Uznesenie Českej poslaneckej snemovne k Benešovým dekrétom:
Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky
-- odmietajúc snahy o otváranie otázok súvisiacich s koncom a výsledkami 2. svetovej vojny,
-- vyzdvihujúc pozitívny význam Česko-nemeckej deklarácie a v nej vyjadrenej vôle nezaťažovať budúcnosť politickými a právnymi otázkami pochádzajúcimi z minulosti,
-- potvrdzujúc, že dobré susedské vzťahy a plnoprávne členstvo Českej republiky v Európskej únii patrí k zahraničnopolitickým prioritám ČR,
-- vychádzajúc z toho, že rozsah a podmienky reštitučného zákonodarstva sú úplne a výlučne v právomoci českých ústavných orgánov,
-- vyhlasuje, že:
1. československé zákonodarstvo z rokov 1940 -- 1946, vrátane dekrétov prezidenta republiky, vzniklo podobne ako v iných európskych krajinách v dôsledku vojny a porážky nacizmu,
2. povojnové zákony a dekréty prezidenta republiky sa realizovali, boli konzumované v období po svojom vydaní a dnes už na ich základe nemôžu vznikať žiadne nové právne vzťahy,
3. právne a majetkové vzťahy, ktoré z nich vyplynuli, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.
Analýza Ministerstva spravodlivosti SR:
Analytický materiál o rôznych aspektoch Benešových dekrétov konštatuje:
-- Benešove dekréty stratili účinnosť.
-- Otázka majetkovej reštitúcie rakúskych a maďarských občanov bola vyriešená medzištátnymi zmluvami bývalého Československa s Rakúskom a Maďarskom.
-- Zrušenie dekrétov v dôsledku politického tlaku by znamenalo, že na Slovensko, prípadne Českú republiku sa uplatňujú odlišné kritériá než na iné členské a kandidátske štáty Európskej únie. Žiadny takýto tlak nebol uplatnený na Holandsko a nepozorovať ho ani voči Poľsku.
-- Právne a politické súvislosti Benešových dekrétov by nám nemali zakrývať skutočnosť, že dekréty vznikli v dobe plnej ľudsky zavrhnutiahodných javov. Ľútosť nad vtedajšími metódami vyjadrila SNR vo svojom Vyhlásení k odsunu slovenských Nemcov z 12. februára 1991.
Zákon ustanovoval, že činy vykonané od 30. 9. 1938 do 28. 10. 1945, ktorých cieľom bol príspevok k znovuzískaniu slobody pre Čechov a Slovákov alebo spravodlivá odplata pre činy okupantov alebo ich pomocníkov, nie sú protiprávne, aj keď by boli v súlade s platným právom inak trestné.