Televízne šoty z Banskej Štiavnice leto čo leto zaznamenávali prácu študentov a pedagógov z bratislavskej Fakulty architektúry STU na jednom zo spustnutých meštianskych domov v historickom centre. Pred pár dňami v ňom, už kompletne vynovenom, otvorili detašované pracovisko Katedry ochrany a tvorby v pamiatkovom prostredí. Budú sa v ňom organizovať najmä netradičné vzdelávacie a vedeckovýskumné aktivity fakulty, ale i platené vzdelávacie aktivity, nielen pre študentov architektúry a architektov, ale aj pre iné profesie.
Živé kontakty so zahraničím sú jednou z najvýraznejších čŕt dnešného štúdia na tejto katedre i na celej fakulte. Nečudo -- hoci sú potrebné aj v iných odboroch, pre budúcich architektov je nesmierne cenná už možnosť vlastnými zmyslami vnímať veľké diela minulosti i súčasnosti.
Poslucháčke šiesteho ročníka Silvii Kováčikovej je to jasné už dávnejšie. Šesť mesiacov trval jej výmenný pobyt v Belgicku, v rámci podporného vzdelávacieho programu EÚ Sokrates Erazmus. Absolvovala čosi ako medzinárodný postgraduál o tvorbe v pamiatkovom prostredí, takže štúdium na našej fakulte architektúry ukončí s touto špecializáciou. "Univerzita v Leuvene je pre túto oblasť tvorby veličinou. Experti z celého sveta poskytujú najčerstvejšie informácie z odboru, osobné skúsenosti svetových autorít, obrazový materiál, aký sa neraz ešte nenájde ani v knihách... Asi až neskôr v praxi docením, čo všetko som tam popri štúdiu získala navyše," vraví študentka.
Možnosti sa z roka na rok rozširujú. Záleží na iniciatíve škôl i jednotlivých katedier, aké kontakty so zahraničnými v odbore nadviažu, aby vzdelávací štandard potisli zasa o kúsok vyššie -- napriek finančnej šlamastike našich škôl. Veď styky vysokých škôl so zahraničím patria k významným kritériám evalvácie -- medzinárodného hodnotenia ich kvality.
"Z prostriedkov Európskej únie sa v rámci spomenutého programu hradí študentom, doktorandom či pedagógom štipendium a časť nákladov spojených s cestou a s pobytom v zahraničí, napríklad s poplatkami za štúdium," vysvetľuje doc. Ing. Eva Kráľová, CSc. "Našťastie, lebo z ministerstva na to nedostaneme ani korunu. Dosť úsilia nás stojí zabezpečiť pobyt zahraničného hosťa u nás, ale s tým si na domácej pôde predsa len poradíme ľahšie."
"Na našom zameraní týkajúcom sa obnovy pamiatok a kultúrneho dedičstva končí každý rok od trinásť do dvadsať študentov. Usilujeme sa, aby počas štúdia každý z nich absolvoval nejakú cestu do zahraničia. Keď už nie pobyt v Belgicku, tak aspoň workshop alebo exkurziu," vraví vedúci katedry doc.Ing.arch. Pavel Gregor, PhD.
V posledných troch rokoch každý z ich poslucháčov pobudol aspoň týždeň za hranicami. Petra Gojdičová sa, napríklad, zúčastnila dvoch medzinárodných workshopov -- vo Florencii a v Banskej Bystrici.
Vážna hra na prax
Študenti v tímoch pracujú na workshope na jednotne zadanej úlohe. Vo Florencii päť dní pripravovali na nové využitie opustenú mestskú vilu, v Banskej Bystrici stredoveký barbakan. "Človek sa viac uvoľní, popustí uzdu fantázii," vravia budúce architektky o odlišnostiach workshopu od bežnej školskej výučby. "Nejde o konštrukčné riešenie, skôr o zaujímavú ideu, podporujúcu vzájomnú spoluprácu."
Pedagógovia až dodatočne priznali, že sa miešaných tímov dosť obávali, našťastie, zbytočne. Naopak, vo Florencii sa ukázalo, že na záverečnú syntézu a prezentáciu hotových prác si vo všetkých kolektívoch vybrali práve slovenských študentov. Všimli si, že ich odborné vystupovanie i jazykový prejav mali úroveň.
Nemenej vážnym cieľom workshopov je priviesť budúcich architektov k tomu, aby sa dokázali zorientovať v cudzom kultúrnom prostredí, akceptovať tamojšie životné podmienky, ľudí, presadiť svoju myšlienku, zorganizovať jej realizáciu.
"To všetko je už príprava našich absolventov na pôsobenie a prácu na jednotnom trhu zjednotenej Európy," vraví Eva Kráľová.
"Ale najväčším prínosom tak či onak zostávajú kontakty," pripomína Pavel Gregor. "Viete, že práve vo Florencii sme znovu oživili kontakty s Brňanmi a Pražanmi, ktoré sa po rozdelení republiky dosť utlmili? A to sa týka i ďalších štátov. U študentov takéto kontakty neraz priamo ovplyvnia ich neskoršiu profesijnú dráhu. Náš niekdajší poslucháč, dnes interný ašpirant, Ľuboš Hazucha, vyhral medzinárodnú súťaž na logo nadácie, ktorá florentské workshopy organizuje, a teraz má nádej dostať sa tam na polročnú stáž."
"Ja si dodnes píšem s architektami, ktorých som spoznala v Belgicku. S niektorými som sa odvtedy už aj stretla. Posielajú mi mailom svoje práce a vskutku sa nedá vylúčiť, že po absolvovaní školy budeme spolupracovať," pritakáva šiestačka Silvia. "Prečo nie?"
Únik mozgov
Mnohí dnešní študenti lepšie poznajú západnú Európu než naše susedné štáty. Docentka Kráľová si myslí, že je to len dočasné, presviedča ich, že architektovi dá veľa práve poznanie najbližších krajín, s ktorými nás spájajú obdobia spoločného vývoja, stáročné komunikovanie a príbuzné kultúrne tradície. Architektúru predsa formujú aj klimatické podmienky a dostupné materiály. Regionálne rozdiely majú svoje hlbšie príčiny a ich poznanie môže budúcich odborníkov viesť a inšpirovať. Nie náhodou sa vraví, že na domácu kultúru začne človek hľadieť inými očami, až keď si ju porovnáva s cudzou. A architekt na trhu Európskej únie -- trebárs ako účastník medzinárodných súťaží -- neraz bude stáť pred požiadavkou preniknúť pod kožu kultúrnej identity krajiny, kde sa plánované dielo má stavať.
Nepohltí nám však tento trh po čase príliš veľa architektov z tých, ktorých si dnes nie bez ťažkostí vychovávame?
"Zatiaľ je naše hospodárstvo v takom stave, že ich je viac, než náš domáci trh uživí," usmieva sa doc. Gregor. "Nemáme presné štatistiky, ako sa uplatňujú naši bývalí absolventi, vieme však, že napriek situácii ani jeden nie je nezamestnaný. To o niečom vypovedá."
Zatiaľ má kratšiu či dlhšiu zahraničnú skúsenosť päť až desať percent našich mladých architektov. "Aj ja mám také správy," prikyvuje Eva Kráľová. "A myslím si, že výpredaja mozgov v tejto oblasti sa netreba báť. Tvorba architektúry sa dnes dá organizovať tak internacionálne, že niet dôvodu, prečo by sa na nej nemohol zúčastňovať aj našinec sediaci v tunajšej projektovej kancelárii. Možnosti trhu sa rozšírili. Preto sa snažíme pripraviť študentov tak, aby na ňom uspeli."
Šiestačka Silvia priznala, že posiela svoje životopisy do Anglicka, Írska, Francúzska i Belgicka -- so zreteľom na to, že dnes už dostatočne ovláda i francúzštinu. Pritom dobre vie, že vo všetkých týchto krajinách si strážia pracovný trh a zahraničný architekt sa k pracovnému povoleniu nedostane len tak ľahko. Musel by zamestnávateľa presvedčiť o svojich špeciálnych kvalitách. "A to je na diaľku dosť ťažké," krčí plecami Silvia.
Petra Gojdičová sníva o Írsku -- o praxi, počas ktorej by sa spolu s kolegyňou zdokonalili v jazyku. "Nerobíme pre to toľko ako Silvia, spoliehame sa na Slováka, stavebného inžiniera, ktorý sa tam usadil. Sľúbil, že nás pomôže ubytovať a my potom budeme môcť osobne navštíviť tamojšie architektonické kancelárie a ukázať svoje práce."
Vyššie sebavedomie
Mladí sa teda zahraničia neboja. Ba ani nadmerný rešpekt akoby pred ním nemali -- sčasti pre lepšie jazykové znalosti, než majú staršie generácie, sčasti pre vyššie sebavedomie. Zvýšili si ho vraj práve v cudzine. "Videla som, ako pracujú študenti odinakiaľ - Taliani, Francúzi, Španieli, Česi, Bielorusi, a tak dnes už mám istotu, že to, čo nás naučia na tejto fakulte, je plne porovnateľné so štúdiom v zahraničí," tvrdí Petra. "Povzbudilo ma to," dodáva.
Za šírenie škodlivej národnej zakríknutosti medzi Slovákmi viní docentka Kráľová i médiá, no najmä politikov, ktorí vraj pričasto opakujú, v čom všetkom ešte za Európou zaostávame. "V našej brandži nezaostávame, máme len málo realizačných možností, aby to aj navonok bolo lepšie vidieť," zdôrazňuje.
Ktovie, možno je na príčine i naša spoločenská výchova, podľa ktorej sa nepatrí vychvaľovať sa. Všade to neplatí. Niekde sa mladí otvorene presadzujú aj tak, že "bezostyšne" kdekoho presviedčajú o svojich údajných schopnostiach.
Pedagógom je zoči-voči mladým, širšie rozhľadeným dnes ťažšie ako voľakedy udržať si odbornú autoritu. Bedlivo musia sledovať, čo sa deje v odbore a využiť každú možnosť aktívne sa v ňom presadzovať. Ako pedagógovia na katedre, ktorú sme navštívili -- doc. Gregor už prednášal na univerzitách vo Veľkej Británii, doc. Kráľová na spomenutej fakulte architektúry vo Florencii. Obaja tiež môžu ako pedagógovia využiť skúsenosti z vlastnej odbornej práce.
Aj zahraničné návštevy u nás sú dôležité. Svet je ešte plný nedostatočných a zastaraných informácií o našej krajine, ktoré sa žiada uvádzať na pravú mieru -- najlepšie naživo. Taliansky pedagóg, ktorý prišiel na workshop do Banskej Bystrice, na konci pobytu prezradil, že k nám cestoval s veľkými obavami. V treťom vydaní staršieho talianskeho bedekra sa totiž dočítal, že návšteva tohto "mestečka" sa neodporúča - má vraj len zopár pamiatok, špinavé prostredie a talianskymi autami sa po našich cestách nedá jazdiť. Napokon sa talianska výprava donekonečna rozplývala nad celodenným živým ruchom banskobystrického centra.