Prevádzku vojenského školstva zabezpečuje takmer 5 000 zamestnancov s výdavkami okolo 1 mld. Sk ročne. Na dvoch vojenských vysokých školách pritom momentálne študuje okolo 2 500 študentov a na dvoch stredných vojenských školách, ktoré budú zrušené v roku 2003, dobiehajú posledné ročníky. Kapacity týchto škôl boli vzhľadom na reálne personálne potreby Armády SR prebytočné už v roku 1997. Ministerstvo obrany (MO) preto pripravuje zákon, ktorým by 1. septembra 2003 zlúčením existujúcich dvoch vojenských vysokých škôl v Liptovskom Mikuláši a v Košiciach mala vzniknúť Akadémia obrany (AO) SR. Generálna riaditeľka sekcie ľudských zdrojov MO Eleonóra Kišová v tejto súvislosti uviedla, že neprijatie tohto zákona by spomalilo reformu vojenského školstva, čo by sa prejavilo aj v ozbrojených silách. Armáda by totiž po svojej transformácii mala mať 23 800 vojakov a dôstojníkov. Udržanie zamestnanosti na vojenských školách by sa tak muselo realizovať na úkor početných stavov bojových jednotiek ASR.
Navyše, súčasťou profesionalizácie ASR je úplná zmena personálnej politiky v rezorte obrany. Väčšina profesionálnych vojakov, poddôstojníkov a dôstojníkov by mala získať vzdelanie na civilných stredných a vysokých školách a do armády by mali vstupovať na základe kontraktu dohodnutého na dobu určitú. Po základnom dvojmesačnom vojenskom výcviku bude nasledovať kurz líderstva a až nakoniec odborný špecializačný výcvik na určitý druh zbraňového komplexu alebo funkciu. Podľa výsledkov dosiahnutých v kurzoch budú potom vojakom prideľované hodnosti a určené funkčné zaradenie. Rozhodujúcou úlohou AO bude realizovať tieto kariérne kurzy a doplňujúce vzdelávanie. Mužstvo a poddôstojnícky zbor bude potrebné každoročne doplniť o 2 250 osôb a dôstojnícky zbor maximálne o 190 osôb. Vzhľadom na demografické trendy bude potrebné zvýšiť aj percentuálne zastúpenie žien v ASR. Celoživotným zamestnaním bude armáda len pre pomerne malý okruh tých najlepších vojakov.