Od začiatku júla máme na Slovensku na základe uznesenia vlády nový štátny podnik Hydromeliorácie. Aký zmysel má dnes založenie nového štátneho podniku?
- Rozhodnutie vlády o presune kompetencií vo vodnom hospodárstve z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia upravuje aj prechod majetku štátu. Majetok súvisiaci s výkonom vodohospodárskych činností, ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania prechádza do rezortu životného prostredia. Hydromelioračné zariadenia, čiže závlahové a odvodňovacie systémy, ktoré boli v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., odštepného závodu Hydromeliorácie, zostávajú v rezorte pôdohospodárstva. Nový štátny podnik, ktorého zriaďovateľom je ministerstvo pôdohospodárstva, má spravovať tento majetok a pripraviť ho na transformáciu vlastníckych vzťahov.
Koľko pracovníkov má štátny podnik Hydromeliorácie?
- Podnik má 108 zamestnancov, ktorí zabezpečujú úlohy v centre, v strediskách (Bratislava, Piešťany, Zvolen, Košice) a vysunutých pracoviskách ( Malacky, Dunajská Streda, Komárno, Nitra, Šaľa, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Michalovce, Trebišov). Štruktúra podniku zodpovedá rozmiestneniu asi 316 000 ha závlah a 450 000 ha odvodnenia. Hydromelioračné zariadenia máme asi v 2 850 katastroch z celkového počtu 3 526.
Prečo zvolila vláda formu štátneho podniku? Nie je to preto, že časť majetku nemožno privatizovať?
- Súčasný systém správy a prevádzky, opráv a údržby, modernizácií, rekonštrukcií a novej výstavby hydromelioračných zariadení je založený na dotačných princípoch. Vylučuje uplatňovanie všeobecne záväzných ekonomických nástrojov, ako odpisovanie, úverovanie, investičný rozvoj. Neumožňuje ani spoplatnenie služieb poskytovaných prostredníctvom závlahových a odvodňovacích systémov. Nedostatok zdrojov zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov, ktoré navyše nie sú ani objemovo a časovo garantované, vedie k tomu, že technický stav hmotného majetku, jeho hodnota a prevádzkyschopnosť sústavne klesajú. Bez zásadného a systémového riešenia nebude schopný už v blízkej budúcnosti plniť svoje funkcie.
Sú tu však aj iné komplikácie...
- Majetková podstata hydromelioračných stavieb doteraz nie je jednoznačne právne definovaná. Predpisy platné pre povoľovanie a výstavbu stavieb nedefinujú hydromelioračné stavby ako stavby "pevne spojené so zemou". Niektoré časti hydromelioračnej stavby sa totiž za nehnuteľnosti pokladajú, iné nie. Napríklad: čerpacie stanice - áno, rúrová sieť, drenáž - nie. Pri vklade hydromelioračných stavieb do katastra nehnuteľností je teda výklad zákona nejednotný. Nezodpovedá ani súčasnej požiadavke presne definovať predmet vlastníckych práv. Kým pre podobné inžinierske stavby (plynovody, produktovody) máme zákonné normy, pre hydromeliorácie na Slovensku osobitná právna úprava neexistuje. Okrem definície pojmov by mal zákon o hydromelioráciách zakotviť zásady správy a transformácie majetku, hlavne spoplatňovania výkonov a služieb poskytovaných podnikateľskej sfére a vo verejnom záujme.
O aké zariadenia ide?
- Závlahové a odvodňovacie sústavy sa z technologického hľadiska skladajú z hlavných melioračných zariadení a takzvaného melioračného detailu, ktorý tvoria závlahové postrekovače, podpovrchová aj povrchová drenáž a kanálové priekopy. Hydromelioračné stavby sú v zmysle zákona vodnými stavbami, využívania závlah a odvodnenia sa týkajú paragrafy o nakladaní s vodami.
Aký je stav a aké sú špecifiká majetku?
- Tento majetok je značne fyzicky a morálne opotrebovaný. Technická koncepcia zariadení zodpovedala veľkoplošnému hospodáreniu na pôde v bývalých roľníckych družstvách a štátnych majetkoch. Okrem toho pre závlahové a odvodňovacie sústavy platí výnimka z odpisovania, pričom odpisy ročne predstavujú asi 200 mil. Sk. Tieto technické zariadenia nevytvárajú zisk, ten sa tvorí v spojení so sústavou hospodárenia na pôde, teda u užívateľa hydromeliorácií - farmára.
A vlastnícke vzťahy?
- Zjednodušene si dovolím povedať, že tento majetok existuje de facto, nie de jure, lebo štát nemá k nemu listy vlastníctva a 95 percent z neho nie je majetkovo-právne vyrovnaná. Vo veľkej miere ide o líniové stavby prechádzajúce cez pozemky rôznych vlastníkov. Hydromelioračné stavby sa do roku 1990 budovali na poľnohospodárskych pozemkoch vo vlastníctve štátu a fyzických osôb. Podľa vtedajšej klasifikácie boli výrobnými prostriedkami a ich realizácia nevyžadovala súhlas vlastníka pozemku. Účinnosťou zákonov o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a pozemkových úpravách zaniká platnosť zápisov do evidenčných listov o prevode práva užívania. Pozemky, ktoré štát zabral pre hydromelioračnú výstavbu, treba vlastnícky usporiadať. Okrem ojedinelého prípadu, keď bolo zapísané vecné bremeno k pozemku, kadiaľ prechádzala rúrová sieť, neboli totiž tieto stavby v minulosti predmetom majetkovo-právneho vyrovnania v nijakej forme, dokonca neboli ani zamerané ich trasy v katastri nehnuteľností.