Vojna slov medzi Sýriou a USA sa začala -- americký minister zahraničných vecí Colin Powell ostrým tónom požiadal Damašek a Irán, aby "skoncovali s akoukoľvek podporou terorizmu". Sýrske vedenie tiež varoval, že "bude skladať účty, ak bude aj naďalej pomáhať irackému režimu Saddáma Husajna".
Pritom už v prípravách na vojnu sa Američania voči Sýrii správali nápadne opatrne. A to aj napriek tomu, že sýrska pomoc Hizballáhu v južnom Libanone je Američanom dlhodobo tŕňom v očiach. Navyše niektoré radikálne palestínske organizácie sídlia v Damašku. Sýria sa preto nachádza na americkej listine štátov, ktoré údajne podporujú terorizmus.
I tak sa však Damašek nedostal medzi krajiny "Bushovej osi zla". Americký prezident dokonca osobne odmietol návrh Kongresu, aby zaviedol proti Sýrii ekonomické sankcie. Na druhej táto krajina, ktorá je v súčasnosti jediným arabským zástupcom v Rade bezpečnosti, súhlasila s rezolúciou č. 1441 o odzbrojení Iraku, čo sa v arabskom svete považovalo za zradu.
Avšak zatiaľ čo sa sýrsky režim usiloval o zlepšenie vzťahov so Západom, normalizoval aj svoj vzťah k Iraku. Z tohto zblíženia mala Sýria hmatateľný osoh, pretože Irak jej ropovodom dodával až 200 000 barelov ropy denne, takže Sýria mohla na svetový trh umiestniť o to viac vlastnej ropy. Zblíženie však malo poslúžiť aj tomu, aby sa takto zvýšila váha Sýrie v očiach Západu ako oblastnej mocnosti. Keď však už bolo zrejmé, že Američania potiahnu do vojny, Sýria sa v Lige arabských štátov postavila do čela odporcov vojny, čo prezidentovi Asádovi pomohlo zvýšiť vnútropolitickú prestíž -- a medzitým považujú Asáda za hrdinu aj umiernení prívrženci islamu v arabskom svete.
Napriek tomu však pozorovatelia pokladajú za veľmi nepravdepodobné, že by Damašek podporoval Irak aj vojensky. Sýria sa totiž iste chráni pred tým, aby Američanom poskytla zámienku na postup proti nej.
(hn/gaf)
StoryEditor