Ameriku obchádza strašidlo deflácie

Neistota nie je iba dôležitou súčasťou menovej politiky, je to jej hlavná charakteristika, povedal na margo svojich kritikov predseda Federálnych rezerv (Fed -- americká centrálna banka) Alan Greenspan.
Potvrdil tak všeobecné presvedčenie -- od svojho nástupu na vedúce miesto strážcu menovej stability Spojených štátov síce stojí kormidlovanie Fedu na nezávislosti a flexibilite, podľa viacerých finančníkov však prechádza už do nečitateľnosti. Dramatické zmeny smerom k väčšej disciplíne od veterána centrálnych bankárov nemožno očakávať.
Napriek všeobecnému povedomiu o Greenspanovej nechuti voči akýmkoľvek zväzkom, ktoré by Fed obmedzili vo voľnosti pohybu, v piatok finančníci namiesto prípravy plánov na víkend nervózne obhrýzali ceruzky v naivnom zbožnom očakávaní. Od Greenspanovho vystúpenia na tému Menová politika a neistota čakali viac ako jednoduché konštatovanie, že neistota je súčasťou ich sveta. Mnohí v kútiku duše verili, že guru centrálnych bankárov prekročí vlastný tieň a podá pomocnú ruku, ktorá ich takmer bez rizika dovedie k ziskom. Očakávali prijatie orientačných bodov, podľa ktorých sa bude politika Fedu riadiť.
Greenspanovo piatkové vystúpenie len ťažko prispeje k upokojeniu. Napätie vyvolalo vedenie banky v máji poznámkou o slabnúcej inflácii, proti ktorej bude potrebné zakročiť "nekonvenčnými" metódami. Po dlhom čase sa vtedy na americkej scéne reálne objavila hrozba deflácie ako dôsledok vojny v Iraku. V jej priebehu veľkoobchodné ceny stále rástli, kým visačky na tovaroch zmeny nezaznamenali. Klesajúce nákupy spotrebiteľov i neochota utrácať totiž zabránili mnohým firmám premietnuť narastajúce náklady do maloobchodných cien.
Deflácia je strašiak, s ktorým USA naposledy zápasili v tridsiatych rokoch počas "veľkej depresie". Tisíce bánk vtedy klesli na kolená, keď zástupy veriteľov neboli schopné splácať svoje pôžičky. Bol to dôsledok prepúšťania, ku ktorému firmy donútila nutnosť znižovať ceny s cieľom udržať si rednúcu klientelu a zachrániť si holú existenciu. Raz odštartovaná deflácia pripomína začarovaný kruh, z ktorého je veľmi ťažké nájsť núdzový východ. Pokles cien sprevádza znižovanie ziskov korporácií, ktoré vedie k prepúšťaniu, a to zasa smeruje k prehlbujúcej sa ekonomickej kríze, počas ktorej idú ceny stále dolu. Preto treba hrozbu deflácie, hoci vzdialenú, brať podľa Greenspana veľmi vážne.
Nervozitu Fedu brali finančné trhy v máji za bernú mincu, vedomé si takmer zabudnutej účinnosti kľúčovej úrokovej sadzby. Poznámky o príchode nekonvenčných metód vytlačili ceny dlhopisov smerom nahor a zároveň zrazili hodnoty dlhodobých pôžičiek. Čakala sa ďalšia zľava na požičiavané peniaze, namiesto toho Fed v máji znížil kľúčovú sadzbu o štvrť, a nie o pol percenta. Po nekonvenčných metódach ani stopy. Bondy sa obrátili a dlhodobé úvery opäť zdražujú -- tridsaťročné hypotéky sa zvýšili z 5,21 na 6,32 percenta.
Prudký rast dlhodobých úrokových sadzieb za posledné týždne odzrkadľuje sklamanie trhu z politiky Fedu v prvej polovici roka. Mnohí finančníci označujú kroky Greenspanovho tímu za zavádzajúce a čoraz hlasnejšie žiadajú jasné vytýčenie cesty, po ktorej úrad kráča. Malo by ňou byť, podľa názoru väčšiny, inflačné cielenie, teda stanovenie limitov, ktoré jasne určia cenovú hladinu, v rámci ktorej zostáva centrálna banka, obrazne povedané, takmer nečinná. Ak prekročí inflácia hornú hranicu, úrad bije na poplach a odčerpaním peňazí z obehu začína ťaženie proti vysokým cenám. Veľký výkyv smerom dolu zapríčiní poplach a nasadenie opačných nástrojov. Správa sa tak napríklad centrálna banka Kanady, ale i česká banka.
S tvrdením, že by inflačné cielenie prospelo americkému trhu i ekonomike, prišli nedávno poprední ekonómovia z Goldman Sachs i Morgan Stanley, ale i samotný guvernér Federálnych rezerv v Ben Bernanke. Greenspan aj naďalej odoláva. "Domnienka, že by nejaký krok týmto smerom priniesol zlepšenie hospodárskej situácie, je diskutabilná," vyhlásil vo svojom piatkovom prejave. Posledné čísla o stave amerického ekonomického motora mu dávajú za pravdu. Druhý štvrťrok priniesol rast hrubého domáceho produktu o 3,1 percenta a v druhom polroku sa odhaduje dokonca štvorpercentný rast -- takmer dvojnásobok prognóz zo začiatku roka. Všetko pritom dosiahla ekonomika pod nepredvídateľnou imaginárnou taktovkou sedemdesiatsedemročného Greenspana.
Spory o štýle zásahov Fedu piatkovým vystúpením sa ešte nekončia. Zakrátko sa však už môžu zdať malichernosťou.
Prichádzajú časy deflácie dlhov, keď sú ľudia i firmy nútení namiesto utrácania použiť svoje fondy na splácanie pôžičiek. To znižuje ekonomický rast i protiinflačné tlaky, tvrdí hlavný ekonóm Hoisington Investment Management Lacy Hunt. Ak má pravdu, môžu sa USA dostať až k bránam recesie, ktorú teraz prežíva Japonsko. Tam došla deflácia dlhov v roku 1990 a následná deflácia cien bola na prelome ďalších dvoch, troch rokov. Východisko hľadá japonská ekonomika doteraz.
Z pohľadu Američanov všetko závisí od toho, či niekto včas zatiahne záchrannú brzdu. Ak sú však príčiny strašiaka menom deflácia skryté v uvedených súvislostiach, má Fed len veľmi málo možností stať sa hrdinom. V takomto prípade by zostali záchranárske práce na fiškálnej politike Bieleho domu. Tomu však deflácia na rozsiahlom zozname nepriateľov zatiaľ chýba.