Aký je život Rómov na Slovensku? Podľa odborného konzultanta nadácie InfoRoma Rasťa Pivoňa -- aj keď len máloktorý Róm to povie nahlas -- sa k nim slovenská spoločnosť nechovala zle z pohľadu osudu Rómov v iných krajinách. Má pritom na mysli aj, ale nielen, druhú svetovú vojnu. "Moja rodina prežila vďaka tomu, že ľudia z dediny ich nenechali odviezť do koncentračných táborov." Slovensko malo totiž počas vojny možnosť, týkalo sa to Židov aj Rómov, dostať výnimku, keď ich z dôvodu "potrebnosti" neodviedli. "Slováci to pre Rómov spravili. Vďaka nim prežila aj moja babka, ktorá bola kmotra polovici dediny." A čo vstup do Európskej únie? "Viete, krajiny, ktoré sa zachovali k Rómom v duchu kresťanských hodnôt a humanity, teda tam, kde nedošlo k ich vykynoženiu, tie sú dnes istým spôsobom hendikepované. Po vstupe vznikne jedna európska zóna. Štáty, ktoré si rómsky problém vyriešili tým, že Rómov deportovali a zlikvidovali, majú dnes obavu z ich príchodu."
Podľa Pivoňa rómsky problém neexistuje, jestvuje len problém chudoby. Tá však nie je len medzi Rómami, dodáva, a tým, že je nespravodlivé, keď sa chudoba rieši len v jednej etnickej skupine.
Socialistický systém narušil tradičné hodnoty Slovákov, ako aj Rómov v istej utopickej vízii, že všetci sme si rovní. Tento systém umožnil odchádzať Rómom z osád tým, že im dával zamestnanie a vzdelanie. V Československu bol najvyšší počet stredo- a vysokoškolsky vzdelaných Rómov v prepočte na obyvateľstvo na svete. Po vojne odchádzali predovšetkým do Čiech. Hlavne však odchádzali zo svojich komunít, došlo k ich rozptylu, pretože cieľom komunistov bola ich asimilácia. "Bolo by sa im to podarilo, ale nestihli to, tých 40 rokov zase nie je taký dlhý čas z hľadiska histórie. Preto sa nesnažili osady modernizovať, mali samy zaniknúť."
Pokiaľ ide o riešenie chudoby Rómov, Pivoňovi sa nezdá sa celkom férové, keď sa vydeľujú Rómovia ako chudobní a robí sa pre nich viac. "Problém chudoby treba na Slovensku riešiť všeobecne, nie tak, že sa vyčleňuje nejaká etnická skupina, to prináša len zlo a z toho pramení nenávisť. Slováci sa potom cítia diskriminovaní. Prečo jedna skupina chudobných dostane, a iná nie?," hovorí Pivoň. Asimilácia nie je správna cesta, a k tomu smerujú dnešné rozvojové projekty. Jediné, čo by malo byť podporované špeciálne ako rómske, je podľa Pivoňa kultúra, zachovanie jazyka a tradícií. "To je to, čo by mal štát podporovať len pre Rómov, ale v sociálnej politike vyčleniť istú etnickú skupinu nie je férové."
Pokiaľ ide o rómsku politickú reprezentáciu, na to ešte podľa Pivoňa nedozrel čas. Zo strany Rómov nie je veľká dôvera k niekomu, koho vlastne ani nepoznajú. Sú to totiž ľudia, ktorí sú z inej spoločenskej vrstvy a prostredia. Malo by to napríklad fungovať tak, že v dedine Rómov zastupuje starosta. "Kedysi bol v obci richtár a vajda, ktorí sa radili. Platilo, že ,gadžovia´ o Rómoch z dediny hovorili ako o "svojich".
Existuje teda vzor pre prístup k Rómom a ich začlenenie do spoločnosti? "Ak by sme si mali zobrať príklad, bol by to prístup Sovietskeho zväzu z rokov 1925 až 1938. Možno je to prekvapujúce, ale práve tento zatracovaný komunistický systém uznal ako prvý na svete, a nadlho jediný, Rómov ako národnostnú menšinu. Už vtedy, v 20. rokoch minulého storočia, sa vydávali knihy, časopisy v rómčine. V roku 1931 vzniklo divadlo Romen, ktoré existuje dodnes. Boli národnosťou so všetkými právami. Nesnažili sa Rómov meniť, poskytli im dokonca takú prácu, aby mohli kočovať."
Terčom kritiky zo strany Európskej únie sa stali aj sobáše rómskych detí. Únia kritizovala Rumunsko za to, že ich prehliada. "Dodnes je obľúbený zvyk stavať dievčatám máje. Tie, ktoré mali devätnásť alebo viac ako dvadsať, boli kedysi staré dievky. Im tiež stavali máj, ale so slamou. Keď v súčasnosti tridsaťročná žena nie je vydatá, nikto sa nad tým nepozastaví. Keď sa dnes rómske dievčatá vydávajú skoro, vo veku 15 -- 16 rokov a čoskoro majú aj deti, je to pre ostatnú spoločnosť neprijateľné alebo exotické. Dá sa povedať, že 90 percent rómskej komunity trend tejto doby nezasiahol," povedal odborný konzultant Nadácie InfoRoma.
"Prípady z Rumunska, keď sa zosobášili 9- a 12-ročné deti, alebo svadba rómskej princeznej Any Marie, ktorá mala 12 a jej ženích 15 rokov, sú výnimočné, ale vysvetľujem si to aj tým, že jej otec je (samozvaný) rómsky kráľ, Ioan Csaba, má v rumunskej komunite výnimočné postavenie," pokračuje Pivoň. Tento vek je podľa neho priskorý aj v rómskej komunite. Väčšina sobášov je okolo 15 až 17 rokov. Keď má totiž dievča 18 rokov, už je považované za staré. U chlapcov, špeciálne u olaských Rómov, platí, že je zrelý vtedy, keď sa vie postarať o rodinu. Chlapec, ktorý má 15 -- 16 rokov a "točí" vlastné peniaze, sa môže ženiť. Aj keď dievča má pri vydaji často 15 rokov, vie veľa. Stará sa totiž o malých súrodencov a vie sa postarať o domácnosť. "Dodnes platí, že rómske dievča sa chce realizovať v prvom rade ako žena a matka," vysvetľuje Pivoň.
Rumunský samozvaný rómsky kráľ má podľa Pivoňa obrovský vplyv, pretože väčšina jeho poddaných mu dlhuje peniaze. Vie si zaviazať ľudí, preto sa stal ich kráľom. V dnešnom Rumunsku je on kráľom, a jeho bratranec Radulescu je dokonca rómsky cisár. Mať kráľa alebo cisára však nie je pre Rómov prirodzené, tvrdí Pivoň. "Pán Csaba už nevedel, čo od dobroty. Na Slovensku sa napríklad za kráľa začiatkom 90. rokov vyhlásil Ján Farkaš, ktorý bol tiež veľmi bohatý," dodáva. Csabove "vládnutie" sa však nespája s územnými nárokmi. "Rumunská vláda mu žiadne územie nedá. V minulosti bolo niekoľko pokusov vyčleniť Rómom územie, ale nikdy sa to nestalo. Snažila sa o to napríklad dynastia Kwiekovcov v Poľsku, a na Slovensku Farkaš." Bohatstvo však kedysi nebolo meradlom pre výber vodcu. Na čele tradičnej komunity bol "mujalo" (vajda), väčšinou starý muž, ktorý mal povesť múdreho človeka. "To sa mi páči na rómskej komunite, že dodnes majú nesmiernu úctu k starým ľuďom, a vajda bol ten, kto mal všeobecné uznanie.
Prevzatým zvykom z ázijských krajín je, že nevesta sa "kupuje". "Csaba svoju dcéru predal za zlaté mince. Je to zvyk aj niektorých našich komunít, ale často sa to interpretuje nesprávne." Známy bol z médií prípad 15-ročnej dievčiny a 17-ročného chlapca z Ostravy, ktorý si vraj "kúpil" nevestu za 150-tisíc korún. Rodičia sa pritom len dohodli, že nevystroja svadbu, ale poskytnú peniaze, ktoré by inak investovali do oslavy. Zvykom je, že časť peňazí si nechá otec nevesty, väčšina však zostáva mladým manželom.
StoryEditor