Francúzske hospodárstvo sa ocitlo v najťažšej kríze za posledných desať rokov, keď Národný štatistický úrad minulý týždeň schladil francúzske vyhliadky na konjunktúru. "Po recesiách v roku 1974 a 1993 je rok 2003 najčernejším za uplynulých 50 rokov," uviedol. Na rok 2003 predpovedajú štatistici len 0,2-percentný hospodársky rast. To je očividný rozdiel oproti 0,5-percentnému rastu, ktorý očakávala vláda. Tým sa Francúzsko spolu s Nemeckom tento rok zaradí k posledným v Európe.
Len nedávno považovali Francúzi svoju krajinu za ostrov rastu, ktorý sa opiera o stabilnú spotrebu a export. Ale konjunkturálna klíma sa dramaticky zhoršila už začiatkom leta po štrajkoch proti dôchodkovej reforme. Export podľa Strediska skúmania ekonomiky klesol v druhom štvrťroku o 4,8 %. Pre extrémne horúčavy v auguste aj spotreba prvýkrát po siedmich rokoch celkovo klesla.
V protiklade s ekonomickými expertmi počíta vláda už na začiatku roka so zlepšením a očakáva, že rast by mal v roku 2004 opäť dosiahnuť 1,7 %. Starosti jej však spôsobuje najmä narastajúca nezamestnanosť a klesajúce investície. Okrem toho vedúce telekomunikačné a mediálne podniky, napr. Vivendi, sa len tak-tak vyhli konkurzu. O prežitie musia teraz bojovať aj koncerny klasických priemyselných odvetví ako Alstom, ktorý môže zachrániť už len rozsiahla štátna pomoc.
Zakrývať negatívne hospodárske údaje je pre francúzsku vládu čoraz ťažšie. Vláda čelí čoraz vyšším štátnym výdavkom, ako aj poklesu dane z príjmu. Daňové úľavy nariadil prezident Jacques Chirac, aby splnil svoje volebné sľuby. V dôsledku toho je Francúzsko na pranieri EÚ pre svoju neochotu šetriť. Pri veľkorysom utrácaní sa diera v štátnom rozpočte tento rok rozšírila na 61 mld. eur, v roku 2004 by to malo byť viac ako 55 miliárd. Kvóta deficitu v roku 2003 pravdepodobne dosiahne 4 % a o rok na to 3,6 %, čím jasne prekročila hranicu, ktorú Pakt stability stanovil maximálne na 3 %. Hrozia aj ďalšie gigantické diery v dôchodkovom a zdravotnom poistení, pritom plánovaný reformný balíček zostane asi len vyhlásením. Namiesto plánovaných 30-tisíc miest sa v nepružnom štátnom úradníckom aparáte v roku 2004 zruší len 4 500.
Podľa ministra financií Francisa Mera je celej mizérii na vine 35-hodinový pracovný týždeň, ktorý krajinu ročne stojí viac ako 10 mld. eur, čo podráždilo odbory a opozíciu. Premiér Raffarin sa preto poponáhľal upokojiť verejnosť a oznámil, že o zrušení 35-hodinového pracovného týždňa sa neuvažuje.
StoryEditor