Bratislava, Madrid, Washington (nď)
"Nachádzame sa uprostred tichej revolúcie, ktorá siaha ďaleko za hranice populačných štatistík," vyhlásil na margo starnutia svetovej populácie generálny tajomník OSN Kofi Annan. Starnutie svetového obyvateľstva sa stalo jednou z najzávažnejších charakteristík a výziev 21. storočia. Zaoberalo sa ňou aj 2. svetové zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) o starnutí za účasti prominentných hostí -- španielskeho premiéra Josého Maríu Aznara, španielskej princeznej Cristiny, šiestich hláv štátov alebo vlád, rovnakého počtu vicepremiérov a vyše stovky ministrov. Na päťdňovom medzinárodnom podujatí, ktoré sa dnes skončilo, sa zúčastnilo 5 000 delegátov zo 160 krajín sveta. Cieľom konferencie bolo prijať Akčný plán na dlhodobú spoločnú stratégiu riešenia problematiky starnúcej populácie.
Zažívame boom starnutia
Momentálny stav nemá obdobu v doterajšej histórii ľudstva. Boom starnutia bol už pred dvadsiatimi rokmi predmetom početných diskusií. Vtedy sa uskutočnila aj prvá konferencia OSN k tejto téme vo Viedni. Dvadsiate storočie bolo storočím, v ktorom sa vďaka lekárskym a technických výdobytkom podarilo dovtedy nevídané predĺženie ľudského života. V posledných 50 rokoch sa priemerný vek ľudí zvýšil o 20 rokov -- na 66 rokov. Približne milión ľudí prekročí každý mesiac prah šesťdesiatky, 80 percent z nich v rozvojových krajinách. Celosvetový počet ľudí nad 60 rokov sa v rozmedzí rokov 2000 -- 2050 podľa prognóz OSN zdvojnásobí, z 10 percent na 22 percent. Ako ďalej uvádza internetová stránka Organizácie Spojených národov, stávame sa svedkami zvláštneho trendu -- prechodu od spoločnosti s vysokou pôrodnosťou a úmrtnosťou na spoločnosť s nízkou pôrodnosťou a úmrtnosťou. Prvýkrát v ľudských dejinách sa počet mladých a starých ľudí vyrovnal. Silu tohto boomu pocítia v najbližšom čase aj rozvojové krajiny. Zatiaľ čo niektoré západoeurópske krajiny mali 100 rokov na to, aby zdvojnásobili počet svojho obyvateľstva, rozvojové krajiny majú v 21. storočí k dispozícii maximálne 25 rokov. Podobné starnutie populácie má ďalekosiahly dosah na kvalitu života, zdravie, pracovný trh, sociálnu integráciu a zabezpečenie sociálnej istoty.
Pomôžu imigranti
OSN už v minulosti upozorňovala na fakt, že bez imigrácie sa takmer vo všetkých európskych krajinách drasticky zníži populácia. Nemecko napríklad potrebuje ročne až 6-tisíc prisťahovalcov na jeden milión domácich, aby udržalo obyvateľstvo v produktívnom veku. V rámci Európskej únie by pokračovanie v imigračnom trende deväťdesiatych rokov malo stačiť. Počet imigrantov v rámci celej Európy by sa však mal zdvojnásobiť. V dôsledku alarmujúceho poklesu populácie Japonska a takmer všetkých európskych krajín by totiž mohli niektoré krajiny (napr. Estónsko, Bulharsko, Taliansko) stratiť až tretinu obyvateľstva. Podľa správy OSN sa v nasledujúcich 50 rokoch drasticky scvrkne populácia priemyselných štátov pre nízku pôrodnosť a stúpajúci priemerný vek. Počet obyvateľov USA sa však zvýši o 25 percent. Spojené štáty by na udržanie produktívneho obyvateľstva potrebovali len 1 300 imigrantov na jeden milión obyvateľov.
Západ na štvrtom mieste
Zaujímavú tendenciu týkajúcu sa počtu populácie mapuje aj americký profesor z Harvardovej univerzity Samuel P. Huntington v svojej publikácii týkajúcej sa konfliktu civilizácií. Upozorňuje na fakt, že západná civilizácia sa dostáva na štvrté miesto v rebríčku počtu obyvateľstva za čínskou, islamskou a hinduistickou civilizáciou. "Z kvantitatívneho hľadiska je tak západná populácia stále sa zmenšujúcou menšinou svetovej populácie. Nezápadné národy sú čoraz zdravšie, urbanizovanejšie, gramotnejšie a vzdelanejšie," píše Huntington.
Ešte zaujímavejšia je Huntingtonova analýza týkajúca sa svetovej populácie v súvislosti s politickou kontrolou civilizácií. V roku 1920, v časoch najväčšieho rozmachu Západu, kontrolovala západná civilizácia takmer polovicu sveta. V roku 1995 už len 13,1 percenta, prognózy na rok 2025 hovoria dokonca len o 10 percentách. Prevahu začína nadobúdať čínska a islamská civilizácia.