetovej vojny, keď bol nylon veľmi vzácny. Vyrábali sa z neho totiž padáky pre vojakov. Chudobnejšie dámy si tak nemohli dovoliť kúpu drahých pančušiek. Vynašli sa však mimoriadne kreatívne. Nohy si potierali práškom z instantnej omáčky a zozadu si nakreslili tenkú čiaru, ktorá by imitovala vzhľad nylonových pančušiek.

Obrovské sukne

Začiatkom 19. storočia sa dostali do Európy niekoľko vrstvové sukne, ktoré boli znakom určitého postavenia žien v spoločnosti. Čím viac spodničiek mala dáma na sebe, tým bola bohatšia. Do roku 1860 boli sukne také široké, že moderne oblečené ženy sa už nezmestili cez dvere. Šaty boli ušité aj zo 70 metrov látky. Takýto nepraktický módny hit bol však bežný niekoľko storočí.

Zdroj:  Flickr.com

Detské podpätky a korzety

Začiatkom 18. storočia trápili deti nosením topánok na podpätku. Malé ratolesti dokonca obliekali ako dospelých. Dievčatká nosili sťahujúce a zoštíhľujúce korzety, chlapcov zas obliekali do brnení. Ani tie najmenšie deti to nemali jednoduché. V 18. storočí nosili kojenci obrovské dlhé róby zo zlatého saténu zdobeného hodvábnymi a striebornými stuhami.

Jedovatá zelená

Vo viktoriánskej ére ženy obľubovali zelené šaty. Tie sa farbili arzénom, ktorý ich nositeľkám spôsoboval rôzne kožné problémy či dokonca smrť. V roku 1861 zomrela na otravu z arzénových šiat iba devätnásťročná kvetinárka Matilda Scheurerová. Šaty si poprášila práškom v krásnej zelenej farbe, ktorý pri každom jednom pohybe vdýchla. Brilantný odtieň tohto zeleného pigmentu, ktorý sa používal na farbenie šiat a vlasových ozdôb, sa dosiahol zmiešaním medi a vysoko toxického oxidu arzenitého alebo „bieleho arzénu“, ako bol vtedy známy. Posledné dni pred Matildinou smrťou predstavovali obrovské muky. Zvracala zelenú vodu, bielka jej zozeleneli, pričom svojmu lekárovi tvrdila, že všetko videla nazeleno. Každých päť minút mala kŕče a penu v ústach, ktorá jej vytekala aj z nosa. Zozeleneli jej dokonca aj nechty a nebezpečná látka napadla žalúdok, pečeň a pľúca. Privysoká daň za krásu.

Zdroj:  pexels.com

Smrteľný lesk

Začiatkom 20. storočia boli ľudia posadnutí lesklými topánkami. Obzvlášť populárna odroda lakov na topánky bola vyrobená z toxickej, ale tiež vysoko lesknúcej chemikálie, nitrobenzénu, ktorú nechávali zaschnúť. Pokiaľ si topánky obuli skôr, ako látka uschla, mali obrovské zdravotné komplikácie. Omdlievali, zmodreli im chodidlá a kuriozitou je, že vplyv nitrobenzénu na jeho nositeľa bol ešte nebezpečnejší, ak požil alkohol. Počas zábavy na plese tak mohol nositeľ tejto módnej vychytávky umrieť.

Žiarivé vlasy

V roku 1917 začala americká spoločnosť Radium Corporation zamestnávať niekoľko mladých žien v továrni na výrobu hodiniek, aby pracovali s farbou na báze rádia. Továrenský protokol požadoval, aby si ženy navlhčili svoje rádiom nafarbené štetce perami. Tak sa farba jednoduchšie nanášala. V tom čase sa rádium nepovažovalo za nebezpečné a ženy tiež používali farbu na nechty, aby ich rozžiarili, dokonca si ju dávali aj do vlasov. V priebehu niekoľkých rokov zopár z nich zomrelo. Jedna žena sa otrávila tak, že jej v tme žiarili vlasy.

Zdroj:  unsplash.com