Po vstupe Slovenska i Českej republiky do Európskej únie sa očakávali výrazné zmeny vo vlastníctve nehnuteľností najmä v pohraničných oblastiach. Prax však ukázala, že bublina očakávaní spľasla a nič mimoriadne sa nekoná. Ani na slovenskej, ani na českej hraničnej čiare. "Bývať na jednom a pracovať na druhom mieste sa nevypláca, ak má rodina deti a treba ich každý deň voziť do školy. Už začínajú zlyhávať aj projekty luxusných satelitných mestečiek vo vzdialenosti 30 až 40 kilometrov od Bratislavy na slovenskej strane, nieto ešte za hranicami štátu," tvrdí Zeno Kezman z Bratislavskej bytovej kancelárie. Dodáva, že vlastné bývanie si v súčasnosti ľudia obstarávajú predovšetkým tam, kde pracujú. Iste, do lacnejších a pritom pokojnejších oblastí sa občania vyspelých štátov sťahujú po dovŕšení dôchodkového veku, no k tomuto modelovému riešeniu má zatiaľ Slovensko veľmi ďaleko.
Potvrdzujú to tiež skúsenosti z Českej republiky, kde si po 1. máji začali vo väčšom počte kupovať byty Slováci. Prichádzajú do ČR za prácou a vymieňajú prenájom za vlastné bývanie. Najväčší záujem je o veľké mestá, predovšetkým o Prahu a blízke okolie. Lidové noviny pritom citujú Evu Barešovú z oddelenia legislatívy Českého úradu zememeračského a katastrálneho: "V súčasnosti sa na nás obracajú občania hlavne zo Slovenska, ktorí môžu v ČR nadobudnúť nehnuteľnosť. A to platnosťou novely devízového zákona, ktorý umožňuje cudzincom z členských štátov kúpiť byt, rodinný dom alebo rekreačnú nehnuteľnosť, pokiaľ majú prechodný pobyt v ČR." No v pohraničí -- na rozdiel od veľkých miest -- je nulový pohyb. Nenaplnili sa ani očakávania, že sudetskí Nemci si budú chcieť kúpiť svoje niekdajšie vlastníctvo.
Rakúsky denník Die Presse zase pred časom označil za ideálnu polohu na bývanie miesta ako Kittsee, Parndorf, ale aj Hainburg či Wolfsthal. Idylické rakúske okrajové obce by sa podľa neho mohli o pár rokov stať malými predmestiami Bratislavy a uprednostňovanými vidieckymi sídlami mnohých obyvateľov mesta. Údajne to predpovedajú slovenskí obchodníci s nehnuteľnosťami. "Zachytili sme určité špekulatívne nákupy pozemkov v tejto oblasti a následné inzeráty o ich predaji, no projekty zhasli skôr, ako sa rozbehli," uvádza tieto informácie na pravú mieru Adriana Litomerická z 1. národnej aukčnej. S tým, že napriek vstupu Slovenska do EÚ to nie je v oblasti nehnuteľností v Rakúsku vo vzťahu k zahraničiu také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
"Je pravda, že pozemky v blízkosti Bratislavy sú na rakúskej strane veľmi lacné, ich ceny v rozpätí od 30 do 40 eur (približne 1 170 až 1 560 korún) za štvorcový meter. No iné poplatky, napríklad daň z nehnuteľností, sú niekoľkonásobne vyššie," dopĺňa informáciu prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ľubomír Kardoš. Upozorňuje tiež na skutočnosť, že Rakúsko má vlastné administratívne i legislatívne bariéry voči takémuto podnikaniu. "Rokoval som na túto tému s istým veľmi známym realitným maklérom z Viedne. Z rozhovoru vyplynulo, že rakúska strana si pred prevodom nehnuteľného majetku potenciálneho zahraničného vlastníka preveruje. Bráni sa predovšetkým tomu, aby určité oblasti neobsadili organizované skupiny zločinu -- a Slovensko je pre ňu stále východ," uzatvára Kardoš.
StoryEditor