Volkswagen (VW), najväčšia európska automobilka, v roku 1976 zatvorila svoj výrobný závod v Malbourne, lebo konkurencia japonských firiem sa nedala zvládnuť. Vedenie centrály VW sa na opätovný vstup na austrálsky trh pripravovalo tri roky a vlani predalo na piatom kontinente 6 106 vozidiel všetkých svojich značiek okrem škodoviek. Tento rok chce obchodná jednotka v Austrálii prekročiť hranicu 10 000 predaných vozidiel, ale jej podnikanie tam bude ešte stratové. Reklamná kampaň na vozidlá VW doteraz stála miliardu austrálskych dolárov. Toľko sa zaplatilo za právo, aby skratka wolfsburskej firmy bola na každej lopte, ktorou sa hrá austrálska futbalová liga. Do samotnej distribučnej siete sa investovalo len 150 miliónov dolárov. Je to však najväčšia nemecká investícia v Austrálii.
Tento rok by mal obrat VW v Austrálii dosiahnuť 320 miliónov a na budúci rok 550 miliónov dolárov. Na budúci rok sa dosiahne aj prvý zisk, ak sa podarí predať viac ako 11 000 vozidiel. Do roku 2005 by mal obrat VW v Austrálii dosiahnuť miliardu dolárov a trend by mal byť vzostupný až do roku 2010. Na budúcich úspechoch koncernu by sa mala v budúcnosti podieľať aj česká Škoda, ktorej prvé tri vozidlá priviezol VW do Austrálie na testovanie. Ak tamojšie úrady povolia predaj škodoviek, odbytu českých výrobcov sa otvorí nový trh. Najpredávanejším modelom európskych výrobcov sa na piatom kontinente stal Golf.
Francúzska automobilka PSA a japonská Toyota plánujú v strednej a vo východnej Európe vybudovať nový gigantický závod na výrobu automobilov. Obe spoločnosti v súčasnosti skúmajú investičné možnosti v regióne a konečné rozhodnutie prijmú v decembri tohto roka. Následne v januári oznámia krajinu, v ktorej svoj zámer zrealizujú, a podpíšu dohodu o založení spoločného podniku. Na otázku, či na shortliste potenciálnych cieľových krajín figurujú aj ČR, Maďarsko alebo Poľsko, hovorca odpovedal, že "to nemôže vylúčiť". Dodal však, že tento zoznam pravdepodobne obsahuje aj ďalšie krajiny a odmietol špecifikovať ich počet. Nový závod by mal produkovať asi 300 000 osobných automobilov ročne a očakáva sa, že vytvorí niekoľko desaťtisíc pracovných miest.
Maďarský energetický koncern MOL predáva majoritu svojej stratovej plynárenskej divízie maďarskému štátu. V sídle podniku v Szazhalombatta pri Budapešti o tom informoval generálny riaditeľ spoločnosti György Mosonyi. Uviedol, že 51 % akcií MOL predá Maďarskej rozvojovej banke (MFB), ktorá sa nachádza v 100-percentnom vlastníctve štátu. Zvyšný 49-percentný balík akcií koncern odpredá zahraničným investorom, ktorí by mali ešte do konca novembra predložiť svoje ponuky. Podľa predchádzajúcich informácií z interných kruhov podniku počíta MOL s piatimi až šiestimi záujemcami. Predať plynárenskú divíziu sa koncern cíti nútený po tom, čo pravicovo-národniarska vláda pod vedením premiéra Viktora Orbána nepripustila ďalšie prispôsobenie cien zemného plynu vývoju na svetovom trhu. Vláda túto politiku odôvodnila sociálnymi motívmi. MOL však v tejto divízii vykazuje od začiatku roku 2000, keď nariadenie vstúpilo do platnosti, stratu 235 miliárd forintov (HUF).
StoryEditor