Regulácia kultivuje svoj protiklad

Keby naozaj chcela, vládna propaganda v Zimbabwe by čierny trh mohla použiť ako dôkaz hektickej hospodárskej aktivity tvárou v tvár kolabujúcej ekonomike, 70-percentnej nezamestnanosti a 700-percentnej inflácii. Kým v krajine ešte existoval cestovný ruch, na blších trhoch sa predávali len suveníry. Dnes na nich nájdete všetko, čo chýba v prázdnych supermarketoch. Formálna ekonomika sa hromadne presunula do sivej.
"Nachádzame sa v bizarnej situácii," myslí si John Hawkins, profesor ekonómie na University of Zimbabwe v Harare. Medzinárodné inštitúcie hospodárstvo Zimbabwe hodnotia ako beznádejne preregulované. Naopak, liberálni ekonómovia v tej istej súvislosti začínajú hovoriť o triumfe laissez faire. "Obidva postrehy sú presné," tvrdí Hawkins. Zimbabwe je teda krajinou, kde pokus o absolútny socializmus vyústil do najranejšej formy kapitalizmu.
Komu a ako sa to podarilo? Čierny trh v krajine vytvoril sám diktátor Robert Mugabe, keď sa prvé symptómy hospodárskeho kolapsu po znárodnení belošských fariem pokúsil odvrátiť reguláciou cien. Dodávatelia boli nútení predávať za ceny, ktoré nepokryli ani výrobné náklady. Tento krok promptne vyprázdnil formálne supermarkety. Dopyt po všetkom, od zahraničnej meny cez palivo po kukuricu, celkom prirodzene uspokojil paralelný trh.
Ten prišiel s vlastnou štruktúrou spotrebiteľských cien, ktoré zohľadňovali skutočné náklady spojené s podnikaním v podmienkach kolabujúceho hospodárstva. Mugabe opäť reagoval geniálne. V situácii, keď jeden americký dolár na čiernom trhu stál vyše 1 500 zimbabwianskych dolárov, diktátor výmenný kurz centrálnej banky zmrazil na smiešne nadhodnotených 55:1. V Zimbabwe odvtedy nie je núdza o každodenné absurdné drámy.
Ak si cudziu menu vymeníte v banke alebo za čokoľvek zaplatíte kreditnou kartou, napríklad zubná pasta dnes v Harare vyjde na 20 amerických dolárov. Nedávno v politike centrálnej banky došlo k istej "liberalizácii". Fixný kurz bol "prispôsobený realite" smerom k hodnote 900:1. Bohužiaľ, až v situácii, keď flexibilnejší čierny trh za jeden americký dolár ponúkal vyše 8 000 zimbabwianskych dolárov. Inflačná špirála sa točí ako gramofónová platňa.
Na fixnom kurze najviac strácajú dovozcovia tovaru a služieb. Ich skutočné náklady sú podľa neoficiálneho kurzu oveľa vyššie, než im uverí Mugabeho centrálna banka. Prirodzeným dôsledkom je paralelný import. Keďže s nesolventnými štátnymi dovozcami v zahraničí nikto nekomunikuje, do Zimbabwe denne vďaka cezhraničnej korupcii mieria stovky súkromných kamiónov s tovarom z Južnej Afriky. Ako hovoria liberálni ekonómovia: triumf laissez faire.
Je zrejmé, že Mugabe svojím núteným socializmom v mnohých obyvateľoch Zimbabwe vyvolal podnikateľského ducha. Na blších trhoch po celej krajine sa vedľa plastových fliaš s nedostatkovým benzínom váľajú vrecká s kukuricou. Pôvodné logo humanitárnej organizácie Canadian International Development Agency na nich prekrýva vrstva čiernej farby. Čierny trh má aj svoju neopakovateľnú atmosféru. "Ruch ako na Wall Street," pochvaľujú si priekupníci, ktorí vraj v Zimbabwe nikdy predtým nezažili toľko hektickej ekonomickej aktivity.
Toto všetko sa odohráva v krajine, kde podľa Mugabeho vyjadrenia prebieha "marxistická revolúcia". Jej vyvrcholením bolo znárodňovanie belošskej pôdy. Odvtedy je jej súčasťou "regulačná hospodárska politika", ktorá má "stabilizovať pomery". Toľko teória. V praxi Mugabe ničí trhové mechanizmy a pracovné miesta, čím bežných občanov vytláča do sivej ekonomiky. Tým ich paradoxne oslobodzuje od svojich vlastných regulácií a reštrikcií v rámci formálnej ekonomiky.
Komentátori, ktorí sa opierajú o oficiálne makroekonomické ukazovatele, v Zimbabwe už niekoľko rokov očakávajú skorý hospodársky kolaps. Obyvatelia to vidia inak. Ich hospodárstvo je svojím spôsobom funkčné. Jeden z kľúčových riadiacich postov v ňom bezpochyby patrí Mugabemu, ktorý svojimi socialistickými intervenciami dodáva potrebné impulzy a vnútornú dynamiku miestnemu kapitalizmu.
(Autor je novinár)