Nové myslenie zbrojných podnikov

Zbrojárske podniky v Nemecku nemajú iba problémy s imidžom, podľa údajov Spolkového združenia nemeckého priemyslu (BDI) sa im vzhľadom na nedostatok štátnych objednávok nevodí práve najlepšie. Odborníci sa zhodujú: ak chcú európske zbrojné podniky prežiť v medzinárodnej konkurencii, musia oveľa viac vzájomne spolupracovať a vypracovať nové podnikateľské modely.
Najväčšia turbulencia nastala na konci studenej vojny. Kým v roku 1987 pracovalo v sektore zhruba 1,7 milióna ľudí, v súčasnosti je to zhruba polovica a firmy museli odbúrať obrovské kapacity. Vďaka akvizíciám však päť najväčších svetových zbrojných podnikov dokázalo v rokoch 1990 až 1998 zdvojnásobiť svoj trhový podiel.
Európske spoločnosti preto intenzívne hľadajú nové trhy a možnosti spolupráce, aby sa zbavili závislosti od národných rozpočtov. Reorganizácia a modernizácia armád otvára príležitosti, ktoré budúcnosť nemaľujú v takých čiernych farbách, v akých ju často vidia lobisti.
Klaus Eberhardt, prezident najväčšieho európskeho dodávateľa vojenskej techniky Rheinmetall, si myslí, že každý, kto chce prežiť, musí sa pripojiť k tzv. revolúcii vo vojenských záležitostiach: menej ťažkých zbraní, menej vojakov a namiesto toho väčšia pružnosť a viac informačných technológií. Hlavný stratég Rheinmetallu Burkhard Theile predpovedá úplne nové modely podnikania. Politici a armáda počas krízy totiž často kontaktujú poradcov zo zbrojného sektora, od ktorých si nechávajú vypracovať rôzne scenáre a dodať simulačné systémy. Pre mnohé podniky sa práve prechod od výroby k službám môže stať základom budúcej činnosti.
Lákadlom sa stal trh automatických taktických zbraní, ktorý podľa odhadov analytikov môže v rokoch 2004 až 2013 priniesť do pokladníc výrobcov zhruba 13 mld. eur. Podobná situácia je aj na trhu riadiacich systémov, ktorý bol kedysi doménou EADS, v súčasnosti sa však o zmluvy zaujímajú ďalšie spoločnosti.
Európske firmy sú síce malé, ale určite nie zaznávané. Svedčí o tom aktuálny vývoj v USA, kde pozorovatelia registrujú rastúcu nespokojnosť Pentagónu s gigantmi: príliš drahé, primálo inovatívne. A tak sa zodpovední obzerajú po menších dodávateľoch. Európskemu sektoru, nespokojnému so stagnáciou vojenských rozpočtov, by pomohla liberalizácia trhu, čím by sa ročne na nákladoch ušetrilo až 15 mld. eur. Tento argument by mal politikov prebudiť. (hn/sz)