Alena Gottweisová, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Bože, chráň naše deti a majetky, rokuje parlament. Musíme začať touto otrepanou vetou, a to napriek tomu, že ide práve o zákon, ktorý má chrániť deti. NR SR schválila zákon o fonde náhradného výživného (FNV). Jeho deklarovaným cieľom je zaistiť, aby netrpeli deti, na ktoré neplatí výživné jeden z rodičov -- túto povinnosť preberie na seba štát a dodatočne si vyplatenú sumu vymôže. Nepochybujeme o tom, že deti nemajú trpieť nezodpovednosťou svojich rodičov, a nemožno popierať, že vymáhanie výživného je niekedy doslova kalváriou. Lenže znenie zákona a rozprava k nemu otvorila aj iné otázky. Možno napríklad uvažovať o výchove k zodpovednosti za rodinu. To je však dlhodobý projekt (aj keď nevyhnutný), a problém je akútny, navyše ide o táranie: zodpovední rodičia si plnia povinnosti a tí nezodpovední sa z kvetnatých rečí smejú. Je potom už len trápne, ak v súkromnom rozhovore poslankyňa prizná, že ide o hlúpy zákon, ale nemôže hlasovať proti nemu -- veď by bola obvinená, že kašle na záujmy detí...
Podľa navrhovateliek má štát viac možností vymáhať plnenie si povinností ako občan. Alebo inak: navrhovateľky predpokladajú, že štátni úradníci budú konať razantnejšie, ak si "svoje" bude vymáhať štát, ako keď si "svoje" vymáha matka s tromi deťmi. Potom sa však treba spýtať, čo je to za štátnych úradníkov, platených z našich daní. A či by nebolo správnejšie regulovať konanie štátu, vrátane polície a súdov tak, aby rameno spravodlivosti postihlo nezodpovedného rodiča, a nie prijímať zákon, ktorý zaistí, že za neho dočasne prevezme povinnosti štát. Totiž to dočasné prevzatie povinností nemusí byť len dočasné. Ak si svoje povinnosti neplní rodič, ktorý ich plniť môže, na dosiahnutie nápravy stačí len tá ochota ramena spravodlivosti. Lenže v NR SR sa poukazovalo najmä na ťažkú sociálnu situáciu neúplných rodín s deťmi, na ktoré rodičia neplatia, lebo platiť nemôžu. V tom momente sa však vyplácanie príspevkov z FNV zmení na sociálne dávky a na obrátkovosť FNV možno zabudnúť. Pretože kde nič nie je, ani čert (štát) neberie. Čo vymôže exekúciou od nezamestnaného, ktorý býva v sociálnom obecnom byte, prípadne ide o občana kategórie "sociálne neprispôsobivých"?
A sme pri otázke zdrojov. Predovšetkým treba povedať, že základom imania FNV má byť 1,5 mld. Sk, získaných privatizáciou SPP, pričom by sa mali používať len výnosy z tejto sumy. Lenže ďalším zdrojom majú byť prostriedky od darcov, z lotérií, ale aj dotácie zo štátneho rozpočtu -- teda je možné, že sa budeme na nezodpovednosť istých rodičov skladať aj priamo. Vec však má ešte jeden háčik: tých 1,5 mld. Sk sú peniaze, ktoré vláda pôvodne chcela poskytnúť tretiemu sektoru. Možno diskutovať o tom, či nadácie majú dostať prostriedky z privatizácie, lenže problém je inde: predkladateľkami návrhu zákona o FNV sú Katarína Tóthová a Ľudmila Mušková z HZDS, hnutia, ktoré sa netají nechuťou k nadáciám (spomenie si niekto, akú legislatívu pre ne pripravovala K. Tóthová?). A sme len krok od úvah, či sa za slzami nad ťažkým osudom matiek a detí neskrýva potuteľný úsmev nad tým, že sa podarilo presmerovať 1,5 mld. od nadácií do rúk štátnych úradníkov...
StoryEditor