Bankrot Argentíny znamená, že došlo k najdrahšiemu prípadu platobnej neschopnosti v dejinách ľudstva. Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha Stiglitza v tomto prípade ide o najčerstvejšiu z celej série záchranných akcií, ktoré viedol Medzinárodný menový fond (MMF). Ekonomiky, ktorým chcel MMF pomôcť, sa totiž nedali zachrániť. J. Stiglitz tvrdí, že krach nie je výsledkom posledných mesiacov. Korene treba hľadať v hyperinflácii v Argentíne v 80. rokoch. Nadviazanie pesa na USD však MMF na začiatku 90. rokov podporoval. Tento krok síce odstránil hyperinfláciu, ale nevytvoril predpoklady na trvalý hospodársky rast. Krajina zožala pochvalu za to, že umožnila vstúpiť bohatým zahraničným bankám do svojho bankového systému, tento krok sa nakoniec neosvedčil, lebo malé a stredné podniky nemali dostatočný prístup k finančným zdrojom. To viedlo k podlomeniu hospodárskeho rastu. Argentínska vláda zistila, v čom je problém, ale v dôsledku úderu zo zahraničia už nestihla na situáciu reagovať.
Prvým úderom bola kríza vo východnej Ázii v roku 1997, za ktorou bol tiež čiastočne zlý manažment MMF. Následne prerástla do globálnej finančnej krízy.
J. Stiglitz z vývoja v Argentíne urobil nasledujúce poučenia:
1. Vo svete premenlivých výmenných kurzov je veľmi riskantné viazať jednu menu na druhú; najmä na takú, akou je dolár. Od Argentíny sa už pred rokmi malo žiadať, aby sa takého systému vzdala.
2. Globalizácia vyvolá v niektorej krajine mimoriadny šok. Krajiny sa s tým musia vyrovnať a použiť na to aj úpravu kurzov svojich mien.
3. Ignorovanie sociálneho a politického kontextu je nebezpečné. Ani jedna vláda realizujúca politiku, ktorou spôsobuje, že veľká časť obyvateľstva trpí nezamestnanosťou alebo podzamestnanosťou, neplní svoje úlohy.
4. Znižovanie inflácie bez ohľadu na nezamestnanosť alebo rast je riskantné.
5. Rast od finančných inštitúcií očakáva, že budú poskytovať úvery domácim podnikom. Predaj bánk zahraničným vlastníkom bez poistky môže viesť k zastaveniu rastu a ohrozeniu stability.
6. Dôvera sa len zriedka dosahuje politikou, ktorá vháňa hospodárstvo do krízy. Veľká vina MMF je v tom, že zotrval na svojej rozporuplnej politike.
7. Musia sa vypracovať lepšie stratégie, aby sa neopakovali situácie ako tá v Argentíne.
Ako J. Stiglitz dodal, toto stanovisko zaujímal už počas krízy vo východnej Ázii. MMF však vystúpil proti nemu a dal prednosť veľkým záchranným akciám. Teraz priznáva, že musí hľadať iné riešenia.