Lesníctvo a nadväzujúce odvetvia spracovania dreva a výroby nábytku nepatria z hľadiska príspevku k hrubému domácemu produktu medzi kľúčové odvetvia hospodárstva Slovenska, avšak z dôvodu dostatočnej surovinovej základne patria k jeho významným článkom.
Spomenuté odvetvia prešli za posledných desať rokov významnými zmenami, ktoré sa negatívne prejavili na ich postavení v hospodárstve. Strata tradičných trhov, nepriaznivý vývoj dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi domácimi lesníkmi a spracovateľmi dreva, ako aj vysoká zastaranosť technologických zariadení spôsobili prepad v hospodárení podnikov odvetví.
Z hľadiska ekonomickej charakteristiky je vhodné lesnícko-drevársky komplex rozčleniť na jednotlivé odvetvia. Dôležité je to najmä pri zisťovaní miery tvorby pridanej hodnoty v jednotlivých výrobných fázach. Možno konštatovať, že miera pridanej hodnoty sa zvyšuje v smere od ťažby dreva po finálnu výrobu (napr. nábytku) a prirodzeným záujmom štátu je, aby sa čo najvyššie opracovanie realizovalo na jeho území.
Vzhľadom na úzku prepojenosť lesníctva a nadväzujúceho priemyslu je obťažné jednoznačne definovať hranice, ktoré odvetvia navzájom oddeľujú. Vo svete sú bežné definície lesnícko-drevárskeho komplexu ako spojenie odvetvia pestovania lesa, ťažby dreva, piliarskej výroby, ale aj napríklad výroby papiera. Na Slovensku sa používa členenie, ktoré aj vo svete patrí medzi najpoužívanejšie:
˙ Lesníctvo (pestovanie, ochrana lesa a ťažba dreva).
˙ Spracovanie dreva (pílenie dreva, výroba reziva, základných výrobkov určených na ďalšie priemyselné spracovanie, použitie ako stavebného materiálu alebo výrobu finálnych výrobkov; patrí sem aj výroba papiera, kartónu a výrobkov z nich).
˙ Výroba nábytku.
Vo svete existuje mnoho firiem (zväčša súkromných), ktoré sa zaoberajú všetkými tromi činnosťami súčasne. Vlastnia alebo obhospodarujú lesy, z ktorých získavajú surovinu pre ďalšie svoje divízie vyrábajúce drevené polotovary, ktoré sú predávané buď iným nezávislým výrobcom alebo ich vo finálnej výrobe používajú vlastné stavebnostolárske a nábytkárske divízie. Rovnako ako finálne výrobky a medziprodukty je na predaj určená i časť primárnej lesnej produkcie (guľatiny).
Rozvojový potenciál slovenského lesníctva a drevárstva
Prepojenie lesníctva a drevospracujúcich výrob vytvára špecifický obraz o geografickom rozmiestnení lesnícko-drevárskeho komplexu. Koncentrácia týchto podnikov v regiónoch s vysokou lesnatosťou je dôsledkom snahy spracovateľov dreva o dosahovanie nižších nákladov na obstaranie základnej suroviny. Z uvedeného vyplýva, že dostatok vhodných lesných zdrojov vytvára v danej krajine predpoklad rozvoja nadväzujúcich priemyselných odvetví.
Práve lesné bohatstvo, ktorým Slovensko disponuje, sa môže stať zdrojom ekonomického rozvoja vo viacerých regiónoch. Tradícia drevospracujúceho a nábytkárskeho priemyslu vytvára predpoklady pre výrobu schopnú konkurovať cenou i kvalitou na domácom i zahraničných trhoch.
Slovensko je začlenené do európskeho regiónu výmerou lesnej plochy 2 177 tis. hektárov, čo predstavuje 45,3 % jeho rozlohy a 0,4 ha na obyvateľa. Objem dreva pritom predstavuje 253 m3 na hektár lesného porastu, čo je najvyššia hodnota v porovnaní s európskym priemerom (112 m3/ha), priemerom EÚ (140 m3/ha) i s priemerom krajín V4 (225 m3/ha). Lesná plocha Slovenska tvorí 0,21 % európskych lesov (vrátane Ruska), na lesnej ploche krajín V4 sa podieľa takmer 14 %.
Samozrejme, nie celá lesná plocha je využiteľná pre produkciu drevnej suroviny. Časť plochy je chránená z ekologických dôvodov, keďže lesy plnia aj funkcie zábrany erózie, rozširovania púšte, ochrany vôd a pod., určité plochy sú pre ťažbu neprístupné, plnia rekreačnú funkciu atď. Na Slovensku je v kategórii hospodárskych lesov zaradených približne 67 % lesných porastov. Okrem toho, na základe rozdelenia lesov do vekových tried a hustoty lesného porastu je možné ťažiť len určité množstvo dreva ročne.
Pri hodnotení historického vývoja lesníckej legislatívy i lesníctva ako takého možno konštatovať, že na území Slovenskej republiky bola táto oblasť vždy na vysokej kvalitatívnej úrovni. Dôraz bol oddávna kladený na obhospodarovanie lesov takým spôsobom, aby bolo zabezpečené ich zachovanie a zveľaďovanie.
Napriek rozvojovému potenciálu slovenského lesníctva a drevárstva, tieto odvetvia vykazujú nízku ekonomickú výkonnosť nielen v porovnaní s inými odvetviami slovenského hospodárstva, ale aj v porovnaní s rovnakými odvetviami v okolitých krajinách.
Slovenské lesníctvo prechádza transformačným obdobím spojeným s výrazným znižovaním dotácií a rastom nákladov. Znížená investičná činnosť pritom nevytvára dostatočné predpoklady na zvyšovanie efektívnosti do budúcnosti.
Slovensko sa svojím začlenením do európskeho hospodárskeho priestoru zúčastňuje na ekonomických procesoch prebiehajúcich v tomto regióne a lesníctvo nie je výnimkou. Ďalšie smerovanie lesného hospodárstva bude do značnej miery ovplyvňované koncepciou EÚ v tejto oblasti. V procese aproximácie práva EÚ v oblasti lesníctva SR sa zohľadňuje aj skutočnosť, že lesníctvo nebolo donedávna prioritnou oblasťou EÚ. Tak Biela kniha, ako aj samotná Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, nevenovali tejto oblasti zvláštnu pozornosť. Z posledného vývoja však vidieť výrazný posun, keď Európska komisia vypracovala legislatívny návrh Spoločnej lesníckej stratégie EÚ.
Trendy v európskom lesnom hospodárstve
Lesníctvo je v tradičnom pohľade vnímané ako ekonomická aktivita a väčšina lesov bola donedávna riadená ako zdroj drevnej suroviny. Úloha lesníctva a lesného manažmentu sa však v poslednom čase výrazne mení a úlohou lesného hospodárstva sa čoraz viac stáva poskytovanie širokej škály ďalších produktov a služieb nekomerčného charakteru (pestovateľská, semenárska činnosť, ochrana pred škodcami a zverou, úprava lesných ciest a tokov atď.). Tento proces sa odzrkadľuje v cene dreva, ktorá je v Európe (okrem krajín strednej a východnej Európy) vyššia ako vo väčšine ostatných častí sveta.
Vlastnícka štruktúra lesov je v jednotlivých európskych krajinách výrazne odlišná. V Európe (okrem krajín strednej a východnej Európy) je polovica lesov vlastnená súkromnými osobami (rodinami), vlastníctvo špecializovaných lesných spoločností je typické len pre Fínsko a Švédsko. Vo väčšine bývalých centrálne plánovaných ekonomík (vrátane Slovenska) sa v deväťdesiatych rokoch výrazne menili vlastnícke pomery, vzhľadom na to, že tu prebiehal proces reštitúcií poľnohospodárskej pôdy i lesov. V mnohých prípadoch išlo o lesy s malou rozlohou, ktoré sa dostávali do rúk vlastníkov bez skúseností či záujmu o ich spravovanie.
Od sedemdesiatych rokov minulého storočia prešlo lesníctvo v Európe i severnej Amerike masívnymi štrukturálnymi zmenami. Rozšírila sa automatizácia a outsourcing lesníckych prác, ktorý sa postupne v čoraz viacerých krajinách a lesných spoločnostiach stáva štandardným nástrojom lesného hospodárstva. Výsledný kombinovaný efekt takéhoto riadenia sa prejavil vo významnom poklese počtu zamestnancov v tradičných lesných podnikoch a v rozvoji dodávateľov lesníckych služieb. V najväčšom rozsahu sa zmluvný výkon služieb využíva v ťažbe dreva. Vo Fínsku, Veľkej Británii a Švédsku sú takmer všetky ťažobné zariadenia prevádzkované externými spoločnosťami.
Aj v ostatných krajinách Európy, napriek určitému zaostávaniu, sú zreteľné rovnaké trendy, avšak v niektorých krajinách strednej a východnej Európy majú aj výrazne negatívne sprievodné znaky. Dôsledkom je najmä nedodržiavanie bežných technických, ekologických a bezpečnostných štandardov práce. Podobné javy, hoci nie také výrazné, možno sledovať aj v krajinách vyspelej Európy. Celý sektor lesníctva tak zaznamenal zhoršenie v oblasti úrovne skúseností, bezpečnosti práce a ochrany zdravia i v kvalite práce. Pozitívnym trendom je vznik asociácií združujúcich outsourcovaných pracovníkov. Pre majiteľov, resp. správcov lesov poskytujú lepšiu platformu pre uzatváranie zmlúv z hľadiska záruky kvality práce a z hľadiska flexibilnosti objednávok lesníckych prác.
Ako bolo uvedené, takmer všetky európske krajiny vykázali v lesnom hospodárstve počas posledných dvoch dekád pokles zamestnanosti, napr. v Európskej únii odišlo počas poslednej dekády zo sektora 170 000 pracovníkov. V súvislosti s automatizáciou i outsourcingom sa očakáva pokračovanie negatívneho trendu vo vývoji zamestnanosti.
V súvislosti s poklesom zamestnanosti takmer všetky krajiny vykázali nárast produktivity práce. Najvýraznejším príkladom je Švédsko, kde zamestnanosť v období 1980 až 2000 klesla o 60 % napriek tomu, že produkcia guľatiny vzrástla o takmer 30 %. Najvyššie prírastky v produktivite pritom európske krajiny zaznamenali v posledných rokoch spomenutého obdobia.
V krajinách EÚ bol v období 1990 až 2000 priemerný ročný nárast produktivity v rozmedzí 3 až 4 %. V transformujúcich sa krajinách nebol vývoj jednotný. Zatiaľ čo krajiny ako Bielorusko, Kirgizsko a Moldavsko vykázali opačný vývoj, ostatné ako napr. Poľsko, Česká republika a pobaltské štáty, vykázali výrazný rast až do 10 % ročne.
Výška miezd v lesníctve je vo všeobecnosti nižšia ako v iných odvetviach vrátane nadväzujúceho drevospracujúceho a papierenského priemyslu. V priemyselne vyspelých krajinách sú mzdy v lesníctve rovnaké a v niektorých prípadoch i vyššie ako priemer celého lesnícko-drevársko-papierenského sektora. Mzdy lesníkov v krajinách Európy (na základe dostupných údajov za rok 1998, pre porovnateľnosť prepočítané cez paritu kúpnej sily) sa pohybujú od 5 000 USD v Litve až po 23 000 vo Veľkej Británii. Na Slovensku sa mzda pohybovala v okolí 6 000 USD. V niektorých okolitých krajinách sú mzdy v lesníckom sektore nasledujúce: Rakúsko 20 000 USD, Česká republika 11 000 USD, Poľsko 8 500 USD, Maďarsko 5 800 USD.
Pozornosť lesníckych odborníkov sa v súčasnosti upriamuje na technické, politické a inštitucionálne opatrenia na zlepšenie lesného hospodárstva tak, aby sa dosiahla a udržala rovnováha medzi ekonomickými a environmentálnymi záujmami. Medzi opatrenia patrí najmä snaha o redukciu ťažby v prirodzene rastúcich lesoch a rozvoj alternatívnych zdrojov dreva, zdokonaľovanie technológie ťažby, obmedzenie nelegálnej ťažby a zvýšenie zainteresovania lokálnych komunít v riadení lesného hospodárstva.
V celosvetovom meradle možno pozorovať trend umelého zalesňovania plôch, ako zdroja dreva pre priemyselné použitie. V miere výsadby vedie región Ázie, v roku 2000 až 62 % umelo zalesnených území bolo lokalizovaných v tomto regióne. Predikcie do budúcnosti počítajú so širokým krytím spotreby práve takýmto drevom.
Jedným z prostriedkov dosiahnutia zámerov stanovených v lesníckej koncepcii EÚ je aj certifikácia v oblasti lesného hospodárstva a výrobkov z dreva, ktorá začína hrať čoraz významnejšiu úlohu aj v medzinárodnom obchode. Úlohou certifikácie v lesnom hospodárstve je potvrdiť podľa kritérií stanovených certifikačným orgánom, že lesné porasty sú obhospodarované v súlade s požiadavkami na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch podľa moderných ekologických zásad. Drevo (výrobky z dreva) pochádzajúce z certifikovaných lesov uprednostňuje čím ďalej, tým viac odberateľov, deklarujúc tak svoju podporu ochrane životného prostredia.
Porovnanie lesného bohatstva na Slovensku a v okolitých krajinách obsahuje nasledujúca tabuľka (veľký obrázok):
Štát Rozloha (tis. ha) Lesná plocha v roku 2000 Objem dreva v lesoch (m3/ha)
Lesy celkom (tis. ha) Podiel na rozlohe (%) Lesná plocha na obyvateľa (ha)
Ukrajina 57 935 9 584 16,5 0,2 179
Poľsko 30 442 9 047 29,7 0,2 213
Rakúsko 8 273 3 886 47,0 0,5 286
Česká republika 7 728 2 632 34,1 0,3 260
Slovensko 4 808 2 177 45,3 0,4 253
Maďarsko 9 234 1 840 19,9 0,2 174
Zdroj: Food and Agriculture Organization (FAO)