Nárok na stravné pri pracovnej ceste a stravné lístky
Ako postupovať pri vyúčtovaní diét tuzemskej a zahraničnej pracovnej cesty, ak pracovník má stravné lístky? Má nárok na celú výšku diét podľa zákonom stanoveného rozpätia hodín pracovnej cesty alebo sa diéty krátia o výšku poskytnutého stravného lístku na deň?
-- Podmienky poskytovania stravného a výška stravného pri pracovných cestách je upravená v § 5 a v § 13 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách; vo všeobecnosti sa stravné poskytuje za každý kalendárny deň v závislosti dĺžky trvania pracovnej cesty v rámci kalendárneho dňa. V prípade, že zamestnanec je vyslaný na pracovnú cestu, jeho nároky na stravné je potrebné posudzovať iba v zmysle vyššie uvedených ustanovení. Poskytnutie stravných lístkov sa na účely zákona o cestovných náhradách nepovažuje za poskytnutie stravného (v sume podľa dĺžky trvania pracovnej cesty) a ani za bezplatné zabezpečenie stravovanie; z tohto dôvodu nemožno zamestnancovi krátiť stravné, na ktoré mu vznikne nárok na pracovnej ceste (tuzemskej alebo zahraničnej). V prípade, že má zamestnanec poskytnuté stravné lístky a je vyslaný na pracovnú cestu, nadväzne na vyššie uvedené je potrebné posúdiť jeho nárok aj na stravovanie, t. j. na stravné lístky v zmysle § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podávaním teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny, pričom na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. Pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu jej potrebné jeho nárok na stravné posudzovať iba v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. V prípade, že zamestnanec má výkon práce na pravidelnom pracovisku, vzťahuje sa na neho ustanovenie § 152 Zákonníka práce; na stravovanie (príspevok alebo stravovanie) má zamestnanec nárok len v prípade, ak bol výkon práce (mimo pracovnej cesty) dlhší ako 4 hodiny, (Mzdové účtovníctvo, číslo: 10/2003).

Posudzovanie času stráveného na pracovnej ceste
Mám zamestnanie, v ktorom som vysielaná na služobnú cestu každý deň. Som školiteľ. Náš zamestnávateľ tvrdí, že naša pracovná doba začína až u zákazníka, t. j. min. 1 hod. po odchode z firmy. Je to tak? A ak to tak je, je povinný mi platiť túto stratu času? A ak áno, koľko a na základe čoho?
-- Uvedená problematika sa dotýka v prvom rade pracovného času zamestnanca. Podľa § 85 Zákonníka práce je pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne; pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Zamestnanec môže mať rovnomerné rozvrhnutie pracovného času (§ 86 Zákonníka práce) nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času (§ 87 Zákonníka práce), zamestnávateľ v záujme zvýšenia efektívnosti práce a lepšieho zabezpečovania potrieb zamestnancov môže po dohode s príslušným odborovým orgánom zaviesť pružný pracovný čas (§ 88 a 89 Zákonníka práce). Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien (§ 90 Zákonníka práce) určí zamestnávateľ po dohode s príslušným odborovým orgánom a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancom prístupné. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámi zamestnancovi najmenej týždeň vopred a splatnosťou najmenej na týždeň. Nadväzne na vyššie uvedené je potrebné posudzovať čas strávený na pracovnej ceste zamestnanca. Pre posúdenie času zamestnanca, ktorý strávi na pracovnej ceste vo väzbe na odmeňovanie a poskytovanie cestovných náhrad je potrebné rozlišovať čas:
* strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času zamestnanca,
* strávený na pracovnej ceste mimo rámca pracovného času zamestnanca s rozlíšením, či zamestnanec v rámci tohto času vykonával prácu alebo nie. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý upravuje z pracovnoprávneho pohľadu podmienky poskytovania náhrad výdavkov predovšetkým pri pracovných cestách, posudzuje len čas zamestnanca, ktorý strávi na pracovnej ceste v rámci jeho vopred rozvrhnutého pracovného času inak ako plnením pracovných úloh. Čas strávený mimo pracovného času zamestnanca uvedený zákon nerieši; vzhľadom na to, že ide o pracovnoprávny predpis, ktorý vychádza z § 145 Zákonníka práce, treba ho posudzovať podľa jeho príslušných ustanovení. Pokračovanie nájde v jednom z májových čísel Spravodajcu pre mzdové účtovníčky a personalistov.

Účtovanie prijatej dodávky materiálu, ak je faktúra prijatá v neskoršom období
Zajímalo by nás ako správne účtovať zahraničné faktúry. Napr. dňa 29. marca 2003 dostaneme materiál zo zahraničia, ktorý je už preclený (preclieva nám ho firma, s ktorou máme uzavretú mandátnu zmluvu na tieto služby). S tovarom dostaneme iba dodací list. Faktúru dostaneme poštou napr. 5. apríla 2003. Aký správny kurz je treba použiť pri zaúčtovaní tejto faktúry (ku ktorému dátumu)?
-- V zmysle účtovných predpisov je dňom uskutočnenia účtovného prípadu o. i. aj deň, v ktorom dôjde k splneniu dodávky. Zároveň platí, že záväzok voči dodávateľovi sa zaúčtuje pri vzniku záväzku v zmysle príslušných ustanovení zmluvy v oblasti obchodných záväzkových vzťahov. Záväzky voči zahraničným dodávateľom, t. j. záväzky v cudzej mene sa prepočítajú pri ich vzniku na slovenskú menu kurzom určeným v kurzovom lístku NBS ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, t. j. ku dňu prevzatia dodávky. Z uvedeného vyplýva, že o pohybe majetku (t. j. o vzniknutom účtovnom prípade) by ste mali účtovať v deň splnenia dodávky materiálu, t. j. dňa 29. marca 2003. Pokiaľ vám však v tento deň nie je známa suma záväzku (napr. z dodacieho listu), bude možné účtovať o obstaraní materiálu až v deň prijatia faktúry (5. apríla 2003), ktorú však prepočítate na SKK kurzom NBS platným v deň prijatia dodávky, t. j. 29. marca 2003. V zásade už totiž v tomto momente (29. marca 2003) vznikol váš záväzok voči dodávateľovi. Zodpovedané otázky z oblasti účtovníctva kolektívom audítorov, daňových poradcov a pracovníkov spoločností poskytujúcich ekonomické poradenstvo si môžete prečítať na stránkach dvojtýždenníka Účtovný tip, (Účtovníctvo a dane, číslo: 11/2003).