Hans Eichel: Aby Nemci opäť verili ekonomickému rastu, musia ho pocítiť

Pred piatimi rokmi ste nastúpili ako komisár úspor, teraz vás opozícia označuje za správcu konkurznej podstaty. Nemrzí vás to?
- Túto výčitku by som akceptoval iba vtedy, keby sme mohli ekonomiku riadiť. Je známe, že konjunktúru nemôžeme riadiť a tá sa od roku 2001 vyvíjala úplne inak, ako sme predpokladali my aj všetci ekonómovia.

Povesti "železného Hansa" ste sa definitívne zbavili.
- Viete predsa, ako to chodí s imidžom. Nikdy som nebol len komisárom úspor a nie som ním ani teraz. Vždy išlo o obidve veci: o posilnenie rastu pod heslom daňová reforma a o konsolidáciu. Bez môjho konsolidačného kurzu by sme sa každý rok museli zadlžiť 20 miliardami eur navyše.

Ale ako chcete vyrovnať rozpočet? Po spočítaní nového zadlženia a privatizačných príjmov vám v tomto aj budúcom roku bude chýbať po 40 miliárd eur.
- Vo vašom výpočte mi chýbajú moje návrhy na odbúravanie dotácií. Keby bola opozícia v dolnej snemovni spolupracovala, nemusel by som v takom veľkom rozsahu privatizovať. Konsolidáciu zvládneme iba v kombinácii s hospodárskym rastom.

Sám ste na rok 2005 predpovedali takmer dvojpercentný rast. Ako dobré musia byť časy, aby ste konečne mohli šetriť?
- To predsa robíme. Problém však spočíva v inom. Máme za sebou ťažké obdobie, no daňové príjmy a trh práce zaostávajú za oživením hospodárstva a navyše obidva faktory sú pre rozpočet rozhodujúce. Trh práce sa podľa predbežných odhadov zotaví až na budúci rok.

Naozaj? Skutočne významný vzostup zamestnanosti Nemecko už dávno nezažilo.
- Od konca 1998 do leta 2001 sme zaznamenali veľký nárast zamestnanosti o viac než milión pracovných miest.

Tie však už neexistujú.
- Nezmizli všetky, ale, žiaľ, väčšina. Vďaka reformám sme však dosiahli väčšiu flexibilitu, a preto opäť zažijeme vyššiu zamestnanosť.

Čiže od roku 2006 naisto počítate so znížením nákladov na nezamestnanosť?
- Áno, ale len za určitých predpokladov: 1,5-percentný rast v tomto roku, 1,8-percentný v budúcom a dvojpercentný v roku 2006. No keby ste sa ma spýtali, či sme urobili dosť, potom mojou odpoveďou je predchádzajúci vývoj: v rokoch 2002 a 2003 som navrhoval podstatne väčšie znižovanie dotácií. Na to som však potreboval súhlas opozície v dolnej snemovni, ale tá nespolupracovala.

A preto sa teraz vzdávate?
- Nevzdávam sa, no je potrebné poriadne zvážiť vhodný okamih pre ďalší postup. Z ekonomického hľadiska totiž ešte zotavenie nie je stabilizované. Prezident Bundesbanky nemá inú analýzu než my a zatiaľ výrazne rastie iba vývoz. Celú cestu, ktorá tradične vedie k trvalému ekonomickému rozmachu, sme ešte neprešli: export, investície, súkromná spotreba. V prípade investícií sa ukazujú iba prvé signály oživenia, no súkromná spotreba je ešte slabá. Pri konsolidácii to musíme zohľadniť.

Kedy teda nastane vhodný okamih na úsporný kurz?
- Nemecko má, žiaľ, svoju vlastnú pesimistickú psychológiu. Na to, aby Nemci opäť verili rastu, musia ho pocítiť. Ak začnete s úspornými opatreniami v čase, keď Nemci ešte oživeniu veľmi neveria, zlyháte.

Šéf Sociálnodemokratickej strany Franz Müntefering požaduje povinný Riesterov dôchodok. Vy požadujete vyššiu spotrebu. To nejde dohromady.
- Tento príklad nie je najvhodnejší. Pôvodný Riesterov koncept obsahoval výraznejšie zníženie zákonného dôchodkového zabezpečenia, čo je vzhľadom na demografický vývoj nevyhnutné. Na kompenzáciu a postupné znižovanie príspevkov do dôchodkového zabezpečenia zamestnancov chceme vybudovať povinné súkromné zabezpečenie, podporované daňovými iniciatívami. Keďže aj v tejto oblasti opozícia v dolnej snemovni naše návrhy blokovala, obsahuje zákon revíziu v roku 2005. Ak opäť nechceme zažiť chudobu dôchodcov, musíme si dávať pozor, aby sa ľudia zabezpečili súkromne. Preto revízia. O nič iného Münteferingovi nejde.

Ľudia však môžu svoje eurá vydať len raz.
- Máte úplnú pravdu. Vo vládnom kabinete sme o tejto otázke diskutovali a prezident Bundesbanky správne poukázal na to, že v súčasnosti existujú dva druhy úspor: sporenie na dôchodok a v dôsledku neistoty aj sporenie zo strachu. Tomu druhému druhu však musíme odolávať.

Kde vidíte hranice? Keďže situácia sa neustále mení, mnohí ľudia nevedia, koľko vlastne majú šetriť.
- To je nepopierateľné. Istota, ktorú mohol kedysi mať človek v uzatvorenom národnom hospodárstve, spočívala v prehľadnejšej situácii...

Nemyslíme si, že kedysi bolo všetko lepšie.
- Ani nebolo. No veľa ľudí má tento dojem, pretože do ich života vstúpila neistota. Zrazu pociťujú dôsledky globalizácie: stojíme tvárou v tvár priamej konkurencii s Čínou či Taiwanom. To vyvoláva neistotu. A práve tu je potrebné zapracovať, aj tým, že prijmeme jednotné, celosvetovo platné pravidlá. Na tom pracuje politika, no má pred sebou ešte dlhú cestu.

Často spomínate prezidenta Bundesbanky. Ten asi z rekordného deficitu nie je práve nadšený.
- Nie, rovnako ako ním nie som nadšený ani ja. No bez hospodárskeho rastu nebude konsolidácia možná a šetrenie nie je samoúčelné. To vedia aj odbory, hoci nám to občas niekto vytkne. S realitou to však nemá nič spoločné. Prvoradou úlohou v súčasnosti je posilnenie sektorov, ktoré sú dôležité pre budúci blahobyt. Preto investujeme do vzdelávania a výskumu, keďže lisabonská stratégia má z Európy do roku 2010 urobiť konkurencieschopný región. So zvyšovaním výdavkov na výskum sa už začalo, no nielen prostredníctvom nových dlhov, ale aj zrušením iných dotácií, napríklad, štátneho príspevku na rozvoj bývania.

Nový menový komisár EÚ Joaquín Almunia vám zmiernením Paktu stability a rastu vyšiel v ústrety. Podporujete jeho návrhy?
- Už dávnejšie som upozorňoval na potrebu ekonomickejšieho zaobchádzania s Paktom stability. Teraz sa diskusia rozprúdila v celej eurozóne a radi sa na nej zúčastníme. Doteraz sa s paktom zaobchádzalo mechanisticko-právnickým spôsobom. Podľa mňa je chybou zohľadňovať iba jediné kritérium, a to trojpercentnú hranicu deficitu, hoci správnosť tohto kritéria nespochybňujem.

Čo si myslíte o Almuniasovom návrhu na dlhšie časové rozpätia, ku ktorým by bolo možné odvádzať deficit?
- Nerád by som sa teraz púšťal do detailov tejto diskusie.

Bude sa diskusia zaoberať aj návrhom na budúce určovanie cieľov výdavkov?
- Diskusia sa nebude zaoberať ani tak kritériami, ktoré ovplyvňuje všeobecná hospodárska situácia. Jej hlavnou úlohou je nájsť kritériá, ktoré by mohla daná krajina ovplyvniť vlastnými rozhodnutiami, napríklad, výšku výdavkov. Nechcem však predbiehať.

Mienite tento návrh pripravovať ako spoločnú iniciatívu s Francúzskom?
- Nielen s Francúzskom. Je samozrejmé, že v Európe sa nič nepohne vpred, ak sa Francúzsko a Nemecko nezhodnú. No ide nám o zapojenie oveľa väčšieho počtu krajín. Určite ste si všimli, že britský minister financií Gordon Brown, jeho francúzski kolegovia a ja často postupujeme spoločne.

Zbierate aj niečo iné ako sporiteľné prasiatka?
- Nezbieram veľa vecí. Iba staré automobily, teda modely z 50. rokov v mierke 1 : 24. Najmä americké vozy, ktoré sú také gýčové, až sú nádherné. (hn/sz)