Maďarsko patrí medzi menšie krajiny, s otvoreným hospodárstvom a jeho trh je vo veľkej miere liberalizovaný v dôsledku rozvoja v uplynulom desaťročí. Aj preto dynamika svetového hospodárstva určujúco ovplyvňuje vývoj jeho národohospodárskych procesov. Štyri pätiny maďarského zahraničného obchodu sa realizujú v rámci dohôd o regionálnom voľnom obchode (v prvom rade sú to dohody s EÚ a CEFTOU), s výhodnejšími podmienkami zaobchádzania na základe uznania princípu najvyšších výhod.
O súčasnej situácii maďarského zahraničného obchodu možno povedať, že 65,3 % nášho celkového obratu v roku 2002 sa uskutočnilo so súčasnými členmi EÚ (ak berieme do úvahy aj krajiny, ktoré na budúci rok vstúpia spolu s nami do EÚ, tak je to 72,4 %), tento stupeň splynutia je oveľa vyšší, ako bol stupeň splynutia niektorých členských štátov v čase ich vstupu, resp. v súčasnosti. S veľkou pravdepodobnosťou možno prognózovať, že v nadchádzajúcich rokoch vysoký podiel rozšírenej EÚ na maďarskom zahraničnom obchode nebude klesať, ba naopak -- bude ešte narastať. V tomto okrem iného zohráva úlohu aj to, že obchod so skoršími partnermi CEFTA, ktorí sa stanú členmi EÚ po rozšírení, sa bude pravdepodobne nadpriemerne rozširovať. Z tohto takmer priamo vyplýva, že význam Slovenskej republiky, ktorá aj v súčasnosti patrí medzi významných zahraničnoobchodných partnerov Maďarska, (17. najvýznamnejší zahraničnoobchodný partner) nepoklesne ani po vstupe do EÚ, ale možno rátať s jeho nárastom. Stačí, ak poukážem na to, že geopolitická situácia susedného štátu (700 km dlhý hraničný úsek) a jeho -- s nami v mnohých súvislostiach komplementárna -- hospodárska štruktúra vytvárajú prirodzené prostredie na rôzne formy regionálnej a podnikateľskej spolupráce.
Niektoré dôsledky vstupu do EÚ
Blížiaci sa vstup do EÚ v podstate neprinesie zmeny v našom zahraničnom obchode so skoršími členskými štátmi, veď sa bude pokračovať v neobmedzenom obrate priemyselných výrobkov a čoraz liberálnejšom obrate agrárnych výrobkov a po vstupe aj v obrate bez cla a prekážok. Všetky vstupujúce krajiny sa snažia čoraz rýchlejšie získať priaznivé zmeny podmienok, čo súčasne znamená aj vystupňovanie súťaže.
V prípade vzťahov medzi novovstupujúcimi krajinami je prirodzene iná situácia, veď prevzatím vnútorných trhových mechanizmov obchod medzi novými členskými štátmi (teda aj maďarsko-slovenský obchod) sa bude realizovať čiastočne na nových základoch. Je našou spoločnou úlohou, aby zainteresovaní boli informovaní včas o zmenených systémoch podmienok obchodu, aby si v súlade s nimi mohli vytvoriť vlastnú stratégiu. Z očakávaných zmien v našich vzťahoch by som chcel poukázať iba na niektoré.
Z hľadiska maďarsko-slovenského obchodu, vstup do EÚ, v prvom rade konkrétne znamená úplnú platnosť vnútorných trhových pravidiel únie. Na trhu Európskej únie sa uplatňujú princípy "štyroch základných slobôd": slobodný tok tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Po vstupe budú môcť tak slovenskí, ako aj maďarskí podnikatelia vykonávať svoju obchodnú činnosť bez colného vybavovania (no so sprievodnými dodávacími dokladmi) v rámci colnej únie, vzťahujúcej sa na celý obrat tovaru. Myslím si, že dohody (posledná vstúpila do platnosti dňa 15. júla 2003), uskutočnené v záujme postupnej liberalizácie agrárneho obchodu, z hľadiska Maďarska a Slovenska napomáhajú k postupnému prispôsobeniu sa novým podmienkam.
Prostredníctvom členstva v únii sa naše krajiny stanú súčasťou a zároveň tvorcami spoločnej obchodnej politiky v nej, po vstupe si svoje práva budeme môcť presadzovať v súlade s ďalšími členskými štátmi. Vychádzajúc z uvedeného, veríme, že s našimi susedmi v mnohých otázkach budeme môcť reprezentovať spoločné stanovisko k tomu, aby naše záujmy vyšli ako väčšinové stanovisko EÚ a tak boli prijateľné.
Od mája 2004 sa značne znížia ešte stále existujúce administratívne prekážky v našich obchodných vzťahoch. Účastníci európskeho hospodárstva (výrobcovia, obchodníci, organizácie na ochranu spotrebiteľa a životného prostredia atď.) totiž v normách, prameniacich z technických a právnych predpisov, ukotvujú podrobné odporúčania, týkajúce sa plánovania, výroby a skúšok vhodnosti jednotlivých výrobkov. Prevzatie noriem prijatých európskymi normalizačnými inštitúciami je pre členské štáty povinné, zároveň však na neharmonizovaných územiach možno vytvárať aj národné normy.
Pre konkurencieschopné maďarské a slovenské firmy bude jednoduchšie a dosiahnuteľné dostať sa v rámci únie na trh verejného obstarávania, nakoľko vypísané konkurzy musia byť otvorené nielen pre domácich navrhovateľov, ale aj pre navrhovateľov ďalších členských štátov. Platí to aj v slovensko-maďarskej relácii.
Bezpodmienečne treba spomenúť regionálnu politiku Európskej únie, ktorej dôležitým cieľom je pomoc pri rozvoji a spoločensko-hospodárskom približovaní zaostalých členských štátov a území (regiónov). Zdroje regionálneho rozvoja bude Maďarsko rovnako ako Slovensko využívať v rámci Národného plánu rozvoja, v rámci čoho dominantnú úlohu budú mať medzi inými projekty ochrany životného prostredia a infraštruktúry. Myslím, že dva susedné štáty, pripájajúce sa k 8 euroregiónom, môžu rátať s novými perspektívami aj v oblasti regionálnej spolupráce, primeranou koncentráciou na problémy možno znásobiť počet spoločných, realizovateľných projektov.
Z hľadiska obojstranných hospodárskych vzťahov čoraz väčšiu úlohu zohrávajú vzájomné priame investície, ktoré môžu dlhodobo zabezpečiť trvalé rozširovanie hospodárskej výmeny. V tomto roku sa maďarské investície na Slovensku dostali do popredia a dúfame, že ak sa podmienky budú zlepšovať, tieto procesy sa v rámci únie budú ešte zosilňovať a obchodu medzi našimi dvoma krajinami dodajú nový rozmach.
Zatiaľ vzdialenou, ale ťažko oddeliteľnou od vstupu do EÚ, otázkou je otázka spoločnej meny, i keď jej priaznivý vplyv niektorí experti a členské štáty ešte spochybňujú. V súvislosti so vstupom sa maďarská vláda zaviazala čím skôr zaviesť spoločnú menu EÚ, euro. Prísne podmienky zavedenia spoločnej meny, inflácia, znižovanie štátneho rozpočtu a stav dlhov neumožňujú zaviesť euro skôr ako od 1. januára 2008. Dovtedy je potrebné realizovať priebežný a dôsledný hospodárskopolitický program. Je však nesporné, že zavedenie spoločnej meny bude znamenať ďalší pokrok v zjednodušení a bezpečnosti obchodu medzi členskými štátmi (teda aj medzi Maďarskom a Slovenskom).
Celkove je nesporné, že prvé roky po vstupe budú mať pre nové členské krajiny zásadný význam. Pravdepodobne v tomto období sa totiž rozhodne o tom, do ktorej kategórie zaradia politickí a hospodárski zákonodarcovia EÚ novovstupujúce krajiny.
Nie je totiž jedno, či sa daný štát ocitne v kategórii dynamicky sa rozvíjajúcich a inovatívnych štátov, alebo v blízkosti kategórie štátov ťažkopádnych a neschopných obrody -- bez toho, aby som niektorý štát menoval. Podľa môjho názoru, priblíženiu sa k pozícii pre nás želateľnej môže napomáhať aj hladká a dynamická spolupráca medzi našimi krajinami.