Dva zo šiestich z centrálneho informačného systému

Dôležitou súčasťou slovenského registračného komplexu je aj Centrálny informačný systém Notárskej komory SR. Tvorí ho niekoľko notárskych centrálnych registrov. Pre podnikateľa je asi najdôležitejší register záložných práv a register dražieb. Vznikli iba prednedávnom. Novelou Občianskeho poriadku v oblasti záložného práva sa výrazne otvoril priestor pre široký okruh podnikateľských subjektov. Aby sa splnil princíp publicity, čiže registrácie, vznikol Centrálny notársky register záložných práv.

Notárska komora totiž vyhrala súboj viacerých organizácií, ktoré sa uchádzali o možnosť viesť centrálny register hnuteľného záložného majetku. Register má charakter verejného zoznamu v elektronickej podobe. Každý doň môže nahliadnuť a zistiť, ktorý majetok je založený, kto je jeho vlastníkom a v prospech koho je založený. Vstupovať do registra možno zo všetkých notárskych úradov. Sú poprepájané a môžu zo svojho pracoviska vstupovať do systému, nahliadať doň, zapisovať a vyberať záznamy. Nahliadať do systému možno aj cez internet, a to cez webovú stránku www.notar.sk. Nemalo by byť žiadne oneskorenie medzi zápisom na centrálnom komorovom a internetovom serveri. Tak ako výpis z obchodného registra na internete, aj on-line výpis z registra záložných práv má iba informatívny charakter, pretože v mnohých prípadoch bude potrebné z dokumentačných dôvodov doložiť overený výpis.

Prvý má prednosť aj výhodu

Vyhľadávať v ňom možno podľa čísla a roku zápisu, podľa identifikátorov záložcu, veriteľa alebo zálohu. Napríklad pri vyhľadávaní podľa identifikátora, ak je veriteľom fyzická osoba, je potrebné poznať jej meno a priezvisko, IČO a dátum narodenia. Ak pôjde o právnickú osobu, treba vedieť obchodné meno, IČO a právnu formu a pri oboch osobách i časové obdobie, odkedy dokedy záloh trvá. Ak nemáme údaje potrebné na vyhľadávanie podľa identifikátora zálohu, je možné aj všeobecné prehliadanie. Stačí totiž poznať (alebo si vymyslieť) popis zálohu, jeho kategóriu a časové obdobie. Vzápätí sa zobrazí výpis, ktorý však ihneď jasnou červenou farbou upozorňuje, že výpis má len informatívny charakter.
Na zápis do registra je potrebná buď písomná zmluva, prípadne dohoda dedičov o vyrovnaní dedičstva, alebo rozhodnutie súdu či správneho orgánu. Odkladanie registrácie nie je možné, pretože táto registrácia má vplyv na určenie poradia veriteľov pri uspokojení ich pohľadávok. Na jednu vec totiž možno zriadiť viacero záložných práv. Pravdaže, len v prípade, ak s tým veriteľ súhlasí. Napríklad banky vec už zaťaženú zálohom neakceptujú. Takže pri registrácii platí v plnom rozsahu princíp prednosti. To znamená, kto prvý príde, prvý melie. Zápis má konštitutívny účinok. Čiže záložné právo vznikne až registráciou, a nie už spísaním záložnej zmluvy. Funkčnosť systému vylučuje, aby sa v tom istom okamihu zriadilo záložné právo k tomu istému majetku na dvoch odlišných registračných miestach.

Dôležitosť registra dražieb
Pre jednotlivé súčasti zálohu sa môže vyžadovať aj registrácia v iných osobitných registroch. Záložné právo na majetok, ktorý dlžník nadobudne až v budúcnosti, sa môže tiež zaregistrovať, a tým sa zabezpečí priorita takéhoto práva. Vznikne automaticky v momente, keď sa záložca stane vlastníkom majetku. Podľa zákona o správe daní a poplatkov už daňové pohľadávky nemajú prednosť pred zmluvne zabezpečenými pohľadávkami veriteľov. Podľa tvorcov reformy tento krok výrazne prispeje k širšej dostupnosti úverov. Pozícia veriteľa bude totiž predvídateľná a nebude napadnuteľná v budúcnosti nadobudnutými daňovými nedoplatkami.
Cieľom záložného práva je znížiť riziko spojené s poskytovaním úveru tým, že sa zvýši šanca veriteľa získať späť sumu poskytnutú dlžníkovi. Zabezpečovací prostriedok zaistí pohľadávku a zvýši jej bonitu. Popritom oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku z konkrétnych majetkových hodnôt dlžníka alebo tretej osoby (záložcu) pre prípad, že pohľadávka nebola riadne a včas splnená. Reforma záložného práva teda zahŕňa aj efektívnejšiu vynútiteľnosť a výkon práva, a to prostredníctvom nového zákona o dobrovoľných dražbách.
V zmluve o zriadení záložného práva možno dohodnúť podmienky a spôsob predaja zálohu. Pri predaji koná veriteľ v mene záložcu. Je oprávnený predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe najskôr po 30 dňoch odo dňa oznámenia o začatí výkonu práva záložcovi alebo odo dňa registrácie. Má povinnosť informovať ho o priebehu výkonu práva a podať mu správu o predaji bez zbytočného odkladu.
Notárska komora vedie aj Notársky centrálny register dražieb, ktorý obsahuje zoznam vyhlásených dražieb. Rovnako ako Notársky centrálny register záložných práv ho možno nájsť na webovej adrese www.notar.sk. Notár na žiadosť oprávnenej osoby zabezpečí zaregistrovanie zákonom ustanovených údajov o dobrovoľnej dražbe a vydá o tom žiadateľovi potvrdenie. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi. To platí aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. V prípade vyhlásenia konkurzu sa predaj uskutočňuje podľa ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní.

Ak je na jednom zálohu zriadených viacero záložných práv, uplatňujú sa osobitné ustanovenia o výkone záložného práva (podľa Občianskeho zákonníka):

1. Záložný veriteľ s poradím pred veriteľom uskutočňujúcim výkon záložného práva môže prevziať kontrolu nad výkonom práva, pričom záložný veriteľ dosiaľ uskutočňujúci výkon v ňom nemá právo pokračovať.

2. Pri výkone záložného práva prednostným veriteľom sa záloh predá nezaťažený záložnými právami ostatných veriteľov, pričom výťažok z predaja presahujúci pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa sa uloží do notárskej úschovy.

3. Pri výkone práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného veriteľa, sa záloh predáva zaťažený záložným právo prednostného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí pred veriteľom uskutočňujúcim výkon práva. A tento veriteľ je spolu s nadobúdateľom zálohu povinný zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv.

4. Po začatí výkonu práva môže ktorýkoľvek iný veriteľ uspokojiť pohľadávku toho veriteľa, ktorý začal výkon práva. Jej splnením nadobúda všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane jeho poradia.

Centrálny informačný systém Notárskej komory tvoria:
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Notársky centrálny register závetov
Notársky centrálny register záložných práv
Notársky centrálny register dražieb
Notársky centrálny register notárskych zápisníc
Notársky centrálny register osvedčených podpisov