Armádu lacných robotníkov, najmä z východnej Európy, nie je síce vo veľkej Británii až tak vidieť, no ovocie jej práce sa stalo už dávno neoddeliteľnou súčasťou života Britov. Nedávna tragédia v britskom Morecambe, kde sa pri zbieraní lastúr pre britských zamestnávateľov utopilo 19 Číňanov, ako aj spor za údajnú otrockú prácu gréckych Rómov na kvetinovej farme v Cornwalle, však začína v posledných dňoch vyvolávať viacero otázok v britskej spoločnosti. Týkajú sa najmä vydierania ľudí, ktorí prichádzajú do Británie za sezónnymi prácami a v tejto súvislosti aj toho, do akej miery je Británia závislá od práce lacnej pracovnej sily zo zahraničia.
Dôsledky životného štýlu
Ako BBC v najnovších prieskumoch zistila, britská ekonomika je bez práce cudzincov prakticky odpísaná. Potrebuje ju totiž takmer každý sektor hospodárstva, či už je to poľnohospodárstvo, potravinárstvo, textilný priemysel alebo stavebníctvo. Viaceré veci už roky berú Briti ako samozrejmosť, od lacných a denne čerstvých potravín v supermarketoch, až po lacné oblečenie, pritom to všetko si môžu dovoliť len vďaka väčšiemu či menšiemu využívaniu práce (legálnej alebo nie) lacných robotníkov z chudobnejších krajín, často žijúcich u svojich zamestnávateľov v katastrofálnych podmienkach. Podľa posledných odhadov pracuje v Británii okolo pol milióna nelegálnych migrantov, ktorých väčšina sa koncentruje na juhovýchode krajiny. Nepomerne viac ich tu pracuje legálne na základe pracovného povolenia, no za minimálnu mzdu a v nebezpečných pracovných podmienkach bez akéhokoľvek zaškolenia. Ťažká práca a pracovný čas na úrovni otrokárstva, ktoré podľa Britov sú charakteristické pre viktoriánsku éru, sa podľa mnohých analytikov v súčasnosti opäť začínajú vracať na ostrovy.
Tlak obchodných reťazcov
V hlavnom meste sa lacná pracovná sila z Východu využíva najmä v hotelierskych a reštauračných službách, ešte rozšírenejší je tento problém na vidieku v rámci sezónnych poľnohospodárskych prác. A navyše, aj keď vláda nedávnym zákonom umožnila zvýšiť kvótu cudzincov na sezónne práce na 25-tisíc, podľa farmárov sa zamestnávaniu na čierno nevyhnú. Sivá ekonomika aj vďaka tomuto problému sa v Británii pohybuje podľa odhadov ekonómov na úrovni od 2 do 10 mld. libier ročne. V čase zberu plodín totiž ani najnovšia kvóta nestačí a bez Lotyšov, Ukrajincov, ktorí tvoria najvyššie percento sezónnych robotníkov, ale aj ďalších, by veľká časť úrody na britských farmách zhnila. To sa bežne stávalo v minulých rokoch najmä pri jahodách, čerešniach a malinách. Okrem toho na farmárov tlačia veľké obchodné reťazce, ktoré lákajú zákazníkov na lacné výrobky a nútia dodávateľov ponúkať tovar do siete za adekvátne nízke ceny. Aby vôbec zarobili, farmári následne znižujú mzdu robotníkom zo zahraničia, ktorí nie sú chránení sociálnym systémom tak ako Briti.
Londýn stojí na "východniaroch"
Okrem poľnohospodárstva sa bez práce cudzincov nezaobídu ani ďalšie sektory, najmä stavebníctvo. Ako uviedli predstavitelia niektorých firiem, Ukrajinci pracujú omnoho viac a za menej peňazí ako ich britskí kolegovia. Z 200-tisíc robotníkov na londýnskych stavbách je minimálne 40-tisíc cudzincov, pričom ich mzdy sú šokujúco nízke. Pred štyrmi rokmi inšpekcia našla pri oprave chrámu v západnom Londýne 11 Indov, ktorí na hodinu dostávali iba 30 pencí (0,30 libry). Britská vláda už prisľúbila tvrdé postihy za najímanie ľudí z chudobnejších krajín na čierno, no odstrániť závislosť britského priemyslu od ich práce bude takmer nemožné. Ak by museli všetci odísť, znamenalo by to ťažký šok pre ekonomiku hlavného mesta aj celej krajiny. Stavebný priemysel s ročnou hodnotou okolo 70 mld. libier je totiž stále ťahúňom britského hospodárstva.