Der Standard
Optimisti o NATO tvrdia, že aj napriek komplikovanej situácii, ktorá nastala po rozpade bipolárneho sveta a zániku Varšavskej zmluvy, sa NATO novým podmienkam rýchlo prispôsobilo a bezpečnostné vákuum, čo zanechal rozpad ZSSR, vyplnilo Partnerstvom za mier. Robustné rozšírenie na pražskom summite aliancie možno interpretovať jednoznačne ako dôkaz jej životaschopnosti. NATO bude zohrávať kľúčovú úlohu aj pri budovaní systému efektívnej celoeurópskej obrannej a bezpečnostnej politiky. Pesimisti s obľubou hovoria, že reforma Severoatlantickej aliancie prichádza neskoro a priepasť medzi Európou a USA je už príliš hlboká. Pád východného bloku, a tým aj zánik vážneho protivníka, len urýchlil rozhodnutie americkej vlády -- a to ešte pred Bushovým nástupom -- vydať sa na samostatnú cestu. Udalosti 11. septembra 2001 snahy Američanov o samostatné konanie ešte zintenzívnili, pokračuje denník. Priepasť medzi Amerikou a Európou porastie aj z finančných dôvodov -- kým Američania budú na obranu vydávať ročne 350 miliárd eur, ich 17 európskych partnerov dokázalo "zozbierať" na tento účel približne 160 miliárd eur. (Má NATO budúcnosť?, Christoph Prantner, Erhard Stackl, 21. 11.)
Nezavisimaja gazeta
Európa završuje svoju geopolitickú definíciu. Tie krajiny, ktoré sú momentálne na zozname kandidátov, prijmú. Ostatní budú na dvere NATO klopať dosť dlho. Najbližšie dve desaťročia sa aliancia bude zaoberať "strávením" nových členov. Amerika alianciu potrebuje, lebo je jedným z najdôležitejších nástrojov americkej prítomnosti na európskom kontinente. Obrazne povedané, NATO je EÚ plus Amerika. Nechať Európu samu s EÚ považujú Američania za nerozumné. Keď sa hovorí o rozšírení NATO, netreba zabúdať na Áziu. Fakt, že Čína v súčasnosti nevystupuje proti rozšíreniu na východ a hľadá kontakty z alianciou, je významný. Ani Čína, ani Rusko však nie sú v súčasnosti schopné pomôcť národným armádam finančne ani technicky. Preto sa všetky oči upierajú na Ameriku. (Posledné rozšírenie NATO, Nikolaj Zlobin, 21. 11.)
StoryEditor