Média ho nazvali ,,Stravovanie pre zdravie planéty.“ Je to návrh na ochranu Zeme, ktorý vytvorilo 30 odborníkov na výživu zo šestnástich krajín sveta v rámci komisie EAT- Lancet. Stravovanie spočíva vo vytvorení si nových návykov.
Červená každodennej konzumácii mäsa
Práve tento krok ťa bude stáť najviac úsilia. Kým pri červenom mäse by si mal dávku znížiť na jeden hamburger týždenne alebo veľký steak mesačne, kuracieho alebo morčacieho mäsa si za týždeň môžeš dať niekoľko porcií. Zvyšok bielkovín by mal pochádzať z rastlín. Odporúča sa každodenná dávka orechov a strukovín ako napríklad fazuľu, cícer alebo šošovicu. Ovocie a zelenina by mala zaberať polovicu každého taniera. Znížiť by sa mal príjem škrobovej zeleniny, teda zemiakov alebo batátov.
Gramy na tanieri
Ak sa pozrieme na to podrobnejšie, denná strava by mala obsahovať: 50 gramov vlašských orechov, 28 gramov rýb, 13 gramov vajec, 14 gramov červeného a 29 gramov kuracieho mäsa, 232 gramov celozrnnej stravy, napríklad chlieb alebo ryža, 50 gramov zemiakov, 250 gramov mliečnych výrobkov, 300 gramov zeleniny a 200 gramov ovocia. Strava povoľuje aj konzumáciu 31 gramov cukru a 50 gramov olivového oleja alebo olív.
Celosvetová zmena
Strava prináša obrovskú rozmanitosť, keďže jedlá sa môžu kombinovať tisíckami rôznych spôsobov. Je flexibilná a vhodná vo všetkých kútoch sveta, no zmeny v stravovacích návykoch si vyžaduje takmer všade. Kým Európa a Amerika by mali masívne obmedziť príjem červeného mäsa, Východná Ázia by mala znížiť konzumáciu rýb a Afrika obmedziť škrobovú zeleninu. Na dosiahnutie pozitívnych výsledkov naprieč svetom strava odporúča znížiť príjem cukru a mäsa o 50 percent, zatiaľ čo príjem orechov, ovocia, zeleniny a strukovín by sa mal zvýšiť aspoň dvojnásobne.
Dlhší život
Hoci pomerne nedávno, v roku 2011, dosiahla svetová populácia sedem miliárd, v súčasnosti sa pohybuje už okolo 7,9 miliárd. Očakáva sa, že do roku 2050 dosiahne desať miliárd obyvateľov a naďalej bude neustále stúpať. Jedným z problémov každoročného vysokého nárastu populácie je práve budúcnosť stravovania. Vedci tvrdia, že práve tento typ novej stravy by ročne zabránil až jedenástim miliónom úmrtiam.
Neplytvajme
Aby tento druh stravovania fungoval, okrem vyváženej stravy treba zmenšiť potravinový odpad aspoň o polovicu. Zníženie plytvania potravinami je základom pre pokles emisií skleníkových plynov. Využívanie pôdy na pestovanie potravín alebo hospodárenie predstavuje približne štvrtinu globálnych emisií skleníkových plynov. Rovnaké množstvo dosahuje aj elektrina a kúrenie, čo je oveľa viac v porovnaní s vlakmi, lietadlami a automobilmi po celom svete. Jednou z najväčších hrozieb pre vodu je poľnohospodárstvo, ale aj výroba potravín. Na zavlažovanie sa spotrebuje až 70 percent svetových sladkovodných zdrojov.
