V Nemecku sa črtá možnosť veľkej koalície CDU/CSU a SPD

Podľa aktuálneho prieskumu verejnej mienky sociologického inštitútu Emnid by septembrové parlamentné voľby v Nemecku vyhral pravicový blok kresťanských demokratov (CDU) a Kresťanskosociálnej únie (CSU). Rozhodlo by sa pre nich 39 percent voličov, len 35 percent Nemcov by volilo vládnucich sociálnych demokratov spolkového kancelára Gerharda Schrödera (SPD).

A pretože aj liberáli (FDP) vedú s 10 percentami pred koaličnými partnermi SPD - Zelenými, ktorých podobne ako postkomunistickú PDS podporuje len 6 percent voličov, má opozícia náskok ôsmich percent. Ibaže voľby sa uskutočnia až 22. septembra. A čierno-žltá (CDU/CSU-FDP) väčšina v parlamente nie je jednoznačná. Podobne je na tom aj červeno-zelená koalícia. A čo potom?

Urobil Stolpe chybu?

Nemecké médiá už dlhší čas špekulujú nad tým, o čom politici neradi rozprávajú - nad možnosťou veľkej koalície SPD a CDU/CSU. Tento variant nedávno naznačil aj brandenburský premiér Manfred Stolpe (SPD). "Keď vezmeme do úvahy úlohy, ktoré nás čakajú, nie sú programy CDU a SPD také rozdielne," vyhlásil pre denník Neue Presse a porušil tabu. "Veľká koalícia nie je naším cieľom," kontrovala líderka CDU Angela Merkelová. "Je smutné, že taký skúsený premiér podceňuje cieľ vlastného tímu," podpichla. Stolpe napokon zostal sám vojak v poli. Jeho stranícky šéf Gerhard Schröder vyhlásil, že "každý môže urobiť chybu". Politickú obec zároveň uistil, že Stolpe nekonal z poverenia strany. "Chceme pokračovať v červeno-zelenej koalícii. Je to najlepšia konštelácia, ktorú máme momentálne k dispozícii," upokojil Fischerovcov aj generálny tajomník SPD Franz Müntefering. Lenže aj zo strany konzervatívneho bloku prichádzajú podobné signály. Veľkú koalíciu by si dokonca vedel predstaviť aj bývalý šéf CDU Wolfgang Schäuble.

FDP ako konštruktívna strana protestu

Zvláštnu dynamiku nadobudli špekulácie o veľkej koalícii po antisemitskej debate, ktorá sa rozvírila okolo predsedu krajskej organizácie FDP v Severnom Porýní-Vestfálsku Jürgena Möllemanna a jeho chránenca sýrskeho pôvodu Jamala Karsliho. A hoci Karsli, ktorý izraelskú vládu obvinil z nacistických metód voči Palestínčanom, z klubu liberálov odišiel a Möllemann sa za výrok, že viceprezident Centrálnej rady židov je svojím "nenávistným a arogantným spôsobom" zodpovedný za narastanie antisemitizmu, ospravedlnil, váhajúci líder FDP Guido Westerwelle zostal v živej pamäti. "Nechá sa vodiť za náušnicu v nose po manéži," vyhlásil o Westerwellem rozhorčený šéf diplomacie Joschka Fischer, keď to vyzeralo, že Karsli zostane v parlamentnej frakcii FDP krajského parlamentu. Práve táto aféra sa nepriaznivo odrazila aj na prieskumoch verejnej mienky. Počas búrlivej spoločenskej debaty klesli volebné preferencie liberálov pod 10 percent.

Ambiciózny cieľ FDP však znie - 18 percent. V regionálnych voľbách v Severnom Porýní-Vestfálsku v roku 2000 sa podobný kúsok podaril práve Möllemanovmu tímu. Duchovným otcom Projektu 8 bol vtedy Fritz Goergen. Jeho koncept bol jednoduchý: FDP je konštruktívna strana protestu, ktorá sa koncentruje na 50 percent voličov striedajúcich strany, zatiaľ čo pravicový blok a SPD sú nútení brať ohľad na skalných. Vplyv Goergena na Möllemanna sa nedá prehliadnuť a vplyv Möllemanna na volebnú stratégiu FDP tiež. A práve oni dvaja sú hlavnými protagonistami predvolebného boja FDP.

Každých tridsať rokov veľká koalícia

Pri koaličných možnostiach červeno-zelených a ich súčasných preferenciách to na absolútnu väčšinu v Bundestagu zatiaľ nevyzerá. Pri posledných voľbách sa im podarilo premeniť trojpercentné zaostávanie na päťbodový náskok len pár mesiacov pred dňom D a teraz tiež ešte nie je definitívne rozhodnuté, poznamenávajú analytici. Ak by sa však rozloženie síl nezmenilo, museli by sa pri voľbe spolkového kancelára oprieť o tichú podporu postkomunistickej PDS, ktorá bude hlasovať proti Stoiberovi. Koalícia s PDS však do úvahy neprichádza. V konečnom dôsledku by teda kancelár zostal bez dostatočnej podpory v Spolkovom sneme. Možná je, samozrejme, aj semaforová koalícia s FDP, ktorú kancelár aj napriek antisemitskej debate odmietol definitívne vylúčiť. Predstava zelených spolupracujúcich s liberálmi je však prinajmenšom podivná. Ostáva teda veľká koalícia, ktorej sa všetci bránia. Uvrhne to krajinu do letargie, nahrá populistom, tvrdia kritici. V rokoch 1966 - 1969, keď vládla veľká koalícia, sme nezažili rozmach politických extrémistov, ani deformáciu autority a už vôbec nie spoločenskú apatiu, ale začiatok sociálneho liberalizmu, zastáva sa idey konzervatívny denník Die Welt. Veľká koalícia by mohla presadiť reformy, každých tridsať rokov ju Nemecko potrebuje, dušujú sa všetci jej zástancovia. Naplnia sa ich očakávania?