Paradoxom diskusie o ústave EÚ je, že ani naši ústavní činitelia ju nespájajú s národno-štátnymi, ale len s partikulárnymi záujmami. Príčinou je chýbajúca štátna doktrína ako vyjadrenie strategických záujmov SR, čo by umožnilo vecne posudzovať dosahy integrácie do EÚ. Európska ústava vznikla pomerne nečakane, pretože rozhodujúce záujmové skupiny v Európe si uvedomili potrebu homogénnejšej Európy, schopnej reagovať na technologické zaostávanie za USA, pokles konkurenčnej schopnosti, multipolárnu globalizáciu, terorizmus a rastúci surovinový a energetický deficit. Konvent sa stal len vítanou príležitosťou na ústavné zakotvenie týchto záujmov. Úvahy o plebiscite k ústave a jej zložitom pozadí by sa dali prirovnať k úvahám o ľudovom hlasovaní o genóme človeka a politickej užitočnosti niektorého z chromozómov.
Rozšírenie EÚ o desať krajín strednej a východnej Európy je politickým rozhodnutím porovnateľným s prijatím Grécka. Ekonomické výhody vstupu sú pre úniu okrajové. Ich úhrnný HDP je len 4,6 percenta EÚ 15. Tento trh únia ovládla aj bez rozšírenia a len počas prípravy dosiahol kumulovaný obchodný prebytok únie s budúcimi členskými štátmi 104,4 mld. eur. S veľmi otvorenou (okolo 150 percent), a teda veľmi zraniteľnou ekonomikou, s podielom okolo 0,3 percenta na HDP EÚ 25, s pár funkčnými bojovými lietadlami a pod., je skutočne otázne, či sa Slovensko má angažovať v presadzovaní práva veta v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ alebo jej sociálnych štandardov. Slovensko potrebuje politicky homogénnu a ekonomický prosperujúcu úniu, pretože len takáto EÚ bude ústretová kohéznemu partnerstvu. Bez nového inštitucionálneho rámca bude EÚ 25 heterogénnym spoločenstvom so silnými odstredivými tlakmi. V turbulentnom a recesnom prostredí budú tieto tlaky pre našu príliš otvorenú ekonomiku znamenať značné riziko.
Slovenské záujmy sú v ekonomickej oblasti a spájajú sa s rozhodujúcimi faktormi európskej sociálno-ekonomickej prosperity, ako je stabilita a transparentnosť vlastníckych vzťahov a dôsledná ochrana a podpora hospodárskej súťaže. Neslávne 59. miesto svetového rebríčka korupcie, rovnaké ohodnotenie Slovenska ako Kolumbie ovládanej kokaínovými barónmi, nabáda na záver, že je v záujme Slovenska, aby sa pod zosilneným tlakom legislatívy a inštitúcií EÚ, ktorý ústava umožní, situácia u nás výrazne zlepšila a podporila náš rozvoj.
Priebeh medzivládnej konferencie naznačuje, že neuralgickým bodom prijatia ústavy sa stane procesná stránka rozhodovania v Rade ministrov. Tlak na prerozdeľovanie hlasov, rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou, potvrdzovanie viac ako 60-percentnou demografickou väčšinou a pod., zatlačí nás, ako aj ďalšie malé krajiny, do pozície permanentnej menšiny, k rozhodovaniu "o nás bez nás". Odhodlanie Nemecka a Francúzska na bezohľadný nátlak na "rebelov", si vyžaduje netradičné riešenia. Napríklad doplniť článok Základné zásady pôsobenia únie, ktorými sú už len princípy subsidiarity a pružnosti (princíp kohézie vypadol!), o ďalší princíp -- poistný, ktorý by ústavne zakotvil materiálnu zodpovednosť únie za škody spôsobené konkrétnej krajine uplatnením legislatívnych noriem prijatých bez jej súhlasu. Navrhnúť -- popri štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde -- vytvorenie poistného fondu, z ktorého by sa financovali všetky negatívne externality hlasovania kvalifikovanou a demografickou väčšinou. Ak EÚ už vytvorila poistné fondy pre prípad vyčíňania prírody, tak tobôž by mala mať pochopenie pre iniciatívu poistiť sa proti oveľa ničivejšiemu konaniu človeka. Lepší je poistný fond, ako prípadné ďalšie "sorry" po polstoročí, podobné tomu, ktorého sa občania Československa dočkali za rozhodnutia európskych lídrov v Mníchove v roku 1938.
Slovensko potrebuje politicky homogénnu a ekonomický prosperujúcu úniu, pretože len takáto EÚ bude ústretová kohéznemu partnerstvu.