Rabovačky celkom neutíchli. Ukazuje to aj čerstvý prípad zo začiatku septembra, keď dve desiatky rómskych žien "vzali útokom" predajňu potravín v obci Zborov v Bardejovskom okrese.
Nabudúce nerabujte. Na úvod si nezaškodí pripomenúť - podobne ako vo filme či telenovele - osoby a obsadenie. Polícia zaistila vo februári desiatky páchateľov. Škody dosiahli spolu asi milión korún. Spravidla neubehli ani dva mesiace, a boli na slobode. "Bu-bu-bu, už sa to nesmie opakovať!" zdvihli orgány činné v trestnom konaní varovne prst a prípady klasifikovali iba ako priestupky. Teda zhovievavo. Napokon, čo s ľuďmi, ktorí - ako sami hovoria - "nakupujú zadarmo" a berú z regálov múku, cukor či salámy? Exemplárny proces? Nebuďme smiešni. Represia ani v tomto prípade nestačí.
"Vyrabované potraviny v našej obci sa vzápätí otvorili. Odvtedy je pokoj. Spočiatku polícia skutky klasifikovala ako lúpežné prepadnutie, neskôr ako krádež. Zaistili podozrivých, tridsaťpäť žien a jedného muža, ale už pred Veľkou nocou ich prepustili na slobodu," uvádza pre FORMÁT starosta Čaklova Jaroslav Demčák. Skoro polovica, presnejšie 970 z 2 300 obyvateľov, obce sú pritom Rómovia.
Televízia ako rozbuška. Trestný čin krádeže je, samozrejme, neospravedlniteľný, ale tí najbiednejší na sociálnu reformu s prívlastkom "kaníkovská" reagovali iba tak, ako vedeli. Teda hlúpo. Aj vďaka radikalizovaniu niektorých rómskych lídrov sa legitímne protesty z prelomu rokov 2003 a 2004 proti možno dobrej, ale nepripravenej reforme zvrhli na bohapusté rabovanie. Významným akcelerátorom boli pritom médiá. Kto koncom februára sledoval spravodajstvo ľubovoľnej slovenskej televíznej stanice s výnimkou TA3, musel si pripadať ako v rozvojovej krajine na juh od rovníka. Magická televízna obrazovka nonstop svieti v každej rómskej chatrči. V prostredí, kde vládne nevzdelanosť, pripomína nebezpečnú rozbušku. Zvesť o rabovačkách sa šírila ako návod na použitie. "Keď môžu oni, skúsime to aj my," povedali si mnohí Rómovia inšpirovaní konaním svojich súkmeňovcov.
"Raz som prišla do jednej osady a našla Rómov ráno sedieť na zbalených kufroch. Preboha, čo sa stalo? - pýtam sa ich. Joj, sú tu skíni! Včera sme videli v televízii, že v Ústí nad Labem pobili Rómov, kričali. Ale to je tisíc kilometrov odtiaľto, vravím im. Hej? - pýtali sa neveriacky. Pre nich je New York rovnako vzdialený ako Košice. Napokon sa vrátili domov," spomína na príznačnú príhodu košická novinárka a výkonná riaditeľka Rómskej tlačovej agentúry Kristína Magdolenová.
Nie rómski lídri bez autority, ale televízne spravodajstvo o tvrdom zásahu v Trebišove napokon rabovačky účinne zastavilo. Strach z bitky zahnal aj hlad. Kľúčová otázka znie takto: hladujú ľudia aj naďalej, len sa už nebúria?
Volá Londýn. Po májovom vstupe Slovenska do EÚ nastal na strednom Zemplíne zvláštny úkaz. Skúsený znalec terénu a rómsky podnikateľ Milan Horvát z Informačného a poradenského centra pre Rómov v Michalovciach si všimol, že ľudia, ktorých predtým dennodenne stretával, sú odrazu preč. Akoby sa vyparili. Michalovce, Sobrance, Strážske, ale aj obce ako Malčice či Lúčky naraz osireli. Mnohí nechali prázdne domy a byty. Čo sa stalo? Rómska stredná vrstva odišla za prácou do Veľkej Británie.
Apokalyptické vízie západných politikov sa však nenaplnili. Naši Rómovia Európu nezaplavili ako invázia kobyliek. Naopak, k spokojnosti miestnych tam robia nízkokvalifikované práce podobne ako Mexičania v USA. Učia sa pritom po anglicky a naberajú skúsenosti zo spoločnosti, kde farba pleti neznamená automaticky diskvalifikáciu. Na rozdiel od tej našej. Otvorenou bránou do Európy vstúpili aj rómski úžerníci, ktorých táto sociálna reforma do značnej miery zbavila možnosti vykorisťovať: Rómovia z osád im odrazu nemajú z čoho platiť. Mnohí úžerníci sa teda prekvalifikovali na obchodníkov s lacnou pracovnou silou. Sprostredkúvajú napríklad prácu za 160 libier týždenne, pričom 100 libier dajú dotyčnému Rómovi zo Slovenska a zvyšok si nechajú ako províziu.
"Migrácia za prácou je veľmi masívny jav. Odhadujem, že desatina z nich tam robí legálne, ostatní načierno. Sme s nimi v kontakte. Robia to tak, že najprv odíde muž ako živiteľ rodiny. Nájde si nejaký stabilný džob, a potom, keď už má #130#otvorenú banku#145# - ako oni hovoria - ide za ním celá rodina. Trpia tým deti, pretože nechodia do školy. Poznám tri rodiny z Pavloviec nad Uhom, kde v Anglicku otec robí na stavbe, mama upratovačku, a pritom deti sú ešte na Slovensku. Rodičia pracujú dva, tri dni do týždňa. Neživoria ako tu a nechcú tam ostať navždy," objasňuje Horvát zákulisie migrácie.
Otázka môže znieť aj ináč: prečo ani v jednom z piatich michalovských hypermarketov (Tesco, Kaufland, Lidl, Billa a Hypernova) nepracuje ani jedna rómska predavačka, pričom mnohé mladé Rómky končia odborné učilište s maturitou?
Ani čakan, ani lopata. Pýtate sa, ako súvisí migrácia s rabovačkami? Veľmi úzko. Fatálny nedostatok pracovných príležitostí na východnom Slovensku spôsobuje dominoefekt: stredná vrstva Rómov v obave z prepadu na dno spoločnosti uniká na Západ, pričom najnižšia vrstva už nemá kam padnúť. Ich sa migrácia za prácou do Európy netýka - majú problém ísť na obecný úrad. Nezomierajú zatiaľ hladom, ako tvrdili, keď rabovali, ale jedia väčšinou iba raz denne. Aj to zväčša iba placky z múky, pretože aj chlieb je pre nich drahý. V Sečovciach sa v bytovkách zaviedol zvláštny systém. Šťastlivci, ktorí zatiaľ nemajú odpojené dodávky vody, účtujú tým ostatným za vedro vody 50 korún. S pokútnym odberom elektriny je to podobné.
Dejú sa pritom dosiaľ nevídané vec, pretože Rómovia si vďaka aktivizačným príspevkom začínajú vážiť prácu. Tvrdá "kaníkovská reforma" ich aktivizuje, mobilizuje a núti starať sa o prežitie. Musia si zháňať informácie o tom, na čo všetko majú nárok. Začínajú chápať, aké rôzne príspevky existujú a čím sú podmienené. Má dieťa na základnej škole priemer známok tri? Fajn, dostane tristo korún mesačne. Ak má známky o stupeň lepšie, dostane o stovku viac. Ak táto reforma zatiaľ priniesla niečo zásadné, tak je to poznanie Rómov, že existencia nie je nárokovateľný dar od štátu, ale hodnota, o ktorú sa treba usilovať.
"Túto sociálnu reformu pokladám za historický počin. Bolo to možno radikálne, ale nevyhnutné. U nás v meste žije 2 500 Rómov, pričom 200 z nich dnes pracuje na aktivizačných prácach. Trpezlivo im vysvetľujeme, že jediná šanca je vzdelanie a kvalifikácia. Čakan a lopata budú onedlho muzeálne predmety. Mám dojem, že to začínajú chápať," vysvetľuje primátor Levoče Miroslav Čurilla, ktorý počas rabovačiek obvinil českých novinárov z podnecovania nepokojov. Tí na neho vzápätí podali trestné oznámenie za ohováranie. Prípad nie je dodnes ukončený.
Každodenná segregácia. Variácia tej istej otázky môže znieť ešte ináč: ako dlho môže ešte štát platiť nekvalifikovaným Rómom aktivizačné príspevky za to, že metlou či lopatou (teda čoskoro muzeálnymi exponátmi) čistia ulice od špiny? Sociálna reforma, akokoľvek dobrá, sama osebe toho veľa nezmôže. Priučí možno Rómov zodpovednosti za svoj osud, v konfrontácii so všadeprítomnou segregáciou sa však jej výsledky rozplynú.
"Kaníkova reforma, ktorá v zime spustila rómske rabovačky, priniesla jedno veľké pozitívum. Ukázala problém rasizmu v celej šírke. Doteraz sme sa iba domnievali, že ho tu máme. Teraz to môžeme začať riešiť," myslí si Magdolenová.
Viac než na vláde, ktorá aj touto reformou vytvára konečne podmienky na riešenie takmer neriešiteľnej rómskej problematiky, leží teraz zodpovednosť na samospráve a lokálnej štátnej správe. Tisíce volených zástupcov a úradníkov sú zodpovedné za to, že informácie "zamrznú" a nešíria sa ďalej. Často sa stáva, že samosprávy nežiadajú o sociálneho terénneho pracovníka. "Aj také niečo existuje?" pýtajú sa prekvapení starostovia. Mnohí riaditelia škôl zriaďujú segregované jedálne - pre rómske deti zvlášť. Nechcú, aby boli spolu s tými ostatnými. Takýchto príkladov neochoty, ba až averzie je zatiaľ veľmi veľa. Blíži sa kritické zimné obdobie. Hlad bude ťaživejší a chlad v domácnosti bez elektriny či vody čoraz väčší. Kto udrží tých ľudí, aby opäť nerabovali?
StoryEditor
Pokoj na Divokom východe
Pred viac než pol rokom Rómovia rabovali obchody. Médiá z celého sveta ukázali Slovensko ako krajinu na prahu občianskych nepokojov. Tvrdý zásah polície v Trebišove rabovačky napokon zastavil. Vládne dnes ticho pred (ďalšou) búrkou?