Grécko získava ročne zahraničné investície, ktoré sa rovnajú len 0,45 % jeho hrubého domáceho produktu. Je to najslabší výsledok spomedzi ostatných členov Európskej únie (EÚ). Podiel zahraničných investícií v Írsku dosahuje 17 a vo Švédsku až 27 %. Nemecký denník Handelsblatt informoval, že štátny úrad pre podporu zahraničných investícií v podrobnej analýze uviedol príčiny tohto nelichotivého stavu. Hlavným gréckym nedostatkom je nekompetentnosť úradov, komplikované a časovo náročné schvaľovacie konanie projektov, nestále právne a daňové prostredie. K tomu sa pridáva zlá infraštruktúra a chýba aj premyslená koncepcia vlády pre podporu zahraničných investícií. Na kritickú štúdiu reagoval minister hospodárstva Nikos Christodulakis neočakávane. Označil ju za "odtrhnutú" od reality a za "ohováranie gréckeho hospodárstva". Rozhodol sa prepustiť autora správy, šéfa úradu pre zahraničné investície Kostasa Bakurisa. Denník dodáva, že riaditeľ odchádza, ale problémy krajiny zostávajú.
Analytici rozličných medzinárodných bánk v Grécku sa zhodujú v tom, že krajina priťahuje tak málo zahraničných investícií aj preto, lebo leží na okraji EÚ a nemôže ťažiť zo svojej geografickej polohy. Okrem toho je susedom Turecka, ktoré Gréci pokladajú za svojho "arcinepriateľa". Podľa nich by sa grécke šance na prílev zahraničných investícií zvýšili, ak by medzi historicky znepriatelenými krajinami došlo k trvalému zmiereniu.
StoryEditor