Vláda je na reformy odhodlaná, pristupuje k nim razantne a získava jednoznačné sympatie nezasiahnutých pozorovateľov. Menej ju podporujú tí, ktorých sa opatrenia nepríjemne dotýkajú, ale i tí, ktorí majú na charakter a postup reforiem iný názor. Je to podobné ako s privatizáciou: všetko by vtedy išlo lepšie, ako by sa vládam (teda, tým na slovo súcim) podarilo občanom vysvetliť základnú vec: že sa privatizuje nie kvôli zbohatnutiu časti občanov, to je viac-menej sprievodný jav, ale kvôli všeobecnému prospechu -- vytvoreniu funkčných produkčných štruktúr, lepšej výkonnosti podnikov i ekonomiky ako celku. Teraz je akoby inverzia situácie spred jedenástich rokov: to, že reformy mnohých ľudí dostanú do horšej situácie ako mali doteraz alebo aj do existenčných problémov, je tiež len sprievodný efekt. Globálne efekty transformácie, ktorá ako taká nemá alternatívu, sú funkčnosť a spoločenská efektívnosť. Takmer vôbec nepočuť, že jadro reforiem nie je v reštrikciách, ale v hlbokých zmenách.
Reformy sa podaria len vtedy, keď sa s nimi stotožní väčšina spoločnosti alebo aspoň im nebude klásť odpor. Kľúčová by mala byť nižšia stredná vrstva, ktorá je reštrikciami najviac zasiahnutá -- nevzťahujú sa ňu kompenzácie, sociálne štipendiá, príspevky na bývanie a ďalšie benefity. Proti tejto vrstve sa obracia aj neeurópske zrušenie zníženej sadzby DPH, lebo v strednopríjmových domácnostiach sa zvýši podiel výdavkov na tovary v doterajšej zníženej sadzbe viac ako vo vysokopríjmových (v prípade kompenzácií aj nízkopríjmových). So zvýšenými nákladmi rôzneho druhu sa v rámci skromných možností táto vrstva musí vyrovnať sama. Pravda, ešte záleží na tom, čo si pod strednou alebo nižšou strednou vrstvou predstavujeme -- či je to rodina s bytom, autom, ale zvažujúca každú korunu a žijúca od výplaty k výplate alebo ľudia ako Jozef Majský, ktorý sa dnes tiež hlási k strednej vrstve.
Nepatrí sa poúčať vládu, ale treba jej pripomenúť, že odvodzovať jednoznačnú vôľu na reformy od výsledkov volieb je odvážne. V prospech strán koalície prevážili prointegračné percentíčka (Smer integráciu spochybnil, navyše nešťastne si zvolil hlásateľku integrácie). Vláda je na križovatke. Buď odstúpi od skrytého či otvoreného povýšenectva a nadviaže s občanmi široký dialóg alebo sa dá cestou tvrdohlavého uplatňovania tých svojich, teda určite najsprávnejších predstáv, napríklad svojej vízie daňovej reformy. Povstanie nehrozí, ale štrajk ukázal, že ani s parciálnymi skupinami obyvateľstva sa nemožno zahrávať. Odbory prišli na to, že na účinné masové akcie sa nezmôžu, a keby sa aj zmohli, nič to neznamená. Po skúsenosti zmenia taktiku a mohli by paralyzovať neuralgické body bežného života. Ide o to, kam sa pridá tá časť obyvateľstva, ktorá je, alebo by mohla byť, strednou vrstvou. Tá, ktorá je dosť vnímavá na smerovanie politiky, je schopná menších obetí, ale nie väčších. Ale nebude ochotná zniesť arogantné pretláčanie riešení, s ktorými sa nestotožní.
StoryEditor