Generálna prokuratúra Slovenskej republiky IV Gn 3047/01 -- 19
Bratislava, 16. januára 2002, Por. č. Č. 1/2
Stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre k trestnému postihu protiprávneho konania pracovníkov odťahových služieb podľa § 237 Trestného zákona
Ten, kto podmieňuje vydanie vozidla odtiahnutého bez vedomia a súhlasu jeho majiteľa, resp. oprávneného užívateľa (ďalej len prevádzkovateľ vozidla), jeho prevádzkovateľovi zaplatením úhrady za odtiahnutie vozidla, dopúšťa sa trestného činu útlaku podľa § 237 Trestného zákona, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotné odtiahnutie bolo vykonané v súlade so zákonom. Zamestnávateľ, resp. nadriadený pracovník, ktorý dal na takýto postup pokyn zamestnancom je trestne zodpovedný ako organizátor.
Odôvodnenie
V poslednom období bolo zistených viacero prípadov, v ktorých súkromné odťahové služby odmietli vydať odtiahnuté vozidlá ich prevádzkovateľom skôr, ako títo zaplatia úhradu za odtiahnutie vozidla. Odťahové služby postupujú na základe vlastného účelového právneho názoru, že ide o legálne uplatnenie zádržného práva v zmysle § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ich právny názor je však nesprávny, pretože je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanoveniami § 151s, § 563 i § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva jednak to, že právo zadržať hnuteľnú vec za splnenia aj ďalších predpokladov môže vzniknúť iba tomu, komu vznikla povinnosť túto vec oprávnenej osobe vydať, ako aj to, že vykonať zádržné právo môže iba tá osoba, ktorá má hnuteľnú vec vo svojej faktickej moci, pričom do tejto moci sa vec dostala zákonným spôsobom. Zákonné odtiahnutie vozidla je možné vykonať bez vedomia a súhlasu prevádzkovateľa vozidla len za splnenia podmienok stanovených v ustanovení § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov o premávke na pozemných komunikáciách.
Ak by bolo odtiahnutie vozidla vykonané nezákonným spôsobom, takýto odťah vozidla by bol právne kvalifikovaný ako svojvoľné odňatie veci a o legálnosti zádržneho práva v takom prípade nie je možné ani len uvažovať. Ďalšou v rámci skúmaného problému najdôležitejšou zákonnou podmienkou pre legálne uplatnenie zádržného práva v zmysle 151s Občianskeho zákonníka je, že zádržné právo je možné uplatniť iba vo vzťahu k splatným peňažným pohľadávkam. Úhrada nákladov za odtiahnutie vozidla je síce peňažnou pohľadávkou správcu cesty, resp. ním zmluvne povereného subjektu, voči prevádzkovateľovi vozidla vyplývajúcou z ustanovenia § 40 ods. 4, 5 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov o premávke na pozemných komunikáciách, tento zákon však presne neurčuje, kedy je táto peňažná pohľadávka splatná.
Pri určení splatnosti tejto pohľadávky správcu cesty, resp. dlhu prevádzkovateľa, je preto potrebné postupovať podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Z uvedeného vyplýva, že dlh pozostávajúci z úhrady za odtiahnutie vozidla je splatný až v nasledujúci deň po dni, kedy bol prevádzkovateľ vozidla vyzvaný na zaplatenie dlhu v konkrétnej výške. Z toho potom logicky vyplýva, že uplatnenie zádržného práva v deň, kedy bol prevádzkovateľ vyzvaný na uhradenie dlhu je v rozpore so zákonom, pretože v tento deň dlh prevádzkovateľa odtiahnutého vozidla ešte nie je splatný. O inú situáciu by išlo v prípade, ak by bolo vozidlo odtiahnuté na základe požiadavky prevádzkovateľa vozidla a bolo by vopred dohodnuté, že úhrada za odťah bude zaplatená pri odovzdaní vozidla prevádzkovateľovi, t. j. bola by dohodnutá
splatnosť dlhu. V takomto prípade by mohol veriteľ (odťahová služba, eventuálne iný subjekt, ktorý podľa dohody vykonal odťah) legálne využiť zádržné právo v zmysle ustanovenia § 151 s Občianskeho zákonníka.
Konanie odťahových služieb, ktoré odmietajú vydať odtiahnuté vozidlá ich prevádzkovateľom skôr ako títo zaplatia úhradu za odtiahnutie vozidla je navyše aj v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tu je potrebné zdôrazniť najmä skutočnosť, že výška pohľadávky správcu cesty, resp. ním poverenej odťahovej služby, za odťah vozidla spravidla nepresahuje 2 000 Sk, pričom hodnota odtiahnutého vozidla zadržiavaného odťahovou službou nie je ani približne porovnateľná s uvedenou čiastkou. Vo väčšine prípadov presahuje 100 násobok (200 000 Sk) a nezriedka aj 500 násobok (1 000 000 Sk) sumy požadovanej za odťah. V tej súvislosti považujem za potrebné poukázať aj na bežne vyskytujúce sa prípady z praxe. Nezriedka sa stáva, že prevádzkovateľ vozidla nemá v deň, kedy mu bolo odtiahnuté vozidlo, u seba dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie úhrady za odťah. Je rovnako úplne bežné, že prevádzkovateľ vozidla prišiel na vozidle do mesta, v ktorom mu bolo totovozidlo odtiahnuté, z viac či menej vzdialenej obce, mesta, či štátu, v dôsledku čoho je u takého prevádzkovateľa objektívne ešte viac sťažená možnosť zabezpečiť si prostriedky na okamžité zaplatenie úhrady za odťah. Odťahová služba však aj v týchto prípadoch, napriek úplnej odkázanosti prevádzkovateľa vozidla nekompromisne vyžadovala zaplatenie úhrady za odťah, inak odtiahnuté vozidlo nevydala. Takýto postup je v zásadnom rozpore s dobrými mravmi.
Kto iného núti, zneužívajúc jeho tieseň alebo závislosť, aby niečo konal, opomenul alebo strpel dopúšťa sa trestného činu útlaku podľa § 237 Trestného zákona. Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka -- prevádzkovateľa vozidla. V danej skupine prípadov páchateľ (subjekt podmieňujúci vydanie odtiahnutého vozidla zaplatením úhrady za odťah) zneužíva závislosť prevádzkovateľa vozidla (stav, keď sa prevádzkovateľ vozidla nemôže celkom slobodne rozhodovať a konať, pretože je odkázaný na páchateľa, ktorý zadržiava jeho existenčnú potrebu -- jeho vozidlo), na to, aby ho v rozpore so zákonom prinútil zaplatiť dlh, ktorý nie je splatný. Táto závislosť v niektorých prípadoch nadobúda až charakter tiesne stav vyvolaný mimoriadne nepriaznivými okolnosťami, najmä ekonomickými, v dôsledku ktorých je prevádzkovateľ vozidla obmedzený vo voľnosti rozhodovania), napr. ak je prevádzkovateľ zo vzdialenejšieho mesta alebo obce a nemá u seba dostatok finančných prostriedkov. Čo sa týka právneho posúdenia účasti jednotlivých osôb na spáchaní uvedeného trestného činu, do času kým v našom právnom systéme nebude legislatívne upravená trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb, je potrebné z trestnoprávneho hľadiska konanie zamestnávateľov, resp. nadriadených pracovníkov, spočívajúce najmä vo vydávaní konkrétnych pokynov zamestnancom a vyžadovaní ich splnenia, usmerňovaní a koordinácii všetkých osôb podieľajúcich sa na trestnej činnosti, posúdiť ako účastníctvo na trestnom čine vo forme organizátorstva v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Na záver považujem za potrebné poznamenať, že samotné odtiahnutie vozidla bez vedomia a súhlasu prevádzkovateľa, hoci ide o závažný zásah do vlastníckeho práva, resp. do práv od vlastníckeho práva odvodených, podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné právne kvalifikovať ani ako trestný čin, a ani ako priestupok. To platí iba v tom prípade, ak odtiahnutie vozidla bolo vykonané bez úmyslu ďalšieho protiprávneho konania spočívajúceho najmä v prisvojení si vozidla alebo v jeho prechodnom užívaní alebo spôsobení škody nie nepatrnej. Inak povedané -- subjekt, ktorý vykoná neoprávnený odťah bez úmyslu ďalšieho protiprávneho konania a vydá vozidlo jeho prevádzkovateľovi v nepoškodenom stave, nedopúšťa sa trestného činu ani priestupku. Napriek tomu, že nepochybne ide o protiprávne konanie, za súčasnej právnej úpravy ho je možné kvalifikovať iba ako občianskoprávny vzťah, v rámci ktorého prichádza do úvahy podanie žaloby na vydanie veci a uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v dôsledku nezákonného odťahu. V prípade, že sa neoprávneného odťahu dopustil podnikateľský subjekt, štátne orgány majú možnosť na takéto protiprávne konanie reagovať udelením sankcie podľa príslušných ustanovení živnostenského zákona.