| V čom vidíte nezvratnosť vplyvu informačných a komunikačných technológií na novú ekonomiku, čomu sa ani Slovensko nemôže vyhnúť? - Je nespochybniteľné, že svet je z fyzikálneho hľadiska uzavretý systém. Ako systém má svoje pravidlá fungovania a jedným z nich je práve optimalizácia procesov, minimalizácia produkcie entropie v čase. Vednými disciplínami, ktoré sa týmito procesmi zaoberajú, sú synergentika a nerovnovážna termodynamika. Zistilo sa, že obdobné zákonitosti samovoľnej optimalizácie procesov možno aplikovať nielen na fyzikálne, chemické, ale aj na celospoločenské procesy, a dokonca za tieto práce bolo udelených aj niekoľko Nobelových cien. Vo svete prebiehajú rozličné procesy a deje, pri ktorých sa vymieňa energia, informácie. Efektívnosť práce s informáciami, pri ich získavaní, výmene či uchovávaní, je rozhodujúca pre minimalizovanie entropie, teda efektívnosť fungovania systému. Táto zákonitosť predurčuje optimalizáciu v tej-ktorej oblasti, a to počnúc od politiky po ekonomické procesy, napr. inflačné. Tomuto procesu sa nemôže vyhnúť ani Slovensko, ktoré je síce malé, ale je tiež súčasťou uzavretého systému, v ktorom globálne deje prebiehajú. Ak chceme byť úspešní, musíme dokázať tieto procesy optimalizovať. V tom prípade sa musíme zamyslieť, čo pre to robíme. Mala by to byť spoločenská priorita, pre ktorú je potrebné vytvoriť patričný spôsob riadenia procesov, spracúvania informácií. Odkiaľ zobrať na to peniaze? - Všetko sa odvíja od finančných zdrojov. Dnes, v časoch recesie IT, vznikla potreba informatizácie štátnej a verejnej správy v krajinách EÚ, a to vlastne výrazne pomohlo informatickým firmám udržať sa na trhu. Všetky peniaze, ktoré dáva štát na projekty, sa môžu využiť ako zdroj rizikového kapitálu. Tie isté peniaze môžu splniť dve funkcie - môžu slúžiť na nákup produktu a zároveň môžu projekt "dotlačiť" do takej kvality, aby sa dal predať v zahraničí. V našich pomeroch minimálne v krajinách V4. Jedným z kritérií by mohlo byť, ako sú naše firmy, ktoré sa uchádzajú o štátne zákazky, zapojené do medzinárodnej deľby práce. Štát pri štátnych zákazkách sa musí pýtať: dodávateľ, ak si niečo nové vyvinul, kde všade sa to dá ešte predať, aby sa mohla investícia zhodnotiť a od toho odvodiť aj dobrá cena?! Opakovaný predaj produktu zaručuje totiž dobrú cenu aj pre štát. A čo zahraničný rizikový kapitál? - Zahraničný rizikový kapitál tiež príde a je dostupný, ak bude existovať hodnoverný úrad, povedzme Úrad pre informatizáciu spoločnosti, ktorý by mal svojho vrcholného reprezentanta na úrovni člena vlády - ministra. Zahraničný rizikový kapitál je najrozvinutejšia forma financovania, pokiaľ je v krajine stabilita a sú zabezpečené procesy. Jednou z úloh takéhoto úradu by bolo spolupracovať s vplyvnými medzinárodnými skupinami rizikového kapitálu alebo využiť fondy na rozvoj IT veľkých bánk, ako Morgan Stanley Dean Witter, Merill Lynch, CIBC, Deutche Bank Alex Brown, Salomon Smith Barney. Naozaj je potrebné sa zúčastňovať na medzinárodných konferenciách pre rizikový kapitál a predstaviť tam projekty, predstaviť Slovensko ako krajinu, ktorá ponúka výhody. Fondy rizikového kapitálu majú aj výrobcovia komunikačných zariadení, s ktorými je tiež možné spolupracovať. V súčasnosti prebieha v oblasti informačných technológií recesia, a práve tento negatívny jav môže byť šancou pre Slovensko, ak sa ukáže, že pracujeme efektívnejšie a dokážeme veľkým spoločnostiam v oblasti IT znížiť náklady. Tretia možnosť je kapitálový trh. Ale slovenský kapitálový trh je značne podkapitalizovaný... - Je, ale položme si otázku: prečo? Tu sme naozaj poriadne zaspali. Veľkú časť kapitálového trhu v každej vyspelej spoločnosti tvoria podniky verejných služieb, teda telekomunikačné a energetické spoločnosti. Naše telekomunikácie aj energetiku sme sprivatizovali priamym predajom, nie cez kapitálový trh. A to je veľká chyba. Aj z tohto dôvodu je náš kapitálový trh slabý, z hľadiska kapitálu silne podvyživený a do určitej miery aj neseriózny. Ľubovoľná skupina či už domácich alebo zahraničných investorov dokáže takýmto slabým trhom ľahko manipulovať... V prípade ďalšej privatizácie zvyšnej časti telekomunikácií a energetiky je potrebné tak urobiť cez kapitálový trh. Takéto akcie môžu byť potom kótované aj na NYSE v New Yorku a zároveň u nás. Uvedením akcií na kapitálový trh sa zabezpečí nielen transparentnosť predaja spoločnosti, ale aj posilnenie kapitálového trhu. Ak bude kapitálový trh silnejší, transparentnejší, aj naši ľudia budú mať záujem o akcie domácich firiem. Internet a jeho vysoká cena - to je ďalšia diskutovaná otázka na Slovensku. - Veľa sa diskutuje, ale chýba tomu efektívna koncovka - ako umožniť prístup k internetu pre čo najširšie masy... Základný problém ceny je nedostatok konkurencie. Telekomunikácie všade na svete sú monopol, okrem USA, kde je dostatok privátnych silných hráčov. Ale aj na monopol by mal mať štát určitý dosah. Pokiaľ sa ho vzdá, čo je prípad Slovenska, tak nemôže v súlade so štandardnými obchodnými prístupmi nútiť súkromného operátora, aby znížil cenu. Štát sa potom môže dohodnúť s operátorom a dotovať rozdiel ceny internetu na akceptovateľnú úroveň, a druhá možnosť je vytvoriť ďalšieho operátora, aby boli minimálne dvaja silní v poskytovaní telekomunikačných služieb. Takého silného hráča vidím na Slovensku v Energoteli. To je podľa mňa jediná reálna alternatíva. Pri dnešnej podobe telekomunikačného zákona budú malí alternatívni operátori vždy len rukojemníkmi dominantného operátora. Zoberme si príklad z Poľska. Poliaci predali iba 20 percent svojho operátora, avšak na kapitálovom trhu a za transparentnú cenu. Aj keď predajú ďalší podiel na kapitálovom trhu, stále budú mať rozhodujúci vplyv na spoločnosť. To isté spravili Francúzi, Nemci, Fíni, Holanďania a iné štáty Európy... Kanaďania obmedzili účasť zahraničného priameho investora na 30 percent. Slovensko, Česko, Maďarsko predali kontrolu vo svojom monopolnom operátorovi podľa amerického modelu, ale bez vytvorenia alternatívneho operátora, konkurenčného prostredia. Som zvedavý, ako splníme záväzok voči EÚ, že dosiahneme určitú úroveň ceny internetu, a teda aj penetráciu, ak nemáme na cenu takmer žiaden vplyv. Na príklade Deutsche Telekom vidieť, že keď sa menil generálny manažér, do veci bol zainteresovaný sám spolkový kancelár a odbory. Z toho jasne vyplýva, že štát má na Deutsche Telekom stále svoj vplyv a keby potreboval znížiť cenu internetu, určite by mohol intervenovať. Teraz prebieha reštrukturalizácia France Telecom pod kuratelou francúzskej vlády. My sme sa tohto dosahu vzdali. Princípom fungovania privátnych spoločností je vytváranie zisku. Štát robí jeho spoločenskú redistribúciu, ktorou vytvára podmienky na efektívne fungovanie chodu spoločnosti vrátane súkromného kapitálu, napomáha jeho získavanie, usmerňuje ho do oblastí, ktoré pokladá za prioritné. Cena prístupu k informáciám je hladinou, na ktorej pláva loď národnej ekonomiky. Táto skutočnosť nemôže byť žiadnej úspešnej vláde ľahostajná. |
StoryEditor