Spôsob oddlženia prostredníctvom a. s. Veriteľ vnímam ako istý spôsob znárodnenia a uplatnenia princípu kolektívnej viny. Prečo sa lekárnici i ostatné firmy oddlžovaniu prostredníctvom tejto akciovej spoločnosti tak bránia? Pretože za tovar a služby, ktoré sme dodali do zdravotníckych zariadení v roku 2002, nedostaneme celú sumu, ale len určitú časť. Podľa médií 80 percent, no podľa vyjadrenia zástupcu a. s. Veriteľ, uverejneného v HN 16. 10., že pri skupovaní pohľadávok sa bude snažiť dosiahnuť čo najväčšiu zrážku, nemusí byť pravda ani to. Akým právom sa štát takto správa voči nám, dodávateľom? Veď zdravotníckym organizáciám už roky trpíme oneskorené platby bez penalizácie, bez ich súdneho vymáhania. A takto sa nám štát chce odvďačiť za to, že len vďaka tomu slovenské zdravotníctvo ešte vôbec funguje? A to ešte nie je všetko. Neviem, či viete, že pán minister zakázal začiatkom roku všetkým zdravotníckym zariadeniam, ktoré prechádzali pod VÚC, platiť svoje dlhy. Navyše, koncom augusta sme my, dodávatelia, museli s dlžníkmi podpísať dohody, že sa vzdávame penále za oneskorené platby. Píšem "museli", lebo nám bolo naznačené, že ak to neurobíme, nedostaneme sa k pohľadávkam vôbec! Ale prečo máme my, ktorí sme si poctivo plnili svoje povinnosti voči zdravotníckym zariadeniam, platiť za neschopnosť štátu riešiť problémy?
Naše pohľadávky sú z roku 2002 a pri súčasnej inflácii, ktorá sa blíži k 10 percentám, to znamená stratu 10 -- 15 percent. Ak by nám Veriteľ vyplatil 80 percent pohľadávok, už teraz je naša strata 30 až 35 percent. Páčilo by sa to ministrovi alebo členom správnej rady a. s. Veriteľ, keby sa im takto siahlo na ich peniaze?
My musíme za tovar, ktorý si objednáme, platiť! A pretože nám, naopak, neplatia, musíme žiadať svojich dodávateľov o odklady platieb. Míňame tisíce korún na telefonáty a posielanie listov, v ktorých sa doprosujeme -- vlastných peňazí. A Veriteľ, a. s., ešte chce, aby sme kvôli oddlženiu k pohľadávkam prikladali rôzne úradne overené doklady, čo znamená ďalšie stovky, možno tisícky korún.
Štátny tajomník Podstránsky prirovnal spôsob oddlženia zdravotníctva k reštrukturalizácii bánk. Možno ani netuší, akú pravdu povedal. Reštrukturalizácia bánk totiž znamená, že sa zapláta diera asi za 100 mld. Sk, ktoré sa "stratili" v bankách od roku 1989. Kde sú tie peniaze? Ako to, že za chyby, ktoré spôsobili túto obrovskú stratu, nenesie nikto zodpovednosť? Reštrukturalizácia bánk, honosný, no bežnému človeku nič nehovoriaci názov, totiž znamená, že tie peniaze musíme zaplatiť my -- občania SR, ktorí väčšinou nenesú vinu za ich prehajdákanie. Ale tie peniaze niekde chýbajú: v zdravotníctve, v školstve, premene štátnej správy. Pri "reštrukturalizácii zdravotníctva" cez a. s. Veriteľ je však situácia trochu iná, ako pri reštrukturalizácii bánk: v tomto prípade vieme celkom určite, ako nám štát chce zobrať naše peniaze. Preto také jednoznačné odmietnutie zo strany všetkých, ktorých sa to týka.
Ak uverejníte niečo z toho, čo som napísal, neprajem si, aby ste uviedli moje meno. Až tak ďaleko sme to dotiahli v našej "demokracii". V minulosti som napísal viacero článkov a odmenou mi boli rôzne problémy.
Naše pohľadávky sú z roku 2002 a pri súčasnej inflácii, ktorá sa blíži k 10 percentám, to znamená stratu 10 -- 15 percent. Ak by nám Veriteľ vyplatil 80 percent pohľadávok, už teraz je naša strata 30 až 35 percent. Páčilo by sa to ministrovi alebo členom správnej rady a. s. Veriteľ, keby sa im takto siahlo na ich peniaze?