Príčinu treba hľadať niekde inde

Ing. Juraj Mác, predseda Predstavenstva Metalurgu, a. s., sa snažil spochybniť činnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa neho, práve tento úrad je príčinou ťažkostí jeho spoločnosti, ktorá musí obmedzovať výrobu a prepúšťať zamestnancov. Hodiť čierneho Petra na regulačný úrad sa pokúsil už v januári tohto roku v článku Metalurg zdôvodňuje prepúšťanie cenami energií.
Vo svojej snahe ide tak ďaleko, že prostredníctvom neoverených informácií o SPP, a. s., a účelovo deformovaným výkladom povinností ÚRSO spochybňuje nielen odbornosť členov regulačnej rady, ale aj slovenského parlamentu, vlády a prezidenta, ktorí sú zodpovední za výber členov regulačnej rady. Podľa neho úrad nepodlieha ani ministrom, ani zahraničným investorom a je zodpovedný iba občanom a podnikateľom SR. Pán Mác evidentne nepozná zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Inak by sa dočítal, že úrad sa zodpovedá Národnej rade SR. Ako vidno, poznať zákon nie je dôležité, pádnejšie je prisúdiť povinnosť zodpovedať sa vágnej skupine podnikateľov. Vlastne ani nie až tak vágnej, ak má na mysli skupinu podobných podnikateľov, ako je on sám -- privilegovanú skupinu veľkých podnikateľov požadujúcu pre seba výhody na úkor iných skupín podnikateľov a obyvateľstva.
Regulačný úrad je tu pre všetky články energetického reťazca, od výrobcu energie až po koncového spotrebiteľa. Vo svojej činnosti naráža na diametrálne protichodné záujmy. Výrobcovia chcú ceny čo najvyššie, odberatelia zasa čo najnižšie. V minulosti sa cenotvorba uskutočňovala dohadovaním medzi týmito dvoma hlavnými skupinami a nebola ničím iným, ako bezbrehým kupčením na základe politického alebo hospodárskeho vplyvu. Koniec týmto praktikám urobilo až ustanovenie nezávislého regulátora, ktorý ceny reguluje nie na základe lobingu, ale na základe výlučne ekonomických kritérií. Konečne sa ceny stali cenami spravodlivými, čo znamená, že každý zaplatí len za to, čo sám spotrebuje. Pánovi Mácovi a jemu podobným, pochopiteľne, viac vyhovoval spôsob určovania cien do 1. januára 2003. Metalurg, ako príslušník veľkej metalurgickej loby, dokázal v dohadovaní cien presadiť svoje potreby. Neuvedomil si však, že to tak večne nebude. Preto nedostatočne investoval do inovácie opotrebovaných technológií s vysokou energetickou náročnosťou, čo predstavitelia spoločnosti ešte v januári sami pripustili. Nie ceny za energie sú príčinou ťažkostí Metalurgu, ale vysoká energetická náročnosť výroby je príčinou vysokých platieb za energie.
Za takéhoto stavu by možno akcionárom stálo za to, aby sa prostredníctvom činnosti manažmentu lepšie pozreli na výrobnú a obchodnú stratégiu firmy. Možno by sa potom opýtali, ako je možné, že iná metalurgická spoločnosť, ktorá na začiatku regulovaného obdobia tiež nevedela prísť regulačnému úradu na meno, sa so situáciou vyrovnala a dnes prosperuje tak, že si môže dovoliť kúpiť 100-percentný podiel Škoda TS Plzeň ako už svoju tretiu akvizíciu v Česku a ešte jej zostanú peniaze na budovanie lyžiarskych areálov, golfových ihrísk a renováciu stredovekého hradu.