I. Barri: Pred vstúpom do eurozóny, musíme splniť konvergenčné kritériá

Stráca krajina po zavedení eura možnosť ovplyvňovať svoje hospodárstvo?
- Zavedenie eura znamená, že krajina musí prijať spoločnú úrokovú sadzbu, ktorá je daná Európskou centrálnou bankou a ktorej základom je miera inflácie v celej eurozóne. Táto miera je meraná na základe národných štatistík. Dvanásť členských štátov eurozóny muselo tiež pristúpiť k Paktu o stabilnom rozvoji, ktorý členské krajiny obmedzuje vo vládnych výdavkoch a pôžičkách pri zostavovaní rozpočtu. Niektoré krajiny však tieto podmienky porušili a naďalej je zrejmá malá odhodlanosť, dokonca aj zo strany Európskej komisie, tieto podmienky dodržiavať. Členstvo v eurozóne (zatiaľ) neznamená jednotné európske dane, pracovné a sociálne právo alebo právo obchodných spoločností nad rámec spolupráce, ktorá je upravená jednotlivými smernicami EÚ. Vlády niektorých členských krajín sa snažia o zblíženie aj v tejto otázke, ale nedá sa hovoriť o spoločnom postoji.

Môže jednotná úroková sadzba poškodiť národné hospodárstvo?
- Áno, môže. Ekonomiky členských krajín sú veľmi rôznorodé. Spoločná úroková sadzba pre všetkých nie je schopná primerane zohľadniť rozdiely v ekonomických cykloch rôznych krajín. Napríklad rýchly rozvoj Írska a stagnácia Nemecka vyžadujú odlišné úrokové miery, ktoré zabrzdia alebo naštartujú požadovanú mieru výdavkov. Európska centrálna banka musí zo zákona udržať ročnú mieru inflácie v určitých medziach. A zároveň k tomu môže stanoviť zodpovedajúcu úrokovú mieru. Ďalšie ukazovatele, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie o hospodárskej politike (ako napríklad miera nezamestnanosti, miera investícií, miera rozvoja a pod.) sa týmto riadiť nemôžu. Vlády členských krajín teda nemôžu používať monetárnu politiku na stimuláciu ekonomiky. V národných ekonomikách platí, že ak sa určitý región nachádza v recesii, táto recesia môže byť zmiernená prevodom fondov z nepostihnutých oblastí. Fondy EÚ určené regiónom v recesii sú v porovnaní s množstvom, ktoré je prevedené v rámci národnej ekonomiky zanedbateľné. Napríklad Taliansko ročne prevedie približne 45 miliárd eur do svojich južných oblastí. Táto suma je dvakrát vyššia ako celý ročný rozpočet regionálneho a sociálneho fondu EÚ. Popri prevode fondov sa obyvatelia môžu sťahovať z upadajúcich do rozvíjajúcich sa oblastí. Mobilita v EÚ je však len ilúziou. Len málo ľudí, pracujúcich prevažne v odvetví medzinárodného obchodu, je pripravených odsťahovať sa inam. Hlavnými prekážkami mobility pracovnej sily v rámci EÚ sú jazykové bariéry, kultúrne, ekonomické a sociálne rozdiely a administratívne požiadavky.

Objavujú sa však aj opačné názory...
- Úroková miera je v akomkoľvek prípade daná stavom svetového hospodárstva, konkrétne je stanovená americkými federálnymi rezervami. Úrokové miery sú určované trhom. Sadzba ktorýchkoľvek úrokových mier takmer úplne napodobňuje rozhodnutia Americkej centrálnej banky (Fed). Jednotná úroková miera môže navyše ochrániť národné ekonomiky pred menovými špekuláciami a pred hodnotovou fluktuáciou. Tento argument v žiadnom prípade nie je zlý. Veď aj oblasti s rôznymi stupňami rozvoja v rámci jednej krajiny sa musia riadiť jednotnou národnou úrokovou mierou, ktorá je stanovená monetárnymi rozhodnutiami vlády. Udržovanie miery inflácie je očistené od politických vplyvov na hospodárstvo. Európska centrálna banka zatiaľ vždy odolala pokusom národných centrálnych bánk o ovplyvnenie výšky jednotnej úrokovej miery vo svoj prospech. Cesta, ako najlepšie ovplyvniť rozvoj hospodárstva, vedie cez dereguláciu, liberalizáciu obchodu a znižovanie daní, a nie cez defláciu či infláciu meny s cieľom naštartovania exportu. Aby boli členské krajiny eurozóny konkurencieschopné, prinúti ich nová monetárna disciplína na reformu. V Európskej únii sa dá nájsť niekoľko príkladov (Taliansko, Nemecko), keď aj dlhodobé transfery do zaostalejších oblastí nedokázali týmto regiónom pomôcť a nedokázali vyriešiť regionálne hospodárske rozdiely. V skutočnosti tieto transfery vytvárajú hospodársku závislosť a upevňujú dominanciu centra, zatiaľ čo periférie zaostávajú. Mobilita pracovnej sily je v EÚ stále problémom. Ale rovnako, ako keď sú rôzne krajiny v období poklesu hospodárstva postihnuté odlišne, tak sú odlišne postihnuté aj regióny v týchto krajinách. Pracovná sila je schopná odsťahovať sa alebo dochádzať za prácou do hospodársky rozvíjajúcich sa oblastí a ľudia žijúci v blízkosti hraníc môžu za prácou dochádzať do susednej krajiny. Príkladom môžu byť obyvatelia malých krajín (Belgicko, Holandsko), ktorí takto za prácou dochádzajú.

Je Slovensko pripravené začleniť sa do eurozóny?
- Aby mohla krajina vstúpiť do eurozóny, musí splniť konvergenčné kritériá, ktoré sú definované v Maastrichtskej zmluve: ročný schodok verejných financií nesmie prekročiť 3 % HDP; celkový verejný vládny dlh nesmie prekročiť 60 % HDP; udržateľná cenová stabilita (nesmie prekročiť o viac ako 1,5 % bodu mieru inflácie troch krajín s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability); stabilné dlhodobé úrokové sadzby; stabilný výmenný kurz. Kandidátske krajiny majú stanovený vstup do EÚ na máj 2004. Zavedenie hospodárskej a menovej únie je pre ne nevyhnutné. Vyplýva to zo zmluvných podmienok Partnerstva pre vstup. Tieto krajiny však nespĺňajú konvergenčné kritériá, a to predovšetkým čo sa týka inflácie, štátnych výdavkov a menovej stability.

Ak bude euro zavedené, zvýšia sa ceny?
- Skúsenosti z dvanástich krajín, v ktorých zaviedlo euro, sú veľmi frekventovanou témou mnohých debát. Zavedenie eura však nemá samo od seba vplyv na ceny. Naopak, jedným z dlhodobých vplyvov jednotnej meny je zníženie cien, ktoré vyvoláva nutnosť obchodníkov byť viacej konkurencieschopnými. V období prechodu z národných bankoviek a mincí na euro a centy je možné, že malo- aj veľkoobchodníci a výrobcovia využijú určitý zmätok a neistotu a zvýšia ceny. Na základe niekoľkých prieskumov v eurozóne je jasné, že spotrebitelia majú pocit, že od zavedenia eura vzrástli ceny základných produktov, v niektorých prípadoch dokonca dosť výrazne. Mnohé z týchto tvrdení sú opodstatnené. Európska centrálna banka, Eurostat (štatistický úrad EÚ) a Európska komisia však trvajú na tom, že inflácia sa od januára 2001 nezvýšila. Zdôrazňujú fakt, že aj keď ceny niektorých základných produktov (napríklad chleba či kávy) vzrástli, ceny tovarov dlhodobej spotreby majú znižujúci sa trend. Štatisticky je tento fakt tiež potvrdený. Na druhej strane je potrebné uviesť, že nízka bázická inflácia je pre mnohých spotrebiteľov podstatne menej zaujímavá, keďže jej výhody sú skutočne citeľné len v dlhšom časovom hľadisku.

Skôr či neskôr sa všetky vstupujúce štáty stanú členmi menovej únie. Nemôžu si dovoliť na euro rezignovať tak ako Dánsko, Veľká Británia či Švédsko. Zároveň však trvajú diskusie, či sa vstupujúce štáty budú rozvíjať dynamickejšie, keď vstúpia do eurozóny čo najrýchlejšie, alebo vtedy, keď pokojne počkajú na správny moment.
- Nový členský štát môže teoreticky prijať spoločnú menu už v roku 2006, čiže dva roky po vstupe, alebo dokonca aj skôr, ak zásady vstupu (Maastrichtské kritériá) do menovej únie budú posudzované benevolentnejšie, ako to bolo napríklad v prípade niektorých zakladateľských štátov menovej únie, medzi inými Talianska či Belgicka). Problém spočíva v tom, že snaha splniť podmienky môže byť nevhodná pre štáty, ktorých prioritou je (mal by byť) hospodársky rast. Kritériá z Maastrichtu neboli spracované pre takéto krajiny. Doháňajúce štáty budú mať zákonite vyššiu infláciu ako bohatšie štáty s nižším tempom rozvoja, pretože intenzívny rast výroby prináša so sebou rast miezd a cien. Politika obmedzovania inflácie zase vyžaduje najčastejšie stratégiu obmedzujúcu hospodársky rozvoj. Ďalšou otázkou je problém zavedenia menovej politiky v takej diferencovanej skupine štátov s veľkými rozdielmi úrovne HDP a inými víziami rozvoja. Nové členské štáty budú mať pravdepodobne infláciu vyššiu od priemernej. To znamená, že konečná úroveň inflácie pre menovú úniu (má byť menej ako 2 %) vyžaduje, aby úroveň inflácie v únii bola nižšia od miery dostatočnej pre pomalšie sa rozvíjajúce Nemecko, a to by mohlo zvýšiť riziko deflácie v tejto krajine. Úloha ECB v oblasti určovania úrokovej miery pre celú rozšírenú eurozónu určite nebude ľahká.