Prehra Slovenska v spore s Československou obchodnou bankou môže stáť slovenských daňových poplatníkov až 30 miliárd českých korún aj s úrokmi. V prepočte je to bezmála 39 miliárd slovenských korún. Také sú informácie, ktoré českým HN poskytol vysokopostavený úradník Ministerstva financií ČR.
Štátny tajomník slovenského rezortu Vladimil Podstránsky považuje tieto vyjadrenia za "dobrodružné", pretože Medzinárodné stredisko na riešenie sporov z investícií vo Washingtone (ICSID), ktoré prípad rieši, doteraz nerozhodlo. K sume sa pred konečným verdiktom súdu odmietol vyjadriť s tým, že by išlo o špekuláciu. "Zo strany ČSOB došlo k viacerým pochybeniam a som presvedčený, že ich úspešnosť nemôže byť až v takom rozmere," reaguje Podstránsky. Verdikt washingtonskej arbitráže môže podľa odhadu expertov z českého ministerstva financií a ČSOB padnúť už koncom budúceho mesiaca. Rovnako sa však podľa nich môže stať, že ICSID bude chcieť ešte raz obe strany vypočuť a definitívne rozhodnutie sa tak môže posunúť až do roku 2005.
Pravdepodobnosť úspechu SR je nízka
Pravdepodobnosť úspechu Slovenska v arbitráži s ČSOB Praha je podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Staněka veľmi nízka. "Nevidím reálnu šancu," zdôraznil. Dlh však odhaduje na menej. Podľa neho Slovensko v lepšom prípade zaplatí zhruba 16,5 miliardy slovenských korún. V tom horšom, ak sa uznajú penále a úroky z omeškania, to môže byť vyše 20 miliárd korún. ČSOB hodnotí podľa Pavla Hejzlara z tlačového odboru banky svoju pozíciu v spore ako "veľmi silnú, a preto inkaso svojej pohľadávky od SR, ako aj náhradu škody, ktorú navyše požaduje, považuje za pravdepodobné".
V spore ide o pohľadávku ČSOB voči Slovenskej inkasnej, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií SR. Rezort chcel zabrániť zvyšovaniu dlhu, preto podal návrh na konkurz na Slovenskú inkasnú, ktorý Krajský súd v Bratislave vyhlásil v máji 1998. Súd ho na podnet ČSOB zrušil. Nepomohlo odvolanie na Najvyšší súd SR ani sťažnosť bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej na Generálnu prokuratúru SR.
Spor je v súčasnosti na ICSID, kde ČSOB požiadala o arbitráž. Žalovanou stranou sa SR stala v máji 1999, po tom, čo ICSID potvrdilo, že je kompetentné tento spor riešiť. Vlani vo februári sa skončila písomná fáza sporu. V apríli tohto roku bolo pojednávanie, ku ktorému obe sporné strany poslali dve písomné stanoviská. Prvé v júni a druhé v júli. Podľa skúseností z doterajších sporov by ISCID malo rozhodnúť asi do 4 až 6 mesiacov od posledného stanoviska.
Česká inkasná dlh spláca
Slovenská inkasná vznikla v roku 1993 na základe medzivládnych dohôd. Jej úlohou bolo spolu s Českou inkasnou ozdraviť ČSOB od zlých úverov. Prebrala na seba asi štvrtinu nelikvidných aktív od ČSOB za vyše desať miliárd korún. Zvyšok, teda tri štvrtiny prešli na Českú inkasnú. Tá si svoje povinnosti plní. Z pôvodného dlhu zhruba 30 miliárd korún by mala v septembri zaplatiť predposlednú a v decembri poslednú splátku.
Najväčšími dlžníkmi Slovenskej inkasnej sa stali bývalé podniky zahraničného obchodu ako Technopol, Chirana, Martimex, Avex či Slovart. Za aktíva postúpené z ČSOB zaplatila Slovenská inkasná peniazmi, ktoré si požičala od tej istej banky. Dlh voči nej mala splácať podľa splátkového kalendára v rokoch 1995 až 2003 práve z vydobytých pohľadávok. Nesplácala, lebo nemala z čoho. Podniky, od ktorých mala vymáhať pohľadávky, už boli v konkurze alebo sa doň neskôr dostali.
ČSOB začala účtovať sankčné úroky za nesplácanie. Dlh narástol do roku 1997 na 13 mld. Sk. O rok neskôr to už bolo 17 mld. Sk. Náklady na reštrukturalizáciu ČSOB sa plánovali na 13 miliárd korún. Výnosy z predaja mali byť nižšie. Nakoniec však vláda SR získala v roku 1999 17,5 miliardy za predaj a ďalšie dve miliardy z daní z úrokov z nesplácaného úveru, ktoré ČSOB odviedla do štátneho rozpočtu. Transakcia teda mala pôvodne priniesť štátu zisk. Teraz sa Slovensko strate zrejme nevyhne. Ak by vláda použila v roku 1999 príjmy z privatizácie na splátky, SR by bola stále v zisku, a to asi vo výške jednej miliardy.
Česká vláda v snahe zvýšiť cenu ČSOB pri jej privatizácii (uskutočnila sa v roku 1999) vydala na pohľadávku ČSOB voči Slovenskej inkasnej záruku vo výške 90 % jej hodnoty prostredníctvom opcie, čiže predkupného práva na pohľadávku. Zo stabilizačnej zmluvy medzi českou vládou a ČSOB vyplýva, že pohľadávku vo výške zhruba 30 miliárd českých korún si môže vláda ČR uplatniť v banke najskôr koncom budúceho roka pod podmienkou, že spor vo Washingtone už bude právoplatne ukončený. Potom však už nepôjde o spor medzi ČSOB a vládou SR, ale o spor medzi vládami oboch štátov.
Treba pripomenúť, že niekoľko rokov po novembri 1989 bola ČSOB, fungujúca od roku 1965, jedinou bankou, ktorá disponovala know-how a goodwilom pre náročnejšie operácie so zahraničím. Vyžadovalo si to však ozdravenie, ktoré sa začalo už v roku 1992 v rámci česko-slovenskej federácie a po jej rozdelení pokračovalo zriadením inkasných spoločností. Problémy ČSOB boli podobné, ako v prípade VÚB, SLSP, IRB. Banka bola podkapitalizovaná a mala zlé aktíva. Išlo o prvý prípad reštrukturalizácie úverového portfólia banky vo vlastníctve štátu.