Aj keď vám tento titulok pripadá možno trošku zmätený, nie je to náhoda. Pointa totiž spočíva v tom, že ak investujeme do dvoch fondov s rovnakým vstupným poplatkom rovnakú sumu, nemusí byť objem skutočne zainvestovaných prostriedkov po odpočítaní vstupných poplatkov rovnaký. Že to nie je možné? Je. Päťpercentný vstupný poplatok z rovnakej sumy nemusí znamenať rovnakú absolútnu sumu, ktorú na vstupnom poplatku zaplatíte. Vysvetlenie teda znie: vstupné poplatky sú rovnaké -- ich rozdiel je rovný nule z titulku -- ale zaplatené peniaze môžu byť iné -- a teda ich rozdiel nemusí byť nula.
Že uvažovanie nad tým, keď si správcovská spoločnosť z investície strhne napríklad 5 percent ako vstupný poplatok, nie je mrhaním času, pochopíme, keď sa zamyslíme nad otázkou: Áno, päť percent, ale z akého základu.
Dva princípy
Existujú totiž dva princípy, na základe ktorých vstupné poplatky do investície vstupujú. Nie je istotne potrebné zdôrazňovať, že keďže ide o dva princípy, dostaneme ich použitím dva rôzne výsledky, z nich jeden bude pre investora výhodnejší a druhý nevýhodnejší. Na porovnanie uvažujme o investorovi, ktorý plánuje investovať do fondu 100 000 korún, pri vstupnom poplatku 5 % a hodnote jedného podielu 1 koruna a 20 halierov.
Prvý princíp si môžeme pracovne nazvať "brutto". Tento princíp vychádza z predpokladu, že investovaná suma je základom na výpočet vstupného poplatku -- predstavuje teda 100 %, z ktorých sa päťpercentný poplatok vypočíta. Pre vyššie uvedené parametre by naša situácia vypadala asi takto:
Investovaná suma (100 %): 100 000 Sk
Vstupný poplatok 5 %: 5 000 Sk
Skutočne investovaná suma: 95 000 Sk
Počet nakúpených podielových listov: 79 167
Druhý princíp si pracovne nazveme "netto". Základnou myšlienkou tohto princípu je myšlienka, že investovaná suma už predstavuje hodnotu zvýšenú o päťpercentný vstupný poplatok. Až skutočne investovaná suma preto predstavuje základ na výpočet vstupného poplatku. Inými slovami -- musíme nájsť taký základ, ku ktorému keď pripočítame päť percent, dostaneme 100 000 korún. Suma 100 000 teda predstavuje 105 %. Konkrétne čísla sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:
Investovaná suma (105 %): 100 000 Sk
Vstupný poplatok 5 %: 4 762 Sk
Skutočne investovaná suma: 95 238 Sk
Počet nakúpených podielových listov: 79 365
Podstata problému teda spočíva v tom, že pri princípe brutto sa s použitím uvedených vstupných údajov počíta päťpercentný vstupný poplatok zo suma 100 000 korún a pri princípe netto zo sumy 95 238 korún. Je zrejmé, že pri princípe brutto investor nakúpi menší počet podielov ako by nakúpil za rovnakú investovanú sumu ako pri rovnakom vstupnom poplatku a rovnakom kurze jedného podielu s použitím princípu netto. Pri použití uvedených vstupných údajov rozdiel predstavuje 198 podielov, teda 237 korún a 60 halierov.
Z uvedených príkladov si tiež môžeme jednoducho vypočítať, aká by teda bola v skutočnosti nákupná cena jedného podielu. Pre princíp brutto by táto cena predstavovala 1,26315 Sk a pri použití princípu netto by to bolo 1,26000 Sk.
Čo z toho vyplýva? Ak pri použití oboch princípov nakúpime iný počet podielov, potom bude potrebný iný rast fondu, aby sme dostali svojich investovaných 100 000 korún, ktoré sme zverili správcovskej spoločnosti pred tým, než si odpočítala vstupný poplatok. Je zrejmé, že ak v prípade netto princípu nakúpime viac podielových listov, potom bude potrebný nižší rast fondu, aby sme sa dostali na pôvodnú sumu a konkrétne (napodiv?) to je práve oných 5 %. Pri princípe brutto by však hodnota podielového listu musela vzrásť o 5,26 %, aby sa investorovi vrátil vstupný poplatok účtovaný správcovskou spoločnosťou.
Podľa zákona všetko v poriadku
Na prvý pohľad sa teda zdá, že päť percent je päť percent, ale ako vidieť, aj v takejto zdanlivo jasnej záležitosti môžu vznikať zmätky. Zistiť, akú metódu konkrétna správcovská spoločnosť používa, nie je jednoduché a málokedy sa to dozviete z jej informačného prospektu alebo internetových stránok. Ak vás však zaujíma, ktorý princíp je správny, odpoveď vás asi sklame, pretože správne (= neodporujúce platnej legislatíve) sú obidva. Záleží len na správcovskej spoločnosti, ktorý princíp si zvolí a investor by sa mal zaujímať nielen o výšku vstupných a výstupných poplatkov, ktorými je fond zaťažovaný, ale aj o spôsob ich výpočtu. A to nielen v oblasti kolektívneho investovania, ale aj pri voľbe dôchodkovej spoločnosti, pretože tam je princíp rovnaký, rozdiel je v terminológii, keďže vstupný poplatok sa v kapitalizačnom pilieri nazýva odplata za vedenie osobného dôchodkového účtu a má zákonne stanovenú hodnotu 1 % z prijatého príspevku. Spôsob jeho výpočtu je však ponechaný na dôchodkové správcovské spoločnosti. Ktorý princíp zvolia?