Zdroj: unsplash.com

Prvé pivo pili Číňania pred 9-tisíc rokmi. Nespájalo sa však iba so zábavou, bolo súčasťou pohrebného rituálu

Radka Rosenbergová 05.09.2021, 12:00

Najnovšie výskumy naznačujú, že alkohol mal v starovekých kultúrach dôležitú spoločenskú úlohu. Ani v prípade starovekého piva nešlo o výnimku. Pilo sa najmä pri rituálnych hostinách.

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

Archeológovia objavili na juhu Číny vzácne artefakty, z ktorých naši predkovia vraj pili pivo. Sú staré 9-tisíc rokov, no vyzerá to tak, že tento obľúbený alkoholický nápoj nekonzumovali len tak pre zábavu, uvádza portál sciencealert

Hrnce sa našli v rozsiahlej mohyle asi 80x50 metrov veľkej, ktorá bola obklopená hlbokou priekopou. Obsahovala dve ľudské kostry a niekoľko jám s kvalitnými keramickými nádobami. Tie boli zdobené bielou farbou a často aj abstraktnými vzormi.

Išlo pritom o jednu z najstarších maľovaných keramík, aké sme kedy objavili. Navyše - vedci predpokladajú, že pitie piva bolo súčasťou akéhosi rituálu súvisiaceho s pochovávaním mŕtvych. Niektoré z nádob na tekutinu mali veľkosť podobnú dnešným pohárom, zatiaľ čo sedem z nich malo dlhé hrdlo. V minulosti sa používali najmä na pitie alkoholu.

Archeológovia analyzovali z keramických nádob najmä škrob, fytolity (zachované zvyšky rastlín) a huby získané z vnútra nekrytých predmetov, ktoré sa potom porovnali so vzorkami odobratými z okolitej pôdy. Našli sa tam zvyšky, ktoré veľmi dobre zodpovedajú tým po kvasení piva. Navyše sa v miestnej pôde ani v iných artefaktoch nájdených na tejto lokalite prirodzene nevyskytovali.

Nevyzeralo tak, ako ho poznáme dnes

Na varenie alkoholu sa podľa odhadov používala ryža, obilie a neznáme hľuzy. Na podporu fermentácie mohli byť pridané ryžové šupky a ostatné časti rastlín. Vďaka analýze zvyškov v nádobách sme zistili, že slúžili na uchovávanie piva v tom najvšeobecnejšom zmysle slova - bolo vyrobené z kvaseného nápoja z ryže, obilniny menom Slzovka a neidentifikovaných hľúz,“ uviedol spoluautor výskumu Jiajing Wan. Toto staroveké pivo sa veľmi nepodobalo tým dnešným. Išlo o mierne kvasený sladký nápoj, ktorý mal pravdepodobne zakalenú farbu,“ dodal vedec.

Zaujímavosťou je, že sa pivo v tejto oblasti začalo pripravovať tesne po tom, čo tu vôbec domestikovali ryžu, z ktorej ho vyrábali. Tú domestikovali niekedy medzi desiatym a šiestym tisícročím pred naším letopočtom.

Analýza zvyškov v hrncoch tiež preukázala stopy plesní, ktoré sa používali pri výrobe piva. Podobali sa plesni koji (čiže Aspergillus oryzae), tá sa vo východnej Ázii používa na výrobu saké a ďalších fermentovaných ryžových nápojov. Plesne pôsobia ako činidlá v oboch fázach procesu výroby piva: sacharifikácii (premeny škrobu na cukor pomocou enzýmov) a kvasenia (premeny cukru na alkohol).

Tím, ktorý stojí za touto novou štúdiou, si myslí, že pivo vtedy mohlo slúžiť tiež ako rituálový nápoj. Zistenia naznačujú, že pitie piva bolo základným prvkom prehistorických pohrebných rituálov v južnej Číne, čo prispelo k vzniku komplexných poľnohospodárskych spoločností o štyri tisícročia neskôr, píšu vedci vo svojom publikovanom príspevku. Navyše, keramiku našli v blízkosti hrobov v neobývaných oblastiach, preto došli vedci k záveru, že nádoby s pivom boli pravdepodobne používané pri rituálnych obradoch spojených s pochovávaním.

Zdroj:  unsplash.com