Mzdy -- nový fenomén znižovania nezamestnanosti v Nemecku

Mohutné Nemecko je v kríze
Už koncom roka 1996, v čase vysokej nezamestnanosti v Nemecku, vykazovali štatistické údaje publikované v americkom spravodajskom magazíne Newsweek a v nemeckom magazíne Focus nápadný a podozrivý rozdiel v mzdách. Kým nemecká priemerná hodinová hrubá mzda mala hodnotu 43,97 DEM, americká len 24,00 DEM. Newsweek na tento rozdiel upozornil poznámkou, že ide o "nemeckú chorobu".
Nemecko si to nevšimlo a dnes je v hospodárskej kríze. V blahobyte "spohodlnelo". Blahobyt, plynúci z vysokej povojnovej prosperity, sa postupne spotrebúva. Začalo sa najmä obmedzovanie dotácií na výskum inovačných technológií svetového významu, ktoré ešte kryli vyplácanie vysokých miezd. Za menej náročné technológie, produkcie a služby sa vyplácali ďalej nezmenené, plošnou tarifou určené vyššie mzdy. Zvýšili sa predajné ceny výrobkov, klesla ich konkurenčná schopnosť. V prostredí globalizácie sa zvýšil dovoz lacnejších výrobkov zo štátov, ktoré boli a sú hospodársky a technicky na úrovni, alebo sa začínajú v menej náročných technológiách vyrovnávať nemeckej produkcii. Firmy prestávajú investovať doma, zakladajú fabriky v lacnejšej cudzine, kde vládne nižšia, trhom regulovaná mzda. Takto umelo vyvolaná stagnácia spôsobila znižovanie produkcie, čo viedlo k podstatnému zvyšovaniu nezamestnanosti. Nie malý podiel na problémoch nemeckej nezamestnanosti majú i odbory - partneri plošnotarifných zmlúv. Bez ohľadu na zhoršujúcu sa situáciu, dlhé roky štrajkami zvyšujú tarifné mzdové sadzby, bez zaručenia hospodárskej stability. Aj v tomto roku - bezúspešne - sa odbory usilovali znížiť pracovný čas pre bývalé východné Nemecko na týždenných 36 pracovných hodín a pokúsiť sa prirovnať tak západnému Nemecku. Požiadavka je to možno oprávnená, ale prichádza už v nesprávnom čase.

Mzdy a nezamestnanosť
V úsilí znížiť nezamestnanosť a zastaviť odchod podnikov do zahraničia sa nemecké hospodárstvo najnovšie utieka k nepriamemu znižovaniu miezd zvýšením pracovného času, zamestnávaním pracovníkov so skráteným pracovným časom, s neplatenými dovolenkami, so zmenou výpovedných procedúr a s ďalšími mzdovými úpravami na zlepšenie hospodárskej situácie pri súčasnom porušovaní tarifných zmlúv.
Najlepšie to možno ilustrovať príkladom automobilky Opel Nemecko. Obrat automobilky z trhových dôvodov nebezpečne klesol. Vedenie firmy sa s odbormi dohodlo na zásahoch do zmluvne dohodnutej mzdovej tarifnej politiky. Týždenný pracovný čas sa znižuje z 35 na 30 hodín, čím sa znižuje aj vyťaženie strojového parku a pracovnej sily. Pracuje sa týždenne o 5 hodín menej, z toho 2,5 pracovnej hodiny ide na konto zamestnancov a 2,5 hodiny znáša firma. Zamestnanci ďalej venujú firme 2 dni dovolenky a dohodnutý počet nadčasových hodín. Aj takýmito opatreniami dokáže firma zachrániť 1 200 pracovných miest (teraz zamestnáva 5 500 pracovníkov). Rovnaký efekt dosahujú niektoré nemecké podniky zvýšením pracovného času pri nezmenenej mzde.
Bavorský ministerský predseda Edmund Stoiber 16. novembra v TV-ZDF vyhlásil, že vývozom fabrík do cudziny sa stráca mesačne 50 000 pracovných miest. Nemecko - mohutná svetová hospodárska veľmoc - je schopná znížiť masovú nezamestnanosť, zastaviť odlev fabrík do cudziny, pomôcť stagnujúcim, v konkurze sa nachádzajúcim podnikom zásahom do mzdovej politiky. To môže byť jedna z úspešných ciest, ako si podržať investorov doma.
Priznáva sa, že mzda, ktorá bola desaťročia určovaná a vyplácaná podľa priestorovej tarify, nemusí zodpovedať trhovým parametrom. Sprístupniť mzdu regulácii trhu začína byť politicko-hospodárskou nutnosťou. Mnohí členovia odborov vystupujú už dnes rigorózne proti zvyšovaniu miezd a pracovného času. Ak je nutné, radšej pracovať za nižší zárobok, ako v konkurze byť prepustený a nájsť sa na "halde" nezamestnaných.
Bývalý predseda nemeckého Zväzu zamestnávateľov Henkel bol za uvoľnenie z režimu tarifnej politiky. Považoval ju za strnulú, nepripúšťajúcu podnikové zvláštnosti, výnimky a dohody. Musela nastúpiť sila moci nezamestnanosti, aby sa začali plniť jeho predstavy.

Potreba korekcie násobku miezd
Známe dobré výsledky v znižovaní nezamestnanosti sa dosahujú investíciami, ktoré sú závislé od novej technológie, nového produktu, od dobrých škôl, schopných učiť kreativite a inovácii, štátom a podnikmi podporovaným výskumom, s inovačným výstupom do nového produktu. Nemecko sa uberalo touto cestou. Situácia sa len nepatrne zlepšuje. V krajinách EÚ je prekročený 3-percentný rozpočtový limit rastu o 1,1 % a evidovaných je 4,3 mil. nezamestnaných. Na druhej strane je napríklad v Nemecku extrémne vysoká (91 %) diferencia miezd proti USA, čo znižuje ich vierohodnosť. Aj preto sme svedkami exportu nemeckých podnikov na Slovensko a inde, kde sú v prvom rade nízke mzdy...
Nemecko musí mzdy znižovať. To však ešte automaticky neznamená, že by sa naše mzdy mali zvyšovať. Predpoklady na zvýšenie sú dané len technológiou, kvalitou a produktivitou a ohraničené sú prosperitou podniku. Podmienka prosperity je tvrdá, ale z nej je potrebné vychádzať. Štát môže byť sociálnym a rozdávať, len keď má na to prostriedky. Buďme opatrní vo zvyšovaní miezd, aby sme pri nástupe do EÚ mali tromf zodpovedajúcich a zodpovedných miezd v rukách. Je to tromf konkurenčnej sily, ktorá nám pomôže nielen v únii spoľahlivo prežívať. Nemci majú túto silu v dnešnej Europe zatiaľ oslabenú. Nemyslím si, že ich veľmi upokojí medializovaná informácia, že na Slovensku sú 7-násobne nižšie priemerné mzdy. Ale problémy nezamestnanosti a miezd v Nemecku by mali byť mementom pre naše odbory a zamestnávateľov...