Medziročná inflácia v auguste po prvýkrát v tomto roku klesla pod osem percent. Oproti augustu minulého roka vzrástli spotrebiteľské ceny o 7,2 percenta. V porovnaní s júlom tohto roka ceny tovarov spotrebiteľského koša dokonca klesli o desatinu percenta. Pod pozitívny vývoj sa podpísal bázický efekt. Práve v auguste minulého roka vláda zaviedla do praxe balíček zvyšovania spotrebných daní.
Aj napriek tomu až taký pokles cien analytikov prekvapil. Vývoj cenovej hladiny bol pozitívne ovplyvnený aj znížením cien potravín. Tie klesli o celé jedno percento, keď oveľa miernejšie rástli hlavne ceny mäsa. Inflácia bola lepšia aj ako očakávania Národnej banky Slovenska. Podľa hovorcu centrálnej banky Igora Baráta na infláciu malo vplyv aj pokračujúce znižovanie cien obchodovateľných tovarov bez pohonných látok. "Takisto neschválenie reformy vysokého školstva posunie zvýšenie cien internátov do budúceho roka a neprejaví sa to v tohtoročnej inflácii," domnieva sa analytik ING Bank Ján Tóth.
Vplyv vývoja cien v bázickom roku 2003 tak pravdepodobne pretrvá aj v ďalších mesiacoch tohto roka, čo by malo znamenať ďalšie zmiernenie dynamiky rastu cien na medziročnej báze. "Hlavným rizikom ďalšieho vývoja spotrebiteľskej inflácie však i naďalej bude neistý vývoj cien ropy na svetových trhoch, ktorý sa v auguste premietol do polpercentného rastu cien v odbore doprava," uviedol analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. V septembri by mal podľa NBS v rámci cien potravín pokračovať pokles cien zeleniny vrátane zemiakov, ako aj cien ovocia a mäsa. Dosah na cenovú hladinu môžu mať aj ceny pohonných látok, ktorých vývoj bude závisieť od situácie na svetových trhoch s ropou. V súvislosti so začiatkom školského roka je možné očakávať rast cien služieb spojených so vzdelávaním.
Podľa aktualizovaného menového programu NBS na tento rok by sa koncoročná inflácia mala pohybovať v rozmedzí 5,7 až 7 percent. Podľa Blaščáka by sa mohla pohybovať v pásme 6,5 až 7 percent. Rovnako aj Tóth sa prikláňa k hornej hranici rozpätia.