Druhá vláda Mikuláša Dzurindu plánuje znížiť budúcoročný schodok verejných financií šetrením v oblasti platov zamestnancov v štátnej a vo verejnej službe. Súborom novelizácií zákonov o platových pomeroch viacerých kategórií zamestnancov štátu chce vláda podľa ministra financií Ivana Mikloša ušetriť na trinástom plate úradníkov v štátnej službe, na polovici z trinásteho platu a na štrnástom plate vo verejnej službe a na pozastavení valorizácie miezd až 6,7 mld. Sk. Z toho 612 mil. Sk by mala priniesť novela zákona o štátnej službe. Tieto opatrenia by sa mali dotknúť policajtov, prokurátorov, profesionálnych vojakov, sudcov, hasičov, záchranárov, príslušníkov väzenskej, justičnej stráže, SIS a železničnej polície, colníkov, ústavných činiteľov, úradníkov, učiteľov a lekárov, čiže viac ako 31 tis. pracovníkov štátnej a okolo 340 tis. zamestnancov verejnej služby.
Bez nároku na mimoriadne odmeny?
Vláda pripravila na skrátené legislatívne konanie do NR SR súbor zákonov, ktoré zrušia nárok zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu na mimoriadne koncoročné odmeny v podobe polovice či celého trinásteho platu a v niektorých špecifických profesiách aj na štrnásty plat vypočítavaný ako priemerný ročný plat zamestnanca. Okrem toho budú poslanci pri hlasovaní o zmene zákonov, z ktorých väčšina bola novelizovaná v predvolebnom období a následne sa premietla do Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2003 z tohto leta, rozhodovať aj o mechanizme valorizácie platov a zvyšovania funkčných miezd. Podľa vyjadrenia ministra financií Františka Hajnoviča v tom čase malo dodržanie kolektívnej dohody a uplatnenie zákona o verejnej službe stáť štátny rozpočet na budúci rok asi 12 mld. Sk. Viceprezident KOZ Igor Lenský však predpokladal, že dohoda pripraví rozpočet o 2,5 mld. Sk. Vládny kabinet v stredu schválil nové znenie návrhu Kolektívnej dohody v štátnej službe na budúci rok, podľa ktorého by mali aj zamestnanci štátnej služby rovnako ako zamestnanci vo verejnej službe využívať výhody skráteného pracovného času oproti Zákonníku práce na 37,5 hodiny týždenne a získať o týždeň dlhšiu dovolenku. Z uvedenej dohody vyplýva aj povinnosť zamestnávateľov prispievať do sociálneho fondu minimálne 1 % z úhrnu funkčných platov zamestnancov. Vláda odmietla zvyšovanie platov. Od začiatku júla by sa však mal plat zamestnancov v štátnej službe zvýšiť o 5 %. Kabinet chce týmto krokom prispieť k valorizácii platov napriek tomu, že ministerstvo financií upravilo pôvodný odhad inflácie v budúcom roku z úrovne 7 až na 9 %.
Nie automatickej valorizácii miezd
Hlavným cieľom rýchlej novelizácie legislatívy o odmeňovaní vo verejnej a v štátnej službe je zmeniť pôvodné ustanovenia balíka zákonov o automatickej valorizácii platov o príslušné percento, ak sa zvýši plat zamestnancov národného hospodárstva o viac ako 5 %. Po úpravách by mal výšku valorizácie určovať na rok dopredu zákon o štátnom rozpočte. Predpokladaný nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve by mal na budúci rok dosiahnuť 8 %. V prípade hasičov a záchranárov by okrem predchádzajúcich zmien malo dôjsť aj k posunutiu účinnosti vyplácania hodnostných príplatkov z 1. januára 2003 na začiatok roka 2004.
Po prijatí zmeny zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov bude percentuálne zvýšenie platu poslancov každoročne podmienené v zákone o štátnom rozpočte. Sudcovia protestovali proti budúcoročnému zmrazeniu ich funkčných platov, ktoré by mali odrážať úroveň tohto roka. Odklad zvýšenia platov by mal platiť do polovice budúceho roka a v tomto roku by im nemal vzniknúť nárok na štrnásty plat. Zvyšovanie platov prokurátorov by sa malo prejaviť tiež až po 30. júni 2003. Valorizovať sa nebudú ani platy vysokoškolským pedagógom a vedeckým pracovníkom. Tí mali byť od 1. januára 2003 ohodnocovaní podľa tarifných tabuliek zdravotníkov.
Šetrenie na platoch (v mld. Sk)
verejná služba*6,1
štátna služba*0,6
- z toho (v mil. Sk)
hasiči a záchranári*98
colníci*20
sudcovia*190
prokurátori*58
Zdroj HN