---Je štatistika presným súčtom nepresných čísiel, falošným obrazom skutočnosti, aj vy, ako Churchill, veríte len štatistike, ktorú si sfalšujete sám?
-- Existujú aj negatívne pohľady na štatistku. No priznám sa, som skôr optimista. Štatistika má čím ďalej tým menej priestoru na vznik podozrenia z možnej manipulácie a sústavne sa tento priestor zmenšuje, lebo už jestvuje v podstate voľný prístup k väčšine zdrojov a informácií, na základe ktorých sa štatistika zostavuje, jej výsledky možno pomerne ľahko verifikovať. Keby sa štatistický úrad, napríklad ,pokúsil výsledky skresľovať, som presvedčený, že by sa to veľmi rýchlo odhalilo a úrad by prišiel o renomé. Naopak, v súčasnosti sa v štatistickej práci v rámci celého európskeho štatistického systému používajú rovnaké metodiky, rovnaké postupy a ich uplatňovanie prísne kontroluje v našom prípade najmä Eurostat, rovnako sa o ich dodržiavanie zaujímajú napríklad Medzinárodný menový fond i ďalšie inštitúcie, ktoré sa zaoberajú štatistikou, napríklad OECD. Pravidelné návštevy expertov týchto inštitúcií a ich zistenia dokazujú, že kvalita štatistickej činnosti nestagnuje, ale sa stále zvyšuje.
---Druhou vecou je, ako sa štatistické zistenia interpretujú. Môžete ovplyvniť, aby ich používatelia chápali správne?
-- Ambíciou štatistického úradu je zistiť údaje a poskytnúť ich vrátane vysvetlenia metodiky ich zisťovania verejnosti. Interpretácia už nie je úlohou štatistikov, ale ďalších analytikov, ekonómov, ktorí sa zaoberajú, napríklad, prognózami alebo podobnými činnosťami.
---A politikov, ktorí ju neraz -- najmä pred voľbami -- používajú príliš účelovo, ak ju priamo nezneužívajú. Hnevá vás účelová interpretácia štatistických zistení?
-- Iste nás to neteší. Preto sa snažíme poskytnúť čo najširšej verejnosti informácie, ktoré sú porovnateľné v časovom rade. Jedným z takých príspevkov je aj naša publikácia Vybrané ukazovatele ekonomického vývoja SR v rokoch 1991 -- 2000, kde sme prezentovali najaktuálnejšie časové rady. Často dochádza k omylom aj vtedy, keď sa používajú staršie štatistické údaje, ktoré sa medzitým na základe novších informácií revidovali a potom časový rad, ktorý nevychádza z najaktuálnejších časových údajov, môže niektoré javy skresľovať.
---Ktoré štatistické zistenia sú najkonfliktnejšie? Je to zverejňovanie priemerných miezd v jednotlivých odvetviach, ktoré potom začnú spochybňovať, napríklad, bankári alebo poštári?
-- S výraznejšími protestmi po zverejnení štatistických údajov sme sa nestretli. V jednom prípade -- v sledovaní miezd v odvetví Pošty a telekomunikácie -- sa po privatizácii v telekomunikáciách vyvíjala v pododvetviach rozdielne priemerná mzda. Na upozornenia z pošty sme zareagovali. Začali sme zverejňovať tieto ukazovatele aj oddelene pre poštu a oddelene pre telekomunikácie. Pokiaľ signály z verejnosti avizujú objektívnu skutočnosť, snažíme sa na to reagovať, aby sme štatistické údaje poskytli čo najkompletnejšie.
---Za predchádzajúcej vlády niektorí opoziční politici spochybňovali vtedajšie pomerne priaznivé štatistické údaje o vývoji ekonomiky a obviňovali aj štatistický úrad z, povedzme, manipulácie alebo zo zlej metodiky. Revidovali ste na nich niečo po svojich predchodcoch?
-- Keď som nastúpil v januári 1999 do funkcie, vykonali sme audit základných makroekonomických informácií, ktoré boli zverejnené v predchádzajúcom období. Audit, ktorý robil pracovný tím na čele s renomovaným prognostikom Pavlom Kárászom, potvrdil, že Štatistický úrad SR postupoval v súlade s platnou metodikou.
---Napriek tomu zmena na poste predsedu ŠÚ SR bola jedna z prvých po voľbách v roku 1998. Vášmu vymenovaniu vtedy nepredchádzal konkurz, považujete sa za politického nominanta?
-- Nepokladám to za politickú nomináciu. Nová vláda sa rozhodla pre výmenu na niekoľkých ústredných orgánoch štátnej správy, vtedy sa miesta neobsadzovali konkurzom. Nastúpil som do tejto funkcie s profesionálnymi predpokladmi pre tento rezort. Ako riaditeľ Národného centra pre informatiku som bol do roku 1995 členom kolégia predsedu Štatistického úradu a nakoniec som bol riaditeľom výskumného ústavu, ktorý pracoval pre Štatistický úrad SR.
---Prezident R. Schuster vás v minulých dňoch opäť vymenoval na návrh vlády do funkcie predsedu úradu, už podľa nového zákona o štatistike na 5-ročné funkčné obdobie. Ide zatiaľ o váš najväčší životný úspech?
-- Súhlasím, je to významné ocenenie mojej doterajšej práce v úrade. Predchádzalo mu ocenenie v medzinárodnom globálnom hodnotení štatistického úradu -- v rámci Global assessmentu -- ktoré vlani vypracovali na základe poverenia Eurostatu významní štatistickí experti Európskej únie z Fínska a Rakúska. Aj pravidelné hodnotenie Eurostatu konštatuje výrazný, dokonca doslova sa píše "extrémny pokrok" v činnosti ŠÚ SR, na základe čoho vláda navrhla prezidentovi SR moje opätovné vymenovanie.
---Takže ste prebrali štatistický úrad na nízkej úrovni, keď sa v jeho činnosti museli vykonať extrémne zlepšenia?
-- Nie. Úroveň úradu nebola nízka, ale objektívne v ňom bolo treba vykonať ešte veľmi veľa, už len preto, že ŠÚ SR ako samostatný jestvuje iba od roku 1993, dovtedy bol len územným štatistickým orgánom federácie. Museli sa budovať všetky metodické útvary a rozvinúť medzinárodná spolupráca. Myslím si, že mojím príchodom do úradu sa začaté práce zrýchlili, získali väčšiu akceleráciu.
---Čo považujete za najvýznamnejší pokrok počas svojej činnosti?
-- Predovšetkým výrazný pokrok v integračnom procese, intenzívnu snahu o naplnenie všetkých požiadaviek Európskej únie na štatistiku -- ide zhruba o dve stovky predpisov EÚ predstavujúcich tzv. sekundárnu štatistickú legislatívu. Do konca roku 2002 dosiahneme v metodickej oblasti plnú kompatibilitu, čo sme prezentovali v pozičnom dokumente, ktorý Európska únia akceptovala, a preto patrila štatistika k prvým kapitolám, ktoré Slovensko predbežne uzatvorilo v negociačnom predvstupovom procese. Splnili sme veľmi dôležitú podmienku -- do konca minulého roka sme pripravili prijatie nového zákona o štatistike plne harmonizovaného s európskou legislatívou.
Nový zákon umožní, napríklad, znížiť zaťaženie spravodajských jednotiek výkazmi pre štatistiku, pretože rozšíri naše možnosti čerpať údaje z iných administratívnych zdrojov, od orgánov verejnej a štátnej správy, napríklad daňových úradov. Keď sa ukáže, že sú štatisticky rovnako hodnotné, naše štatistické výkazy zrušíme. Pripravujeme zber údajov elektronickou formou zo štatistických jednotiek, ktoré majú prístup na internet a údaje budú môcť zasielať elektronickou poštou; vlani sme vyskúšali pilotný projekt. Príkladom využitia administratívnych zdrojov dát je to, že niektoré severské krajiny už nepotrebujú robiť sčítanie obyvateľstva, potrebné informácie získavajú zo štátom vedených registrov.
---Vlaňajšie sčítanie obyvateľov, domov a bytov patrí k najrozsiahlejším a najvýznamnejším štatistickým zisťovaním pod vaším vedením?
-- Áno, pokiaľ ide o rozsah prác a množstvo získaných údajov. Uskutočnilo sa prvý raz v samostatnej SR a hodnotíme ho ako mimoriadne úspešné, lebo už 5 mesiacov po sčítaní ŠÚ SR publikoval definitívne základné údaje. Sčítanie bolo jednorazovou akciu, ale najpodstatnejšie zmeny sme vykonali vo vzťahu k ekonomickým subjektom, kde sme upravili výkazníctvo a zaviedli nové, tzv. štrukturálne zisťovania. Najvyššiu mobilizáciu si vyžaduje spracovanie volebnej štatistiky, ktoré je náročné na dodržanie termínu.
---To vás čaká aj v tomto roku. Ktorá úloha bude najrozsiahlejšia a najprácnejšia?
-- Príprava na zavedenie nového systému Intrastat -- štatistiky zahraničného obchodu medzi členskými krajinami EÚ. Údaje, ktoré sa dnes zisťujú z colného riaditeľstva o pohybe tovaru, po vstupe SR do EÚ, už vnútri EÚ, krajiny nebudú zisťovať prostredníctvom colníc, ale bude ich musieť nahradiť štatistické zisťovanie.
---Už nebudú krajiny vo vzájomnom obchode naraz vykazovať aktívne saldo, ako sa to stáva?
-- To sa bude dať ťažko vylúčiť aj v budúcnosti, lebo to súvisí s metodikou, ako sa zahŕňajú jednotlivé tovary na stranu obchodnej bilancie, pretože vývoz do jednej krajiny sa nemusí stať v nej dovozom, ak tovar pokračuje ďalej.
---Najvýznamnejšou úlohou ŠÚ SR bola harmonizácia národnej štatistiky so štatistikou EÚ. Čo vás v nej ešte čaká počas vášho nového funkčného obdobia?
-- Skvalitnenie regionálnej štatistiky, vykazovanie HDP až na úroveň jednotlivých krajov. Navyše ani európsky štatistický systém nie je statický, len v priebehu minulého roka Európska únia prijala desiatky nových noriem pre štatistiku a my musíme udržať krok s členskými štátmi EÚ. V pozícii pozorovateľov sa už aj my zapájame do prípravy novej legislatívy únie.
---Máte na prahu vášho funkčného obdobia nejaké predsavzatie, čo v ŠÚ SR chcete za 5 rokov docieliť? Kam úrad posunúť?
-- Mojou hlavnou ambíciou je, aby sme sa uprostred môjho funkčného obdobia stali plnoprávnymi členmi EÚ a my, štatistici, členmi štatistických orgánov EÚ.