Predsedovia vlád desiatich krajín tzv. laekenskej skupiny (Česko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus, Maďarsko, Slovinsko a Slovensko), kandidujúcich na vstup do EÚ, sa v piatok vo Varšave zhodli, že príspevky ich štátov do európskej pokladnice by sa mali rozložiť na určité časové obdobie. "Čistá rozpočtová pozícia nových členských štátov musí byť lepšia, než ich pozícia pred vstupom," hovorí sa v spoločnom vyhlásení, ktoré po skončení rokovaní prezentoval poľský premiér Leszek Miller.
Podľa predsedu poľskej vlády je vytvorenie systému, ktorý by príspevky časovo rozfázoval, "plne oprávnené v súvislosti s časovým rozvrhnutím priamych platieb". Ide napríklad o subvencie do rezortu poľnohospodárstva, ktoré budú spočiatku dosahovať len 25 percent, no postupne sa budú zvyšovať. V čase summitu laekenskej skupiny sa vo Varšave uskutočnilo aj stretnutie lídrov európskych socialistických strán združených v Európskej sociálnodemokratickej strane (PES), na ktorom sa zúčastnil aj britský premiér Tony Blair. "Zmyslom negociácií je zabezpečiť, aby výsledkom nebolo zhoršenie situácie žiadnej z kandidátskych krajín," vyhlásil T. Blair.
Komisár pre rozšírenie EÚ Günter Verheugen sa kandidátske krajiny tiež pokúšal pripraviť na fakt, že rozširovanie únie sa o niekoľko mesiacov oneskorí. Chce tým poskytnúť európskej pätnástke dostatočný čas na ratifikáciu zmluvy, ktorá vydláždi cestu vstupu kandidátskych krajín. Premiéri síce jeho posolstvom nadšení neboli, no prijali ho ako nevyhnutnosť. "Verejná mienka nebude šťastná ani v jednej z 10 krajín," vyhlásil pre Reuters maďarský ministerský predseda Péter Medgyessy.
V Bruseli sa pritom dnes zídu ministri zahraničných vecí členských krajín únie a ich partneri z kandidátskych štátov, kde prediskutujú možnosť zvýšenia finančného rámca na rozšírenie o jednu až dve miliardy eur a odloženie prístupového termínu z 1. januára na apríl alebo máj 2004.
Európska rada sa na októbrovom zasadaní v Bruseli dohodla, že EÚ by mohla ukončiť prístupové rokovania s 10 pokročilými kandidátmi do decembra tohto roku. Prístupové zmluvy s 10 uchádzačmi - Cyprom, ČR, Estónskom, Maďarskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Poľskom, so Slovenskom a Slovinskom - pritom majú byť podľa časového harmonogramu rozšírenia podpísané 16. apríla 2003 v Aténach. Dohodli sa tiež na finančnom rámci pre rozšírenie, na monitoringu kandidátov až do vstupu do únie a ochranných klauzulách týkajúcich sa vnútorného trhu.
Európska komisia totiž avizovala, že by mohla navrhnúť zvýšenie rozpočtu na rozšírenie o jednu až dve miliardy eur ako kompenzáciu pre kandidátske krajiny. Tieto finančné prostriedky by sa mohli vyčleniť na špeciálne projekty najmä na posilnenie vonkajšej hranice EÚ. Uvažuje sa aj o ďalších ústupkoch, napríklad v oblasti zvýšenia poľnohospodárskych kvót.
Komisia tiež navrhuje odloženie termínu rozšírenia na apríl alebo máj 2004, čo by podľa jej názoru mohlo uľahčiť vstup budúcich členov do únie. Z návrhu vyplýva, že napriek tomu, že noví členovia by prispievali do spoločného európskeho rozpočtu až od mája 2004, poľnohospodársku podporu by využívali od 1. januára 2004. Tým by sa mal vyriešiť aj problém tých uchádzačov, ktorí by sa po vstupe do únie mohli stať čistými prispievateľmi.
Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen však varuje, že problémy, ktorým rozšírenie čelí, nie sú ani zďaleka vyriešené. Za jednu z najväčších prekážok rozšírenia označil Cyprus. Spomenul aj rozdielne názory na poľnohospodárske dotácie, pri ktorých kandidátske krajiny očakávajú väčšiu flexibilitu od EÚ.
StoryEditor