Po dlhých rokovaniach sa nemecká vláda a predstavitelia hospodárskeho života dohodli na tzv. vzdelávacom pakte, v ktorom sa zaviazali vytvoriť počas nasledujúcich troch rokov po 30-tisíc nových učňovských miest. Dohoda má pomôcť odstrániť ich akútny nedostatok a vysokú nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi.
"Obe zmluvné strany budú spoločne, v úzkej spolupráci so spolkovými krajinami, ponúkať všetkým mladým ľuďom, ktorí sa chcú a sú schopní vyučiť, vzdelanie," odcitovala z dokumentu agentúra DPA. Okrem toho by mali firmy vytvoriť 25-tisíc nových miest na prax a prevziať náklady na nových zamestnancov. Spolková pracovná agentúra bude však tieto spoločnosti dodatočne podporovať subvenciami. Vytvoriť učňovské miesta sa zaviazala aj vláda, ktorá chce ich počet v administratíve ešte v roku 2004 zvýšiť o 20 percent.
Tvrdšia disciplína má zavládnuť aj pre mladých uchádzačov. "Ak sa dotyčný na pohovor v stanovenom termíne nedostaví, vyškrtnú ho zo zoznamu a nebude sa považovať za nezaopatreného," informoval denník Süddeutsche Zeitung.

Placebo efekt
Tieto záväzky znejú sľubne, nikto však za ne ručiť nemusí. Pakt, ktorý podpísal spolkový minister hospodárstva Wolfgang Clement, ministerka školstva Edelgard Bulmahnová a zástupcovia štyroch hospodárskych zväzov je založený na dobrovoľnej báze. Zákon o peňažnej pokute, ktorú by museli firmy v prípade nedodržania "kvót" odviesť, červeno-zelená vláda Gerharda Schrödera dočasne zmrazila. Táto právna norma, ktorá v máji skončila v sprostredkovateľskom výbore medzi parlamentnými komorami, by sa vzťahovala na všetky súkromné a štátne podniky s viac ako desiatimi zamestnancami. Ak by mali menej ako sedem percent učňov z celkového počtu zamestnancov, museli by zaplatiť do špeciálneho fondu povinné odvody. Finančné prostriedky by sa potom prerozdelili firmám, ktoré sedempercentnú hranicu prekročili alebo vytvorili dodatočné pracovné miesta. Šancu dostane zákon až na jeseň 2005, keď sa má rozhodnúť, či pakt potrebuje dodatočné právne iniciatívy.
Zmrazenie právnej normy kritizovali predovšetkým odbory, ktoré v tom vidia nezmyselný ústupok voči zamestnávateľom. Reakcie médií sa rozchádzajú. Denník Welt nazval pakt "placebom" a Handelsblatt otitulkoval kompromis ako "pohreb (zákona) prvej triedy". Niektoré však v komentároch tvrdili, že dohoda je lepšia ako nezmyselné "byrokratické monštrum". "Kritici musia predovšetkým odpovedať na otázku, či sa dá vytvoriť ,učňovský zázrak´ na základe jedného zákona," napísal denník Darmstädter Echo. Mnohé médiá poukázali na fakt, že firmy budú radšej platiť pokuty ako zamestnávať nemotivovaných učňov. To je totiž druhá stránka mince.

Vysoké nároky
Každého štvrtého absolventa prepustia pred ukončením vyučenia alebo odíde sám. Minulý rok nenašlo v Nemecku učňovské miesta 35-tisíc absolventov, niektorí z nich majú len minimálne základné vzdelanie. Je pritom otázne, či nový pakt pomôže práve tejto problematickej skupine a firmy neuprednostnia maturantov, ktorí sú tiež častými uchádzačmi o učňovské miesta. V ich prospech hovorí lepšie vzdelanie, bezproblémová komunikácia v materinskom a cudzom jazyku a zodpovednejší prístup.
Počet učňovských miest v Nemecku každý rok klesá. V roku 2000 ich bolo 564 379, v roku 2003 už len 499 717, informovala spravodajská televízia n-tv. V súčasnosti má učňovské miesta vytvorené len 23 percent z takmer 2,1 milióna podnikov.