Wolfgang Roth: O budúcnosti Slovenska rozhoduje infraštruktúra

Európska investičná banka je spoločným projektom, ktorý vznikol na základe Rímskych dohôd v roku 1958. Už 46 rokov pomáha zmierňovať rozdiely v ekonomickej a sociálnej úrovni jednotlivých regiónov Európskeho hospodárskeho spoločenstva, dnes Európskej únie. Od roku 1993 je jedným z viceprezidentov banky nemecký ekonóm a politik Wolfgang Roth.

Wolfgang Roth sa narodil v roku 1941 v meste Schwäbisch Hall. Na univerzite v Tübingene študoval národné hospodárstvo, absolvoval v roku 1968. Bol činný v komunálnej politike, viedol výskumné centrum nemeckého združenia miest na výstavbu bytov Neue Heimat. V roku 1974 sa ako predseda organizácie mladých socialistov stal členom Predstavenstva SPD. V rokoch 1976 - 1993 bol poslancom Bundestagu, od roku 1981 zástupcom šéfa frakcie SPD v Bundestagu a hovorcom frakcie pre hospodársku politiku. Od roku 1993 je viceprezidentom Európskej investičnej banky pre Nemecko a strednú a východnú Európu. Za Treuhand bol členom dozorných rád dvoch strojárskych podnikov vo východnom Nemecku. Je členom dozorných rád viacerých bánk a podnikov.

Európska investičná banka pôsobí už 46 rokov. Ako sa menili ciele a nástroje banky?

- Od svojho vzniku je hlavným cieľom EIB financovanie investičných projektov v menej rozvinutých regiónoch, aby sa znížili ekonomické a sociálne rozdiely a dosiahol sa harmonický rozvoj celej Európskej únie. Táto priorita ostáva. Na druhej strane, sektory aktivít EIB sa časom menia - banka už nie je aktívna len na poli regionálneho a infraštruktúrneho rozvoja, ale aj v ľudskom kapitáli, výskume a vývoji a, samozrejme, ochrane životného prostredia. Mení sa tiež okruh krajín pôsobenia banky. Okrem EÚ pôsobí aj v budúcich členských krajinách únie, Latinskej Amerike, Južnej Afrike a Ázii.

Nie je EIB pri poskytovaní výhodných pôžičiek stratová? Z čoho vlastne EIB žije?

- Vďaka vynikajúcemu ratingu - AAA - získava banka finančné prostriedky na svetových finančných trhoch za veľmi výhodných podmienok. Tie potom ďalej posúva ku klientom v podobe nízkych úrokov na dlhodobé pôžičky. Je tam i malá marža, ktorá sa pridáva k úrokovej miere, z nej banka financuje prevádzkové náklady. Táto marža je však veľmi nízka, pričom nezáleží na tom, či sa pôžička poskytuje budúcim alebo súčasným členským štátom.
Naša sila je v tom, že všetky členské krajiny EÚ sú presvedčené, že EIB je ako nástroj potrebná. Formy mohli byť rôzne. V roku 1958 bol aj návrh, aby sa založil z daňových prostriedkov fond. Zvíťazila myšlienka založiť banku, ktorá využije optimálne podmienky na kapitálovom trhu, dá nižšie úroky a poskytne mimoriadne dlhodobé financovanie. V Poľsku sme, napríklad, financovali investíciu, ktorá má splatnosť 33 rokov a odklad splátok je 17 rokov. To si môže dovoliť len banka s našou štruktúrou. Preto nemáme v súkromných bankách konkurenciu.

EIB sa silne angažuje v strednej a východnej Európe. Vyvíjal sa adekvátne tomu aj jej základný kapitál a úverové fondy?

- Základný kapitál EIB sa pravidelne zvyšoval, najmä pre rozširovanie únie. Naposledy to bolo v januári 2003, kedy sa zvýšil zo 100 miliárd na 150 miliárd eur. Úhrnný objem pôžičiek, ktoré môže poskytnúť EIB, môže dosiahnuť 250 percent tohto objemu.

Banka v rokoch 2000 - 2003 poskytla na vlastné riziko, bez garancie EÚ, v rámci osobitnej predvstupovej pomoci pôžičky za 8,5 miliardy eur. Naplnili sa predstavy banky o tomto programe?

- EIB je splnomocnená robiť v strednej a východnej Európe úverové operácie v období 2000 až 2007 a má právo dať pôžičky do 9,8 miliardy eur. Navyše, banka poskytuje pôžičky v rámci programu, ktorý ste spomenuli. Od roku 1990 doteraz banka poskytla budúcim členských štátom únie pôžičky vyše 22 miliárd eur. V roku 2002 bol celkový objem pôžičiek v tomto regióne 3,6 miliardy a podobný objem bol i minulý rok. To je v súlade s podnikateľským plánom EIB.

Ako sa zmení vzťah EIB a pristupujúcich členských štátov, teda aj Slovenska, po 1. máji 2004 v objemoch a odvetvovej štruktúre pôžičiek?

- Od 1. mája tohto roku sa Slovensko a deväť ďalších krajín stane riadnymi členskými krajinami EÚ. Ako som spomenul, EIB sa k budúcim členským krajinám správa rovnako ako k súčasným členským krajinám. Banka bude ďalej financovať projekty významné pre integráciu krajín regiónu do EÚ a intenzifikovať pôžičky v nových členských krajinách tak, aby si samy mohli vytvoriť podmienky na rast, ktorý ich priblíži k úrovni hospodárskeho a sociálneho rozvoja v EÚ. EIB bude spolupracovať s Európskou komisiou a kombinovať svoje fondy s európskymi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom, aby sa dosiahol najlepší efekt na rozvoj týchto krajín. Úverové objemy pre pristupujúce krajiny sa zdvojnásobia až strojnásobia.


Jedným z cieľov EIB je podpora malého a stredného podnikania. Aké schémy sa pritom uplatňujú - požičiava sa priamo, alebo prostredníctvom komerčných bánk?

- Projekty pre malé a stredné podniky patria k tým menším, do 25 miliónov eur. EIB ich nefinancuje priamo, ale prostredníctvom siete sprostredkovateľských partnerských bánk na báze úverových liniek - tzv. globálnych pôžičiek. Navyše, niektoré globálne pôžičky patria pod finančný program pre malé a stredné podniky, ktorý je zvláštnou schémou, cez ktorú ide finančná podpora z Európskej komisie a jej program Phare. Schéma sa využíva pri spolupráci EIB a Európskej komisie s vybranými komerčnými bankami v budúcich členských krajinách východnej Európy. Zameraný je na podporu investícií, ktoré sú menšie ako segment malých a stredných podnikov.

Slovensko je významným partnerom EIB. Vládne projekty sú viac-menej známe. Ako banka pomáha slovenskému súkromnému sektoru?

- Popri spomínanom financovaní malých a stredných podnikov EIB tiež podporuje priame zahraničné investície, ktoré prinášajú kapitál a know-how, moderné technológie a manažérske zručnosti pre ekonomickú modernizáciu a zvýšenie konkurencieschopnosti. Nedávno banka poskytla pôžičku 200 miliónov eur na rekonštrukciu výrobného závodu Volkswagen Bratislava a 64 miliónov eur na zvýšenie výrobnej kapacity ružomberských papierní. Radi prijmeme ďalšie návrhy na projekty, aby sa do tejto oblasti investovalo viac.

Jadro pôžičiek je na verejné investície. Budete v nich pokračovať?

- Zastávam názor, že infraštruktúrne investície musia byť na Slovensku veľké. Sme rozhodnutí robiť projekty na mieru, s dlhými splatnosťami. Pripravení sme aj na financovanie súkromno-verejných projektov. Najväčší problém je - poviem to drasticky - ľudia tu nie sú bohatí. Nemôžu platiť také vysoké diaľničné mýto, ako sa platí v západných krajinách. Môžeme však určiť dlhé obdobie splatnosti a počas prvých 15 - 20 rokov budú mýtne poplatky nízke a rásť budú postupne. Verím, že za 30 rokov budú Slováci bohatší ako Nemci. Tak to bolo v Írsku, ktoré má dnes najvyšší produkt na hlavu. Ešte raz pripomínam, že považujem za mimoriadne dôležité, aby sa na Slovensku infraštruktúra nepodceňovala. Bratislava je na jeho okraji, na východe sa investuje menej. Vláde ponúkame dlhodobé financovanie a Slovensko môže ročne dostať 800 miliónov eur a s tým sa dá skutočne niečo urobiť. Som presvedčený, že o budúcnosti Slovenska bude rozhodovať infraštruktúra.

Nemôžem sa zbaviť dojmu, že infraštruktúra je nutnou podmienkou rozvoja Slovenska, ale nie postačujúcou.

- V západnej Európe stále objavujem investorov, ktorí chcú ísť na Slovensko. Ale hovoria, že do Bratislavy sa ísť nedá, lebo trh práce je nasýtený. Pri všetkej úcte si nemyslíme, že Košice môžu večne žiť z ocele, napríklad preto, lebo v autách je čoraz viac hliníka. Pritom v podnikateľských kruhoch vládne presvedčenie, že kvalita práce a schopnosti rozvoja sú na Slovensku pozitívne.

Plní vláda SR a slovenskí súkromní klienti svoje záväzky voči banke? Sú prekážky, ktoré by mala slovenská strana pri spolupráci odstrániť?

- So slovenskými inštitúciami máme vynikajúcu spoluprácu, najmä s ministerstvom financií a so slovenským súkromným bankovým sektorom. Doteraz neboli nijaké ťažkosti alebo nedostatky. Schvaľovanie pôžičiek na projekty je v EIB veľmi prísne a eliminuje možné riziká.

Vplýva EIB aktívne pri vnútroštátnych sporoch, ako bol na Slovensku, napríklad, tender na výstavbu mosta Košická alebo spor o severnom alebo južnom smerovaní diaľnice?

- EIB nezasahuje do interných sporov pri predkladaní individuálnych projektov. Hlavné zásady, podľa ktorých sa projekt posudzuje za vhodný na financovanie EIB, je ekonomická a technická realizovateľnosť a environmentálna konformnosť. Navyše, investície do výrobného sektora musia ponúknuť aj adekvátnu finančnú návratnosť. EIB žiada pri výbere dodávateľov dodržanie prísnych pravidiel verejných súťaží a verejného obstarávania. Je to rovnaké, ako pri využívaní fondov zo zdrojov EÚ. Tento postup zaručuje výber najlepších dodávateľov s najvýhodnejšími cenami a ďalšími podmienkami a garantuje rovnaký prístup podnikateľov ku kontraktom.

Aký je dosah záverov Lisabonského summitu v roku 2000 pre EIB?

- V súlade s Lisabonskou stratégiou má EIB pomáhať, aby sa európske hospodárstvo rozvíjalo na základe poznatkov a inovácií. Banka financuje projekty, ktoré podporujú rozvoj výskumno-vývojovej infraštruktúry, formovanie a zdokonaľovanie ľudského kapitálu, širšiu aplikáciu inovácií a skvalitňovanie telekomunikačnej siete. Výskum a vývoj sa stali najvýznamnejším sektorom pôsobenia EIB, v roku 2001 tam išlo 2,1 miliardy eur. Predpoklad je, že od polovice roka 2003 do konca roka 2010 sem pôjdu pôžičky za 40 miliárd eur.

Ako sa EIB zapája do európskej iniciatívy pre rast?

- Banka hrá svojou pôžičkovou politikou významnú úlohu v najväčších projektoch európskej iniciatívy pre rast, ktorú prezentovala Európska komisia a lídri niektorých členských štátov. Pre cezhraničné projekty bolo najdôležitejšie náležité plánovanie a dvojstranné medzivládne dohody. Budúce členské štáty budú mať prínosy zo zlepšovania a rozširovania transeurópskej siete, ktorá ich priblíži západoeurópskym krajinám.

Menej známou oblasťou činnosti EIB je financovanie neekonomických aktivít, napríklad kultúry. Mohli by ste uviesť niektoré projekty?

- EIB nefinancuje kultúru v úzkom zmysle. Financuje vzdelávacie inštitúcie, najmä školy. V strednej a východnej Európe to bude dôležitá téma, lebo na to nie sú nijaké štrukturálne a regionálne fondy. Banka môže spolufinancovať, a spolufinancovala, aj projekty na rekonštrukciu historických architektonických monumentov v rámci obnovy miest. Neekonomickou, ale vážnou oblasťou je zdravotníctvo. Na to európske fondy tiež nemyslia. Vo východnej Európe je značný deficit technického vybavenia nemocníc a zdravotníckych zariadení.
Je tu zaostávanie vo výskume, navyše mnohí veľmi kvalitní ľudia odchádzajú do zahraničia. To treba zmeniť, musia zostať, ale rozdiely v príjmoch v EÚ a v pristupujúcich krajinách sú stále priepastné. Poviem rovno, som tu skeptik a únik mozgov sledujem s obavami.


Pred dvoma rokmi sme sa vás spýtali, či považujete vstup SR v roku 2004 za možný. Boli ste optimista a mali ste pravdu. Teraz sa vás pýtam, či sa Slovensku podarí hladko adaptovať sa na nové podmienky?

- Opäť som veľmi optimistický. Slovensko má tie najlepšie podmienky, aby sa stalo úspešným členom Európskej únie. Vaša krajina má veľmi zručné a vzdelané pracovné sily, dlhú priemyselnú tradíciu a veľmi dobrú zemepisnú polohu. Navyše, sú tu finančné nástroje v podobe fondov Európskej únie, ktoré v kombinácii s úvermi Európskej investičnej banky môžu urýchliť hospodársky rast, integráciu do jednotného trhu a uplatňovanie štandardov Európskej únie.