Slovensko sa nachádza v úvodnej etape otvárania trhu. Vzťahy v slovenskej elektroenergetike sa dajú pretransformovať tak, aby sa dosiahli princípy trhového prostredia a pritom to v odvetví nespôsobilo drastické negatívne zmeny. Trhové princípy treba zavádzať postupne a zároveň odstraňovať deformujúce prvky. Treba vytvoriť transparentné a nediskriminačné prostredie medzi hráčmi na trhu. Platí to najmä o vzťahoch medzi distribučnými a. s. (ZSE, SSE a VSE) a Slovenskými elektrárňami (SE), a. s. Týmito slovami uviedol svoju prednášku v Bratislave Hynek Beran, podpredseda predstavenstva pražskej firmy Taures.
Dôležité je, aby bola dobre pripravená legislatíva vrátane vyhlášok pre trh s elektrinou, inak môže vzniknúť chaos, aký bol spočiatku aj v Česku. V slovenskej legislatíve nie sú dobre definované niektoré kategórie. Zákon o energetike č. 70 /1998 Z. z. nie je koncipovaný pre trhové prostredie. Nie sú tu definované mnohé kategórie nevyhnutné pre trh. To spôsobuje problém pri definovaní vzťahov na trhu. Vykonávacie vyhlášky č. 548/2002 a 549/2002 Z. z. relatívne dobre definujú smer v otváraní trhového prostredia. Pravidlá hry, najmä na organizovanom trhu, ktorý zrejme vznikne, potrebujú ešte lepšie definovanie. "Je možné čakať, že zákonodarca tieto nedostatky napraví, výhodnejšie je s ním dohodnúť sa na zmenách legislatívy," odporúča Beran. Ocenil, že sa diskutuje o cenách elektriny a príslušných služieb s regulátorom -- Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), a nie na inej platforme.
Netreba drahý informačný systém
Jediný, kto môže doviezť do SR elektrinu, je oprávnený zákazník alebo distribučná a. s. Beranovi to pripadá ako ochrana nových vlastníkov -- distribučiek pred transakciami. (Slovenská legislatíva na rozdiel od českej nedefinuje obchodníka s elektrinou, t. j. subjekt, ktorý nemá svojich stálych odberateľov a nevlastní rozvody.)
Na Slovensku je snaha veľkých hráčov (je ich menej ako v ČR) dohodnúť sa na založení a fungovaní operátora na trhu. "V ČR sme to nedosiahli napriek tomu, že distribučky sa snažili založiť spoločnosť -- operátora. Ministerstvo priemyslu a obchodu túto snahu anulovalo a založilo zo štátnych peňazí v júli 2001 a. s." Operátor trhu s elektrinou (OTE), od 1. januára 2002 organizuje krátkodobý trh s elektrinou, zobchodované množstvo v pomere k dodanému množstvu elektriny oprávneným zákazníkom je však malé. OTE zároveň finančne vyrovnáva platby za odchýlky (odchýlka je rozdiel medzi skutočne odobratou elektrinou a odberom podľa diagramu) podľa zúčtovacej ceny, ktorá sa vygeneruje na trhu. "Na spustenie trhu s odchýlkami nie je potrebné projektovať a kupovať informačný systém za miliardu korún. Na Slovensku je zatiaľ málo hráčov na trhu s elektrinou, preto je zbytočné aplikovať náročný informačný systém používaný napr. v Španielsku alebo v ČR. Najdôležitejšie je dohodnúť sa na pravidlách, legislatívne túto dohodu zakotviť a začať obchodovať prostredníctvom bežných komunikačných prostriedkov, akým je napr. personalizačný telefax, a výpočty prípadne robiť v Exceli. Dôležité je presné meranie elektriny. Z cezhraničných profilov po dohode národných operátorov treba vyčleniť nejakú kapacitu na spotové kontrakty. Zlikvidní sa tým trh," odporúča Hynek Beran.
Problémy Slovenských elektrární
V Elektrizačnej sústave (ES) SR pracujú tri skupiny zdrojov: jadrové elektrárne, ktoré pracujú v základnom zaťažení, konvenčné elektrárne pracujúce v regulačnom režime. Špičky sa pokrývajú vodnými a prečerpávacími elektrárňami. Ak sa bude dovážať elektrina zo zahraničia, bude vytláčať produkciu slovenských výrobcov, predovšetkým zdroje SE pracujúce v základnom zaťažení. V dôsledku toho podporné služby zdražejú, lebo sa zhorší ekonomika SE. Ak by sa dovoz ďalej zvyšoval, bude ekonomicky nútený odstavovať aj konvenčné elektrárne, ktoré však jediné dokážu poskytovať podporné služby. Lenže zo zákona nikto nie je povinný dodávať podporné služby. Nakoniec by SE neboli schopné ani dodávať elektrinu, ani poskytovať podporné služby, s fatálnymi dôsledkami pre elektrizačnú sústavu a celú ekonomiku. "Problém SE je v celkovej deformácii odvetvia, nie je to v cenách elektriny z SE. Je to najmä v tom, že SE znášajú náklady, ktoré do energetiky nepatria ako, napríklad, dosah devalvácie meny, sociálne platby za zamestnanosť v iných rezortoch, splátky za štátne investičné projekty vrátane neplatičstva," doplnil Beran.