Ústav pre výskum verejnej mienky uskutočnil v januári ďalšiu etapu zisťovania Spotrebiteľský barometer, ktoré je súčasťou medzinárodného projektu ekonomických a spotrebiteľských prieskumov. Zapojilo sa doň 1 134 občanov SR vo veku 16 a viac rokov. Títo respondenti reprezentovali obyvateľov Slovenska od 16 rokov vyššie z hľadiska pohlavia, veku, národnosti, vzdelania, veľkostných skupín obcí a krajov. Zisťovanie mapovalo mienku občanov o hospodárskej situácii na Slovensku, zaoberalo sa hodnotením finančných pomerov domácností a priblížilo investičné zámery obyvateľstva.
Hodnotenie ekonomických javov v SR
Respondenti sa vyjadrovali o cenovej hladine tovarov a služieb, o podmienkach na veľké nákupy, o podmienkach sporenia a o doterajšom vývoji hospodárskej situácie na Slovensku. Vyjadrovali svoje očakávania v súvislosti s ďalším vývojom hospodárskej situácie SR, ďalším vývojom cenovej hladiny a nezamestnanosťou. Ich odpovede boli zhrnuté do indikátora, ktorého hodnoty sa vyskytujú v intervale od --100 do +100, pričom hodnota --100 znamená maximálnu nedôveru, nespokojnosť, pesimizmus a hodnota +100 maximálnu dôveru, spokojnosť, optimizmus. Vo sfére očakávaní a hodnotení ekonomických pomerov v štáte sú podľa súhrnného indikátora občania viac nespokojní ako spokojní (--32,6), aj keď ich nespokojnosť nemala v januári 2002 takú intenzitu ako napríklad v marci 2001, keď bol príslušný index výrazne horší (o 14,7 bodu). Od apríla 2001 je priebeh tohto indikátora vcelku priaznivý, napätie súvisiace s ekonomickými ukazovateľmi u obyvateľov klesá. Relatívne najpriaznivejšia hodnota súhrnného indikátora o hospodárskej situácii v SR bola nameraná v októbri 2000, keď mal príslušný index hodnotu --31,8. Aktuálny údaj je blízky tomuto číslu a predstavuje vlastne tretí najpriaznivejší výsledok pri spomínanom indikátore.
Hodnotenie finančnej situácie v domácnostiach
Oblasť hospodárenia v domácnosti bola v prieskume vykrytá 4 otázkami. V centre pozornosti bol doterajší vývoj finančnej situácie domácnosti, bilancia jej príjmov a výdavkov, očakávania ďalšieho vývoja finančnej situácie a úspor v domácnosti. Aj keď podľa súhrnného indexu prevláda v tejto oblasti pesimizmus nad optimizmom, v porovnaní s názormi na ekonomiku štátu je ho menej. V januári 2002 bolo napätie obyvateľov v súvislosti s domácim hospodárením vyjadrené číslom --16,9. Išlo o druhé najpriaznivejšie zistenie pri tomto indikátore. Relatívne najpriaznivejší výsledok (--16,1) bol zistený v novembri 2001. Respondenti boli veľmi kritickí v decembri 2000 (--31,1) a potom v marci 2001 (--29,9). Od apríla 2001 do novembra 2001 bol vývoj hodnotení a očakávaní týkajúcich sa pomerov v domácnosti vcelku priaznivý. Napätie za toto obdobie kleslo o 13 bodov. V decembri 2001 došlo k dočasnému zvýšeniu nedôvery, ktorá sa však v januári 2002 opäť dostala približne na úroveň z novembra 2001.
Investičné úmysly domácností
Finančne náročnejšie zámery rodín boli v prieskume sledované v 4 otázkach, v plánoch domácností na veľké nákupy, na prestavbu bytu, na kúpu auta a na stavbu, resp. kúpu domu, chaty, chalupy. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma súhrnnými indikátormi tento nevykazuje veľké výkyvy, je relatívne stabilný. Januárová hodnota --60,2 je blízka dlhodobému priemeru (--62,0). Od tejto hladiny sa mierne odlišoval výsledok získaný v októbri 2001 (--57,1), keď sa investičné odhodlanie zvýšilo pravdepodobne v súvislosti so zvýšením tempa vyplácania dlhopisov FNM. Toto zvýšenie však malo iba dočasný charakter.
Spotrebiteľská dôvera
Podľa metodiky Európskej komisie sa z otázok Spotrebiteľského barometra odvodzuje indikátor celkovej spotrebiteľskej dôvery. Opäť ide o číslo z intervalu od --100 do +100, kde --100 znamená maximálnu nedôveru a +100 maximálnu dôveru. V januári 2002 mal tento indikátor na Slovensku hodnotu --27,0, čo znamená, že u obyvateľov SR bolo v tom čase viac nedôvery ako dôvery, viac pesimizmu ako optimizmu (údaje sú v grafe č. 4). Od marca 2001, keď napätie z ďalšieho vývoja na Slovensku predstavovalo --37,8, sa jeho hodnota zlepšila dosť výrazne (o 10,8 bodu). V marci 2001 kulminovala nevôľa obyvateľstva po úprave regulovaných cien k 1. januáru a 1. februáru 2001. Mierne zlepšenie (zníženie pesimizmu o 7,6 bodu) zaznamenáme pri komparácii aktuálneho výsledku so situáciou pred rokom. Jedným z dôvodov tohto poklesu pesimizmu je odloženie časti nepopulárnych cenových opatrení k januáru 2002, na prijatie ktorých už nebola politická vôľa vzhľadom na blížiace sa voľby.
Do Programu ekonomických a spotrebiteľských prieskumov sú zapojené mnohé krajiny, ktoré realizujú prieskumy podľa jednotnej metodiky, výsledky preto možno medzinárodne porovnať. Na začiatku roka podľa indikátora spotrebiteľskej dôvery v deviatich štátoch EÚ zo štrnástich taktiež prevládal pesimizmus nad optimizmom, pričom najpesimistickejší boli obyvatelia Portugalska, u ktorých bola v januári 2002 zaznamenaná ešte vyššia spotrebiteľská nedôvera (--28) ako na Slovensku. Najpriaznivejšia spotrebiteľská atmosféra z členských štátov bola v Dánsku, kde príslušný index mal kladné znamienko a hodnotu +11. Priemerná hodnota pre celú EÚ predstavovala --9. Pre kandidátske krajiny bol v januári 2002 príznačný tiež pesimizmus, najvyšší v Poľsku (--37) a Bulharsku (--32), relatívne najnižší v Čechách a Lotyšsku (zhodne --2). Priemerná hodnota pre štáty usilujúce sa o vstup do EÚ bola v spomínanom mesiaci --25.
StoryEditor